Štartujeme

2014-07-03

Tak je to konečne tu. Deň D. Je pre mňa ťažké popísať svoje pocity, lebo, no... necítim sa, ako keby to malo byť už tu. Takmer rok sme všetko plánovali, analyzovali a odrazu už máme ísť? Deň dopredu som nebola ani poriadne zbalená, o pol desiatej večer som ešte iba doťahovala posledný šrób na bicykli a dúfala, že to nejako bude v poriadku. Naraz sa všetko zbehlo strašne rýchlo a ja by som súrne potrebovala ešte trochu času, aspoň jeden deň... Ale toto nebola správna chvíľa na váhanie a výhovorky. Teraz alebo nikdy. A tak sme 28. júna o 7:30 vyrazili.


Nem tudom Magyarom...


Ako sa to hovorí? Začiatok zlý, všetko dobré? Strašne nám fúka oproti, akoby nás vietor chcel zahnať späť domov, ale my sme hlúpi a nedáme sa.

Prvý problém: chceme kúpiť forinty. Lenže banky majú podľa všetkého v sobotu zatvorené. Tu du du du duuum (predstave si zvučku z Milionára). No veď neva, zameníme v Bratislave. Lenže aj bratislavské banky majú v sobotu zatvorené. Takže plán B. Plán Bé neni, ale vraj existuje Zmenáreň na Obchodnej. Hádajte čo? Oni ju zrušili. Forintov máme ledva dosť nato, aby sme prvý deň neskapali od hladu. Blbé. A zajtra je nedeľa. Zlá karma, zlá, zlá, zlá. Ale my sme sa nedali a išli do turistického informačného centra dozvedieť sa, že za Tescom je zmenáreň! Jeeej, naše srdcia zajasali, ale nie na dlho... Zmenáreň tam je, ale máva otvorené do jednej. Bolo štvrť na dve. Niekto tam hore nás nemá rád. Alebo nás skúša. Nebudem vás ďalej napínať, príbeh sa šťastne skončil a forinty sme zamenili v Tatra banke v Auparku.

Z Petržalky vedie celkom dobrý cyklochodník cez Rajku až do Győru (takzvané Eurovelo 6), určite si ho vyskúšajte. Ak budete mať šťastie a nepofučí vám do ksichtu (tak ako nám, fakt díky, Vietor), môžete sa pohodlne odviezť po rovnej asfaltke bez jediného preradenia až do Győru. Samozrejme priamo v mestách je to miestami blbé, krivé, rozbité, napokon ako vždy (cyklotrasy končiace obrubníkmi, urban planning level génius).

V Rajke sme ešte obedovali neprekonateľné fašírky z domu, ďalej už sa musíme spoliehať na lokálne zdroje. Dostali sme sa aspoň za prvú hranicu, až taký fail to hádam nebude. Prvý deň sme sa dostali po Mosonmagyarovar a dúfali, že sa umyjeme v Dunaji. Na mieste sme videli, že tam je len nejaký smrdutý kanál a že to nepôjde. Tak sme si dali aspoň sprchu z fľaše studenou vodou, vďaka bohu aspoň zato.

Komunikáciu zvládame tiež celkom dobre... Jónapod, supermarket? Danke. Možno by sme si mali rozšíriť maďarskú slovnú zásobu.

Dom so slamenou strechou

Je druhý deň našej cesty a M.-ove zadné koleso začalo pišťať ako čerstvo vyliahnuté kuriatko. Pokúsili sme sa to ignorovať, ale ono neodbytne pišťalo ďalej, až sa tomu M. začal venovať a objavil trhlinu v ráfiku. A ďalšiu. A potom sa nám zdalo, že ešte aj predné koleso je docela mäkké. A tak to pomaly začínalo ísť všetko do sračiek. Stáli sme na kraji cesty s jedným nepojazdným bicyklom, bezradní, čo budeme teraz robiť. Tejto chvíle sme sa hrozili a dúfali, že nepríde, aspoň nie tak skoro a ona prišla druhý deň našej cesty. A nám sa do hláv začal vkrádať červíček pochybnosti... A tak sme to otočili a išli domov. Ale nie, srandujem. Ešte nie.

Z najbližšej brány vybehol ujko kričiaci: defekt? A zavolal nás do dvora, kde sme všetci traja koleso chvíľu bezradne ohmatkávali a potom sa nato vykašľali. Ujko nás zavolal do domu, doniesol pivo a citronádu a chvíľu sme sedeli v jeho kuchyni plnej trofejí a pohárov z výstav maďarskej vižly. Dorozumievali sme sa len pomocou hŕstky slov ako hobby, probieren, vakacio a danke. My sme poznali asi päť maďarských slov a on presne toľko nemeckých. Ale posolstvo bolo jasné a nepotrebovalo preklad. Ujo M.-ovi veľkou hustilkou dofúkal pokazené koleso, zaželal nám šťastnú cestu a my sme vedeli, že pokračujeme.

Vydali sme sa zvyšné 3 km do Győru hľadať servis. A aby sme nezačali byť prehnane optimistickí, došlo nám, že je nedeľa. Vtedy to s našou morálkou išlo už naozaj pomaly do kýbla. Druhý deň na ceste, zlomené koleso a defekt, nikomu nerozumieme a všetko je zavreté. To je dobrý výkon, že? A vtedy sa konečne stal ten malý zázrak, na ktorý sme čakali. Hneď po príchode do Győru sa pred nami otvorila brána, z ktorej vychádzalo svetlo a božský hlas nás pozýval ďalej... Okej, možno sa to neudialo presne tak, ale zbadali sme vonku na výveske bicykel a vo dvore otvorenú garáž a z garáže vybehol sympatický chalan v zamastených rifliach, ktorý povedal že little bit english...

Tios je fajn chlapík, ktorý sa nám snažil pomôcť, ako len vedel. Nemali rám správnej veľkosti, ale on nejaký vyhrabal. Lúče do kolesa boli príliš dlhé, tak ich posplietal nejakým vlastným inovatívnym spôsobom. Z polhodinky sa stala hodinka, z hodinky hodina, z hodiny dve a tak ďalej... v opravovni sme skysli takmer celý deň. Z natrhnutého ráfika sa stala aj opotrebovaná pneumatika a ešte zopár ďalších závad, takže sa nakoniec menila guma, celé koleso a na druhom sa lepil defekt. M.-ovo kolo viselo pol dňa zo stropu ako obesenec. Vyzeralo to, že budeme trošken pozadu s plánom.

Tím, ktorý nám dal dokopy kolá a zachránil našu misiu pred úplným stroskotaním

Tios je človek, ktorý svoju prácu robí srdcom. V dielni trávi aj svoj voľný čas a vraví, že to robí rád, lebo je to jeho "dream job". Ukázal nám svoj bicykel vlastnej konštrukcie s ventilmi v tvare lebiek. Zlomený odmontovaný rám M.-ovho kolesa hodil cez celý dvor dielne so slovami: "Broken shit". Mimochodom podľa vývesky je dielňa v nedeľu zatvorená a je možné, že sme narazili na jediný otvorený servis v Győri.

V ten deň sme sa nedostali už nikam, vlastne sme sa dostali ešte úplne do kelu, blížila sa búrka a kempovali sme v kukuričnom poli.


Pokračovanie už čoskoro!

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 7 plus 5 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou