Škandinávsky výlet III | Amsterdam
2014-11-04
Amsterdam. Sen každého výmenného študenta. Pretože..??
Som si vedomá toho, že Holandsko nie je tak úplne
Škandinávia, ale keď už sme tu...čo by sme si tam na deň neodskočili? Náš let sa kvôli miernym
turbulenciám hodinu omeškal a v Amsterdame sme pristáli až okolo
deviatej večer.
Keď som sa chystala do Fínska, absolútne som netušila,
že skončím v Amsterdame a už vôbec by mi nezišlo na rozum, že sa tam stretnem so starým kamarátom.
Na strednej škole, už to ani pravda nie je, sme mali výmenu
s jedným holandským mestečkom a tak som spoznala Hjalmara a
jeho rodinu. Z nejakého dôvodu, ani nechápem ako sme zostali
v kontakte, asi ako jediní z celej výmeny a to vtedy ešte
fejsbúčik ani nebol neodmysliteľnou súčasťou
našich sociálnych životov.
Bolo by zlaté raz sa znovu stretnúť. No ale kto by
čakal, že sa to tak znenazdajky udeje? Narýchlo sme sa dohovorili,
Hjalmar nás čakal na letisku, zobral nás do mesta a povodil
okolo. Také jednoduché to bolo.
Nočný Amsterdam je zážitok. Asi by som mala
Ázijcom povedať, že ich sny sú takmer reálne, ľudia v
uliciach naozaj kúria marijánku a ten pach je omniprezentný??
(dúfam, že som si zase nevymyslela slovo). V Amsterdame som bola
už predtým, takže by ma to nemalo šokovať, ale dáko som si neuvedomila, že to bolo v prváku na gympli a z
pochopiteľných dôvodov nás tam zobrali cez deň.
Večer je všetko pekne vysvietené a kde inde je viac svetiel
ako v Red Light dištrikte. O Amsterdame sa toho veľa navypráva, no i tak som nestačila pučiť okále. Nie som síce žiadna puritánka, ale Amsterdam po zotmení je pre
človeka s našou konzervatívnou výchovou predsa len
zaujímavé sústo. Slečny sa naozaj prezentujú vo výkladoch, takže nekupujete žiadnu mačku vo vreci. Nie
že by sme u nás nemali devuchy šlapúce chodníky,
ale tuto je to všetko pyšne vystavené každému pod
nosom. A dievčatá sú pekne vnútri v teplúčku,
úplne iné podmienky.
Hostel bol taký veľmi domácky a pohodkový. Recepčný bol strašne srandovný a ja neviem na čom fičal, ale fungovalo to. Po kútoch sa povaľovali skupinky ľudí a buď je to paranoja alebo všetci vyzerali zhulene.
Bol síce pondelok večer, ale to nikomu neprekážalo.
Ulice plné, všade živo a veselo, flákajúci sa a
oslavujúci ľudia. Bolo úžasne teplúčko, perfektný čas nechať zimnú bundu na izbe a vyraziť len v
mikči. Mesto nás víta ako vlastných synov a dcéry,
ľud v uliciach nás prijíma za svojich, dnes večer je
každý kamarát. Amsterdam má naozaj ten voľnomyšlienkársky spirit, zabalí vás do takej pestrofarebnej
bublinky slobody a je na vás, či sa necháte tou ilúziou
opantať.
Ráno po prebudení je Amsterdam úplne iný. Za denného svetla je to pokojné a usporiadané mestečko, s úhľadnými radmi domčekov, pokojnými kanálmi a
zástupom bicyklov. Na každom rohu je sympatická malá
pekárnička s nehorázne lákavými koláčikmi
a pekárenskymi fajotkami od výmyslu sveta. Prečo mi toto
robia, mám obrovské ťažkosti vybrať si z toľko
veľa maškŕt pokope. A keď sa človek konečne
premôže a opustí toto pochúťkové kráľovstvo, čakajú naňho ďalšie pasce, ako obchod
so syrom, waflami a čokoládkami. Samozrejme všade podstrčia ochutnávky, ale nie len tak hocijaké - každá ďalšia sorta je ešte lepšia ako tá
predchodzia. Ak je nejaký raj na zemi, toto miesto - náhodný holandský obchod so syrmi - má k nemu veľmi blízko.
Rozhodnutie, čo z toho kúpiť, bolo jedno z najťažších v mojom živote. Na obede sme boli v jednej super
sendvičovni v akejsi postrannej uličke, ktorů nám odporučil
Hjalmar, kde to vyzeralo veľmi undergroundovo a hrali tam obskúrnu
alternatívnu hudbu. A mala som obrovský pohár horúcej čokolády, chichichi. To aby ste závideli. Aj ja si závidím, keď si naň teraz spomeniem.
Konečne európske ceny! Zrazu som sa cítila skoro ako boháč, vojsť do obchodu a na svoje prekvapenie zistiť, že si môžem dovoliť takmer hocičo bez toho, aby
som nasledujúce týždne musela trieť biedu. Tá Škandinávia ma raz zabije. Keď prídem domov na Slovensko,
začnem nekontrolovateľne kupovať všetko, čo bude
stáť jednocifernú sumu.
Čo by ste si radi odniesli z obchodu zo suvenírmi domov na
pamiatku? Dreváky, magnetky, tulipány a iný krám, alebo
napríklad magické hríbiky? Vystavené v
špeciálnej sklenenej skrinke. Vyzeralo to síce veľmi lákavo, ale ja
som ťažký skeptik čo neverí nikomu nič, hlavne
suvenírovým obchodom nie a ešte na ceste na letisko, takže neviem povedať, či naozaj fungujú.
Jednou z pamiatok Amsterdamu je aj Dom Anny Frankovej, ktorý by som
si normálne ani nevšimla, pretože zvonku samozrejme nie je
nijako nápadný. Čo som si však všimla veľmi
pozorne boli tie národy tesniace sa pred ním, takže sme sa
dovnútra ani nepokúšali prebiť. Nenávidím tlačenky.
Tí trubiruhovia si nemohli dať pokoj a museli si ten space-cake
kúpiť, i keď každý dobre vie, že je to len
trik ako ozbíjať prostoduchých turistov o peniaze. Asi
pozerali príliš často Eurotrip. Ako sa dalo očakávať, muffin za 5€ u nikoho nespôsobil žiadne "stavy",
ale aspoň si môžu vo svojom pomyselnom zozname odfajknúť, že vyskúšali magický koláčik v
Holandsku a to sa im asi počíta.
A to bol náš krátky výlet v Amsterdame. Ako obyčajne, jeden deň na Amsterdam bol príliš málo, alebo
teda jedna noc bola príliš málo. A už sa rútime
do ďalšej metropoly - Oslo.
Komentáre k článku