Autom cez pobaltie

2014-08-24

Ako som už písala, vydali sme sa s kamoškou na taký menší výlet autom po Európe, teda malom kúsku Európy. Stálo ma to niekoľko hádok s rodičmi, otravné vybavovačky a hodiny googlenia, ale nakoniec sme predsa len vyštartovali. Prvú zastávku sme si spravili vo Varšave a zatiaľ všetko prebiehalo dokonale hladko. Pravda je taká, že veľa osôb z môjho okolia reagovalo dosť negatívne a celý nápad s autom a Fínskom zavrhovalo. A to tam nemôžete letieť? Prečo tam idete autom? A ja som mala na jazyku: Prečo nie? Možno je niečo zle v mojej hlave, že chcem vyskúšať aj niečo nové a inakšie. A že chcem zažiť niečo viac, než len siahnuť vždy po tom najpohodlnejšom a najnudnejšom riešení. Ale nevadí. Po všetkých týchto a iných obštrukciách sme nakoniec išli a na druhý deň šťastne dorazili do Rigy.

Litvu ani nemôžem rátať ako navštívenú krajinu, lebo sme sa tam vôbec nezastavili. Nemali sme žiadne litovské litasy a akosi sme si mysleli, že do Lotyšska, kde sa opäť môžeme oháňať eurami, to nie je až tak ďaleko. V skutočnosti to bolo asi 300 kilometrov, ale kto by to počítal. Tu sa nám veci prvýkrát trošku skomplikovali. Bolo to asi takto: Mary hovorí - pôjdeme tankovať? Na ukazateli svieti už len jedna čiarka. Ja jej nato: Niee, šak až keď začne blikať rezerva. To znie celkom neškodne, nie? Veď sme v Európe, čerpacie stanice sú na každom kroku. To síce sú, ale práve keď sme tak trochu potrebovali na jednej tankovať, ukázalo sa, že majú nejaký lokálny výpadok elektriny. To znamená, že na druhej, ani na tretej pumpe nemali prúd a netušili, kedy ho zase zapnú. Rozmýšľala som, či sa mám nervovať alebo na tom zabávať. Našťastie v susednom meste opäť všetky benzínky zažiarili lákavým svetlom a my sme boli zachránené.

Stále to však nebolo také úplne priamočiare, pretože na ošarpanej čerpacej stanici boli polozhnité ay pay befor. Pretože som mala naozaj blbé podozrenie, že tie kraksne nevracajú peniaze, išla som sa najprv do obchodu opýtať predavačky. Teta za kasou povedala, že môžeme vlastne platiť aj after, takže tie mašinky tam dosť možno majú len na ozdobu. Nejakí týpci pred nami boli veľmi vychcaní, natankovali dva plné kanistre a niekam sa vyparili, takže ich nezaplatená suma zostala na displeji. Stále som nebola celkom presvedčená, tak som poslala Mary ešte raz dnu a chytrolíni si museli najprv zacvakať svoj benzín. Snáď si nemysleli, že nás nachytajú.

Zhodou náhod sa nám stala taká srandovná vec, že sme už štvrtýkrát po sebe neplatili za spoplatnené toalety. V Česku na pumpe nad nami predavačka len dobromysľne mávla rukou. V Poľsku na diaľnici sme ešte nemali złote a keď sme poprosili chlapíka pri kase, aby nám zamenil drobné na wécko, proste vstal a odomkol pre nás turniket (som si pripadala ako nejaký VIP, aj keď len na záchod). Vo Varšave v obchodnom centre bol pokazený mincový mechanizmus na dverách, takže sme sa proste dostali dnu a teraz v Lotyšsku od nás tiež nikto nepýtal peniaze, hoci na dverách bol vypísaný poplatok. Možno to nie je práve najštedrejší prejav šťasteny, ale aspoň niečo. :D A je pekné vedieť, že ľudia kašlú na úplne najhlúpejší poplatok na svete - hajzlový poplatok.

A potom nás skoro zmasakroval autobus. Nechcem dramatizovať, ale už som nás videla v priekope pri ceste. Ten idiot sa na mňa stále lepil a snažil sa ma predísť, hoci videl, že predo mnou ide náklaďák. Stále sa vystrkoval a nervoval, tak som si ho prestala všímať, keď ten imbecil zrazu začal predbiehať, aj napriek tomu, že sa nemal kam pichnúť. A pri tom ma vytlačil z cesty. Zrazu len som videla jeho bok máckať mi späťák, takže som asi reflexívne dupla na brzdy a vybočila z cesty. Viem len, že jedným kolesom som na chvíľu zavisla nad jarkom pri ceste. Kladiem si otázku, ako môžu byť niektorí ľudia takí retardovaní, ale nijako neviem nájsť odpoveď. Ten autobus bol plný ľudí.

Konečne - Riga. Tam som vždy chcela ísť, leho som si myslela, že Riga bude úžasné mesto. Všetci mi vraveli (asi hlavne takí, čo tam nikdy neboli): "Riga, tam je krásne." Našli sme fajn miesto na státie v akejsi zapadnutej uličke, ktorá vyzerala ako presne ten typ štvrte, kde prídete o auto alebo aspoň o čelné sklo. Doma som bola naozaj usilovná a trpezlivé googlenie sa teraz vyplatilo, parkovali sme zadarmo asi 15 minút chôdze od hostela a okno nám nikto nerozmlátil.

Neviem, či to bolo tým dažďom a zimou, únavou alebo mojou kultúrnou ignoranciou, ale mne sa mesto zdalo nezaujímavé. Videli sme pár pekných pamiatok, ale nebolo to také pôsobivé a živé ako Varšava. Semafory na prechodoch znejú ako prestrelka z akčnej počítačovej hry, až som sa zľakla, že nás dostali. Zožrali sme sendvič v prvom fastfoode ako najväčšie turistické lamy a z výkladu čučali von na mokrú ulicu (a ľudia z mokrej ulice čučali na nás ako žerieme).

Pareizticigo Kristus dzimšanas Rigas katedrale

Za celý čas čo sme prechádzali centrom sme nikde nenatrafili na informácie, kde by sme si zohnali plánik mesta. Keď sme sa vracali do hostela okolo obrovského námestia pred hlavnou stanicou, všimli sme si velikánsku mapu mesta na stene jednej z budov... Keby bola ešte o trochu menšia, možno ju zbadáme hneď.

V hosteli bolo cez tenké papierové steny počuť každé prdnutie, čo ma vlastne až tak nerušilo, no i tak som nedokázala zaspať. Ráno som sa zobudila v omáčkoidnom stave a vstávanie do studeného sychravého rána ma tiež neoblažilo. Naliala som do seba kávu a napratala raňajky, lebo nechápem, ako môže niekto neraňajkovať vôbec nič a podozrievam Mary, že je dementorka a kradne energiu mne. A vydali sme sa na ranný pochod k autu. Celá uzývaná som vrazila kľúče od auta Mary, ale to chúďa nevedelo s mojím autom ani vycúvať z parkoviska. Našťastie nás čakala len krátka cesta do Tallinu, na ktorej sa, dúfajme, nič zlé neprihodí, lebo ak zmeškáme trajekt, sme trošku v prdeli. V živote som nebola v prístave a fakt som dúfala, že sa niekde nestratím a niečo neposeriem. V ten deň som na tom po toľkom sedení za volantom bola už trochu vypľuto, pohybové reflexy zdochnutého leňochoda. Len hlasné beaty hitoviek z rádia ma držali pri živote a pri vedomí. Ale nakoniec som nás tam odšoférovala a hneď vám o tom idem napísať.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 19 plus 3 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou