There and back again

2014-07-01

Ani sme sa nenazdali, i keď ja som sa teda nazdala a načakala, ale napokon teda zaslúžené Veľké prázdniny, a.k.a. dva mesiace číreho ničnerobenia. Počkať, vážne? Nie tak celkom náš prípad. Naše prázdniny sa ponesú v duchu ťažkých športových výkonov.

Hovoria nám, že musíme byť úplne na hlavu padnutí, keď sa miesto vyvaľovania hore bruchom a zapíjania semestra chystáme na nejakú psychopatickú cestu bikom na vlastnú päsť (lebo my sa vážne chystáme). Ak aj sme, asi nám to nevadí. A o tom tento mesiac budem písať.

Určite to cítite na pokožke v podobe slnečných lúčov a na svojom lemravom tele pýtajúcom si dovolenku. Tak, kam to bude tento rok? Dajme si nejakú klasiku. Chorvátsko? Kto chce ísť na dovču k moru? Takže ideme aj my. Ale autom po diaľnici, pf, to nie je žiadna sranda. Ani prachatí nie sme, excuse-moi ale nezarábam. Dajme si to na bicykloch. Možno nás to zabije, ale možno aj nie. Vlastne keď sa tak zamyslím, môže to byť super! Budeme predsa deň čo deň šlapať ako o dušu na žeravom slnku, budeme mať otlačené zadky a všetky tie ostatné veci, budeme... jáj dočkaj. Toto nie sú tie výhody, ktoré som mala na mysli.

Moje posledné poriadne prázdniny. Nikdy vo svojom mladom živote som nebola pri mori. Je mi sympatické presúvanie sa na bicykli a mám parťáka, ktorý je podobného zmýšľania, nemá problém zostať so mnou viac nocí za sebou pod stanom a nebojí sa stráviť mesiac na cestách. Sme už dosť starí nato, aby sme sa o seba dokázali postarať, a zároveň dosť mladí a šibnutí, aby sme ďalej nič neriešili, zbalili si pár slivák a vypadli.

Je možné, že to nedáme. Možno nám nebude stačiť kondička (veľmi pravdepodobné), rozsypú sa nám bicykle (ešte pravdepodobnejšie) alebo sa pohádame do krvi (najpravdepodobnejšie). A vrátime sa ako totálni loseri. Neviem, ja za seba rátam snáď úplne so všetkým, aj keď ako úplne najväčší loseri sa hádam nevrátime. Však ono to zase nie je tak, že by sme sa niekam púšťali úplne bez prípravy. Máme za sebou niekoľko viac-menej úspešných kondičných jázd zahŕňajúcich kempovanie, spanie vonku a vôbec, prežitie v divočine. Silno pochybujem, že by nás niečo dokázalo pripraviť na to, čo nás čaká nasledujúci mesiac, ale... človek to nezistí, kým to neskúsi, no nie?

Vo chvíli, keď čítate tento článok, tak sme už na ceste. Nebudem prezrádzať presnú trasu, nechcem vám kaziť prekvapenie (a asi si to ešte zopárkrát prerozmyslíme). Po návrate sa ju pokúsim zrekonštruovať a môžem predstierať, že sme to tak vlastne plánovali od začiatku.

Tento blog bude samozrejme fungovať aj naďalej, nakoľko to bude v mojich silách a možnostiach. Ponasnažím sa prispievať zážitkami priamo z cesty a zvyšok doplním po návrate. Nebojte, budem prikreslovať a preháňať, aby ste sa nenudili. Dúfam len, že pri tom nebudem priveľmi nadávať a sťažovať sa. Zároveň sa ospravedlňujem svojím obľúbeným blogom, ktoré na nejakú dobu nemôžem navštevovať. Po návrate sa budem tešiť na vaše články!


Prázdniny máme
co s tím uděláme
to je náš jediný problém
škola nám končí
a nápady tančí
co všechno můžeme zažít ...



Užite si prázdniny, dovolenky, výlety a voľná!

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 19 plus 5 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou



Ctení čitatelia, toto je INTERNET. Čo sa tu píše, môže byť fikcia, polopravda, holá pravda alebo neexistovať. Akákoľvek podobnosť s čímkoľvek je možno výplod vašej fantázie. Ak s hocičím nesúhlasíte, máte právo opustiť stránku a zdržať sa komentára. Komentáre môžu byť zmazané. Za podporu webu patrí vďaka M@trixXovi. Blog bol presťahovaný a od 2017 funguje výhradne na tejto adrese. Všetky práva vyhradené.

Dear readers, this is Internet. Don't accuse me of truths or halftruths. Everything you read can be fiction or result of your imagination. If you don't agree with anything, it's your problem. You have right to leave and not comment. Comments can be deleted. Special thanks for support goes to M@trixX. All rights reserved.