Študentské strasti

2014-11-15

Som zlý-zlý študent. Včera som sa dozvedela, že pred týždňom sme mali odovzdať prezentáciu konceptov bakalárskych prác (no neznie to desivo...?) Vedela som, že naši spolužiaci doma robia nejaké prezentácie a tak, ale veď to sa nás outgoings netýka, no nie? Je ľahké ignorovať takéto problémiky, keď sú 2500 km vzdialené.

Moja spolubývajúca je tak mierne bifľa a radšej prezentáciu rýchlo spravila a uploadla, zakiaľ lenivé hovädo ako ja si čítalo cestovateľské blogy. S humorom mne vlastným som to vždy odbila vyhlásením, že ak aj náhodou i my erazmáci tie prezentácie odovzdávať máme, niekto sa nám časom ozve, alebo nie? Dokonale logické. Navyše sme my predsa oslobodení od podobných školských nezmyslov, či? No a potom mi z ničoho nič začali chodiť výhražné e-maily, ako že mám láskavo zrýchlene dodať prezentáciu svojho konceptu a iné hrozivé veci. No to si dovoľ.

Kto je najopovrhnutiahodnejšia duša na tejto planéte? Stiahla som si niekoľko prezentácií svojich spolužiakov a z každej ukradla jeden slide, ktorý som prepísala informáciami k svojej téme. Ja viem, mala by som sa smažiť v pekle. Som taký vykrádač duší, ľudský dementor. A keď už si konečne s týždenným meškaním sadnem k laptopu odhodlaná tú prezentáciu zbúchať, zrazu zistím, že mám uviesť zoznam literatúry, z ktorej som čerpala? Ehm...literatúra. Možno som toho tak trochu ešte moc neprečítala...asi by som nemala hovoriť nahlas, že len veľmi matne tuším, o čom tá moja bakalárska práca akože bude. Takže čo ťava ako ja urobí? Nájde si nejaké tie vedecké články na internete, ktoré sú podľa nadpisu aspoň vzdialene spríbuznené s titulom jej úžasného projektu a uvedie ich ako zoznam prečítanej literatúry. Aj tak sa stavím, že sa nikto nebude obťažovať vôbec druhýkrát sa na tú moju znôšku lží pozrieť. A teraz som sa dokonca znížila k tomu, že si abstrakty článkov z vedeckých on-line časopisov prekladám v googli prekladači. Ale keď Holanďanky v kuchyni sa hlasno vyprávajú a ja sa absolútne neviem sústrediť. A bude horšie. Teraz už si prekladám dokonca aj tituly článkov a stále nechápem. Mám chuť otrieskať si hlavu o klávesnicu, ale to by mi nepomohlo a ešte by ma aj bolela.

Zosmolila som prezentáciu. Čo ďalšie? Naša univerzita je strašne lamerská, má o ničom párty a každý radšej chodí na párty Eastern university. Vraj sa tam dali dostať náramky na veľkú "smažbu" do Ilony, ibaže my sme v tom čase boli na našej menej coolovej univerzite a náramky sme nedostali. Všetci, úplne všetci sa chystali do Ilony a nás išlo poraziť, že nemáme tie blbé pásky. Takže čo robiť v takejto zúfalej situácii? No napríklad zobrať kamošku za ruku a povedať jej so železnou istotou, nech to nerieši, že ideme na párty. Odkázala mi, že som niekedy na zabitie, ale išli sme. V meste boli práve nejaké aktivity pre študentov, pre študentov cudzej univerzity prirodzene, ale nejakým spôsobom sme sa pripojili k jednej skupinke a zúčastnili sa aj tak. Každý mal na ruke peknučký žltý svietivý náramok, ale tým sa netreba nechať vyviesť z miery. Keď sa všetci moji noví kamaráti pýtali, či ideme na párty do Ilony, bez zaváhania som odpovedala: Jasnačka! Kamoškine námietky, že nemáme náramky, ma nijako nemohli rozhodiť. Ja som proste v hĺbke duše vedela, že sa to nejako vyhaluzí.

Povedala som Mary, že teraz ideme do McDonaldu, pretože som mala pocit, že je to dobrý nápad. Ako keď Harry vypil felix felicis a presne vedel, čo musí urobiť. V mekáči sme stretli ďalších ľudí z nášho sídliska s žltými páskami. Všetko bude v pohode, bola som o tom hlboko presvedčená. K vedľajšiemu stolu si sadla skupinka fínskych študentov, slovo dalo slovo a už sme s nimi boli skamarátení. A po chvíľke, verte či neverte, jeden z nich siahol do vačku a vytiahol za hrsť žltučkých pások, vraj nechce niekto? Tak sme si mimochodom dve zobrali, aby sa nepovedalo. Čo z toho vyplýva? To presne neviem, ale funguje to.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 11 plus 7 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou



Ctení čitatelia, toto je INTERNET. Čo sa tu píše, môže byť fikcia, polopravda, holá pravda alebo neexistovať. Akákoľvek podobnosť s čímkoľvek je možno výplod vašej fantázie. Ak s hocičím nesúhlasíte, máte právo opustiť stránku a zdržať sa komentára. Komentáre môžu byť zmazané. Za podporu webu patrí vďaka M@trixXovi. Blog bol presťahovaný a od 2017 funguje výhradne na tejto adrese. Všetky práva vyhradené.

Dear readers, this is Internet. Don't accuse me of truths or halftruths. Everything you read can be fiction or result of your imagination. If you don't agree with anything, it's your problem. You have right to leave and not comment. Comments can be deleted. Special thanks for support goes to M@trixX. All rights reserved.