Autom na sever

2014-08-21

Keď sme so spolužiačkou dostali štipko v Kuopiu, zo srandy som sa na ňu otočila s otázkou: "Nepôjdeme autom?" A ona nato zo srandy že: "Poďme!" A ono to asi až tak zo srandy nebolo a nakoniec naozaj ideme! Ako vždy mi zostáva minimum času na prípravy, nadávam ako pohan a mám chuť sa na to celé vykašľať. Deň pred odjazdom sa dozvedám, že možno potrebujem rakúske bankové konto, webstránka im nefunguje a ja možno žiadny grant nedostanem. To už mám všetko zbalené, nahodené zimné gumy, kúpené nové disky, novú autobaterku a zásoby jedla na mesiac. Neskoro meniť plány, v nedeľu o štvrtej ráno odchádzame.

Problém číslo jedna, NAJVÄČŠÍ problém, s ktorým sa za volantom stretám, je dostať sa z Viedne. Obchádzka. Električková trať. Električka. Po pár prekérnych manévroch vrátane otočky cez tri plné pred začiatkom diaľnice na ktorú nemáme nálepku, sme sa nakoniec nejako vynavigovali von na správnu cestu. A pochopili, ako prinútiť GPS-ko ignorovať diaľnice. Naša cesta sa môže začať. Jazdiť s navigáciou je veľmi jednoduché a pohodlné, ale sa na ňu treba aspoň z času na čas pozerať. Len my stále klábosíme, púšťame si pesničky a sem-tam prepásneme odbočku.

Poľská diaľnica do Varšavy je lemovaná stánkami a predavačmi, v ponuke sú hríby, ovocie a prostitútky. Pred Varšavou chvíľu tvrdneme v zápche, ale už sme našťastie skoro tam, lebo jazdu na spojke moje doplna natrieskané autíčko veľmi zle nesie. Ubytujeme sa, spapkáme rezne z domu, ktoré mi maminka s láskou nabalila a vyrážame brázdiť ulice. Celú cestu rozmýšľam, čo som si také zabudla, lebo niečo som si určite zabudnúť musela. Nemohla to byť nejaká hovadina, ako zubná kefka alebo hrebeň. Ona to musela byť pamäťová karta do foťáku, takže z prvých dvoch dní nemám ani jednu fotku. Našťastie mi Mary láskavo posunula svoje fotky.

Varšava je v tejto ročnej dobe tak akurát rušná a nie je naplieskaná turistami tak, aby to bolo otravné. Je super prechádzať sa ulicami cudzieho mesta kam nás nohy zanesú. Šoférovala som asi 8 hodín a prechádzka mi robí dobre. Čoraz viac sa ponárame do varšavských ulíc a keď nás niečo zaujme, ideme sa na to pozrieť zblízka. Všade sa niečo deje, v parku je koncert, na terasách kaviarní hrá živá hudba a pouliční umelci predvádzajú svoje kúsky. Videli sme nejaké pamiatky, paláce, parky, čistučké metro (U6 je proti tomu bezdomovecké dúpä) a obrovské betónové námestie, na ktorom nie je vôbec nič a stáť tam uprostred tej prázdnoty, musí vám napadnúť, aké je to mrhanie priestorom. Nakukli sme do všemožných obchodov a všade, kam sme mohli a užívali si tú super veľkomestskú atmošku.

Ogrod Saski a hrob neznámeho vojaka

Plac Józefa Piłsudskiego

Väčšinou sú pre mňa mestá o ničom, plné turistov a vlastne rovnaké ako každá iná európska metropola. Možno vzrušujúce pre nejakého Američana, ktorý v živote nevidel historické mestské jadro. No keď sme dorazili do starého mesta, ktoré bolo po vojne dôkladne zrekonštruované, do Varšavy som sa zamilovala. Je tam pekne, živo a zároveň tak nejak útulne. Videli sme Varšavský kráľovský palác, Barbakan, zvyšky mestského opevnenia a Zamkovy plac. Na každom kroku predávali wafle, neviem, prečo práve wafle, ale vyzerali mňamkovne a boli mňamkovné.

Večer bol chladný a daždivý a obe už sme vyzyvovali o preteky, takže nám nezostalo iné len sa vrátiť na ubytovňu a zaľahnúť. Ráno budíček o 6, rýchla káva a už štartujem auto smer - Riga!

Komentáre k článku

Aerosol
23.Aug 2014
Paaaani, inšpiruješ ma k nejakej podobnej akcii! Obdivujem, že naozaj idete a nezostane to len pri nadšenom pláne, ako to dosť často býva v mojom prípade. Rovnako máš u mňa uznanie za tú cyklistiku po Európe, veľmi dobre sa to čítalo a hádam sa niekedy aj ja dokopem k splneniu svojich plánov :) Veľmi sa teším na ďalší článok, pobaltské krajiny sú do budúcna takým mojím cieľom, čiže som zvedavá, aké zážitky si si odtiaľ doniesla :)
Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 18 plus 3 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou