Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Koniec/začiatok
2014-06-18
Som tak rada, že idem vyletieť z kože. Neviem obsedieť, mám chuť skákať a tancovať a cítim, že sa vyškieram ako debil. To by mohol byť dôvod, prečo na mňa niekoľko spolucestujúcich v metre tak čudne zazerá. A nech. Som úplne happy a nehovorím vám to preto, aby ste závideli. Teraz som si to naozaj zaslúžila. Celý semester som poctivo makala, zriekala sa spánku, jedla, zaľúb a sociálnych kontaktov. Ničila som si oči pri počítačovej obrazovke, často dlhé hodiny vkuse, nútila mozog sústrediť sa, aj keď už odmietal ďalej spolupracovať. Stresovala som sa, ľutovala, neznášala a bojovala proti sebe, aby som tento semester dokončila. Boli chvíle, keď som mala chuť jednoducho sa zahrabať pod perinu a od toho momentu ju nazývať svojím domčekom, z ktorého už nevyleziem von. Ale hádajte čo. Neurobila som to. Miesto toho som si sadla a napísala prácu, naučila sa látku a odovzdala protokol. A nezbláznila sa, aspoň pokiaľ dokážem sama posúdiť.
Posledných niekoľko týždňov som mala pocit, že mi všetko padá na hlavu, musela som riešiť milión vecí súbežne. A zrazu... akoby uťal. Náhle mám v kalendári prázdne okienka a ešte tomu tak celkom nedokážem uveriť. Ale pomaly je to za mnou. Kvôli tomuto som sa celý rok snažila, premáhala a nedovolila si vzdať sa, aj keď po jednom zvládnutom termíne mi okamžite viseli nad hlavou ďalšie tri. A ono to prešlo. Konečne sa nachádzam v bode, keď je všetko hotové, vybavené, ukončené.
A ja ani neviem vyjadriť svoju vďačnosť, úľavu a proste len obrovské uľahčenie, že už je po všetkom. Ešte posledná skúška (toxikológia, mňamka) a môžem si konečne naozaj vydýchnuť, prvý raz za posledný rok. Vraciam sa z pohovoru, od ktorého sa bude ďalej odvíjať pomerne všetko. Ak by bol dopadol na hovno, som opäť tam, kde som bola a musím si celým otravným hľadaním, kontaktovaním a zháňaním zdrojov prechádzať odznova. Ale všetko je v poriadku. Mám miesto, mám predstavu svojej nastávajúcej práce a mám veľmi zlatú a ochotnú budúcu vedúcu. Po našom rozhovore som sa ledva ovládla, aby som z jej kancelárie dôstojne vypochodovala, pretože na chodbe som sa už neudržala a začala skákať od radosti. Keď som vyšla z tých dverí, skoro som sa rozrevala od šťastia.
Po celom tom konštantnom strese je to čudný pocit, také náhle ticho a prázdno. Zrazu ani neviem, čo mám robiť. Je to vôbec možné? Mám vybavený budúci semester v mojej vysnívanej krajine, mám výborné miesto a schválený projekt pre záverečnú prácu a je takmer po semestri. A najlepšie: konečne mám prázdniny a o všetko, čo príde, sa budem starať najskôr o dva mesiace. Môžeme s ľahkým srdcom vyraziť na cesty.
Prajem vám všetkým perfišný deň a nech sa vám darí vo vašom úsilí, nech už robíte čokoľvek. Je strašne super dosiahnuť vytúžený cieľ a zbierať plody svojej práce.
Komentáre k článku