Škandinávsky výlet III | Amsterdam

2014-11-04

Amsterdam. Sen každého výmenného študenta. Pretože..??

Som si vedomá toho, že Holandsko nie je tak úplne Škandinávia, ale keď už sme tu...čo by sme si tam na deň neodskočili? Náš let sa kvôli miernym turbulenciám hodinu omeškal a v Amsterdame sme pristáli až okolo deviatej večer.

Keď som sa chystala do Fínska, absolútne som netušila, že skončím v Amsterdame a už vôbec by mi nezišlo na rozum, že sa tam stretnem so starým kamarátom. Na strednej škole, už to ani pravda nie je, sme mali výmenu s jedným holandským mestečkom a tak som spoznala Hjalmara a jeho rodinu. Z nejakého dôvodu, ani nechápem ako sme zostali v kontakte, asi ako jediní z celej výmeny a to vtedy ešte fejsbúčik ani nebol neodmysliteľnou súčasťou našich sociálnych životov. Bolo by zlaté raz sa znovu stretnúť. No ale kto by čakal, že sa to tak znenazdajky udeje? Narýchlo sme sa dohovorili, Hjalmar nás čakal na letisku, zobral nás do mesta a povodil okolo. Také jednoduché to bolo.

Nočný Amsterdam je zážitok. Asi by som mala Ázijcom povedať, že ich sny sú takmer reálne, ľudia v uliciach naozaj kúria marijánku a ten pach je omniprezentný?? (dúfam, že som si zase nevymyslela slovo). V Amsterdame som bola už predtým, takže by ma to nemalo šokovať, ale dáko som si neuvedomila, že to bolo v prváku na gympli a z pochopiteľných dôvodov nás tam zobrali cez deň. Večer je všetko pekne vysvietené a kde inde je viac svetiel ako v Red Light dištrikte. O Amsterdame sa toho veľa navypráva, no i tak som nestačila pučiť okále. Nie som síce žiadna puritánka, ale Amsterdam po zotmení je pre človeka s našou konzervatívnou výchovou predsa len zaujímavé sústo. Slečny sa naozaj prezentujú vo výkladoch, takže nekupujete žiadnu mačku vo vreci. Nie že by sme u nás nemali devuchy šlapúce chodníky, ale tuto je to všetko pyšne vystavené každému pod nosom. A dievčatá sú pekne vnútri v teplúčku, úplne iné podmienky.

Hostel bol taký veľmi domácky a pohodkový. Recepčný bol strašne srandovný a ja neviem na čom fičal, ale fungovalo to. Po kútoch sa povaľovali skupinky ľudí a buď je to paranoja alebo všetci vyzerali zhulene.

Bol síce pondelok večer, ale to nikomu neprekážalo. Ulice plné, všade živo a veselo, flákajúci sa a oslavujúci ľudia. Bolo úžasne teplúčko, perfektný čas nechať zimnú bundu na izbe a vyraziť len v mikči. Mesto nás víta ako vlastných synov a dcéry, ľud v uliciach nás prijíma za svojich, dnes večer je každý kamarát. Amsterdam má naozaj ten voľnomyšlienkársky spirit, zabalí vás do takej pestrofarebnej bublinky slobody a je na vás, či sa necháte tou ilúziou opantať.

Ráno po prebudení je Amsterdam úplne iný. Za denného svetla je to pokojné a usporiadané mestečko, s úhľadnými radmi domčekov, pokojnými kanálmi a zástupom bicyklov. Na každom rohu je sympatická malá pekárnička s nehorázne lákavými koláčikmi a pekárenskymi fajotkami od výmyslu sveta. Prečo mi toto robia, mám obrovské ťažkosti vybrať si z toľko veľa maškŕt pokope. A keď sa človek konečne premôže a opustí toto pochúťkové kráľovstvo, čakajú naňho ďalšie pasce, ako obchod so syrom, waflami a čokoládkami. Samozrejme všade podstrčia ochutnávky, ale nie len tak hocijaké - každá ďalšia sorta je ešte lepšia ako tá predchodzia. Ak je nejaký raj na zemi, toto miesto - náhodný holandský obchod so syrmi - má k nemu veľmi blízko. Rozhodnutie, čo z toho kúpiť, bolo jedno z najťažších v mojom živote. Na obede sme boli v jednej super sendvičovni v akejsi postrannej uličke, ktorů nám odporučil Hjalmar, kde to vyzeralo veľmi undergroundovo a hrali tam obskúrnu alternatívnu hudbu. A mala som obrovský pohár horúcej čokolády, chichichi. To aby ste závideli. Aj ja si závidím, keď si naň teraz spomeniem.

Konečne európske ceny! Zrazu som sa cítila skoro ako boháč, vojsť do obchodu a na svoje prekvapenie zistiť, že si môžem dovoliť takmer hocičo bez toho, aby som nasledujúce týždne musela trieť biedu. Tá Škandinávia ma raz zabije. Keď prídem domov na Slovensko, začnem nekontrolovateľne kupovať všetko, čo bude stáť jednocifernú sumu. Čo by ste si radi odniesli z obchodu zo suvenírmi domov na pamiatku? Dreváky, magnetky, tulipány a iný krám, alebo napríklad magické hríbiky? Vystavené v špeciálnej sklenenej skrinke. Vyzeralo to síce veľmi lákavo, ale ja som ťažký skeptik čo neverí nikomu nič, hlavne suvenírovým obchodom nie a ešte na ceste na letisko, takže neviem povedať, či naozaj fungujú.

Jednou z pamiatok Amsterdamu je aj Dom Anny Frankovej, ktorý by som si normálne ani nevšimla, pretože zvonku samozrejme nie je nijako nápadný. Čo som si však všimla veľmi pozorne boli tie národy tesniace sa pred ním, takže sme sa dovnútra ani nepokúšali prebiť. Nenávidím tlačenky.

Tí trubiruhovia si nemohli dať pokoj a museli si ten space-cake kúpiť, i keď každý dobre vie, že je to len trik ako ozbíjať prostoduchých turistov o peniaze. Asi pozerali príliš často Eurotrip. Ako sa dalo očakávať, muffin za 5€ u nikoho nespôsobil žiadne "stavy", ale aspoň si môžu vo svojom pomyselnom zozname odfajknúť, že vyskúšali magický koláčik v Holandsku a to sa im asi počíta.

A to bol náš krátky výlet v Amsterdame. Ako obyčajne, jeden deň na Amsterdam bol príliš málo, alebo teda jedna noc bola príliš málo. A už sa rútime do ďalšej metropoly - Oslo.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 19 plus 1 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou



Ctení čitatelia, toto je INTERNET. Čo sa tu píše, môže byť fikcia, polopravda, holá pravda alebo neexistovať. Akákoľvek podobnosť s čímkoľvek je možno výplod vašej fantázie. Ak s hocičím nesúhlasíte, máte právo opustiť stránku a zdržať sa komentára. Komentáre môžu byť zmazané. Za podporu webu patrí vďaka M@trixXovi. Blog bol presťahovaný a od 2017 funguje výhradne na tejto adrese. Všetky práva vyhradené.

Dear readers, this is Internet. Don't accuse me of truths or halftruths. Everything you read can be fiction or result of your imagination. If you don't agree with anything, it's your problem. You have right to leave and not comment. Comments can be deleted. Special thanks for support goes to M@trixX. All rights reserved.