Prečítané: Meno vetra
2015-11-30
Už mám za sebou oba diely, Meno vetra aj Strach múdreho muža. Teraz mi nezostáva iné, len čakať na posledné pokračovanie a hádam teda napísať pár riadkov, ako sa mi kniha páčila.
Pri deji sa veľmi nechcem zdržovať. Obe knihy sú rozsiahle a popisujú život a skutky Kvoteho, neobyčajného chlapca, o ktorom sa rozprávajú legendy. Môj článok bude plný spoilerov a tým pádom skôr pre čitateľov, ktorí knihy už prečítali a chceli by si porovnať svoje dojmy.
Kniha sa mi zdala v mnohom originálna, aj keď neprečítala som tých fantasy až toľko. Mágia má svoje pravidlá, dá sa povedať fyzikálne zákony, nie je to len nejaké
avada kedavra s paličkou. Už v Eragonovi fungoval akýsi "zákon zachovania energie", tuto sú opísané aj isté tepelné straty a efektivita sympatických spojení. Pekné. Svet ako taký dáva zmysel, až pokým sa zrazu nezačnú otvárať dvere do paralelného sveta, či vlastne rozprávkovej ríše víl, alebo čo to má presne byť. Bytosti z rozprávok, ktoré si ľudkovia rozprávajú pri táborákovom ohni, podľa všetkého vážne existujú. Kvothových rodičov prídu zabiť satanáši, zvaní čandríni, to ako keby zrazu prišli klakanice. Neviem, či to muselo byť, ale narúša to hodnovernosť toho sveta. Skôr než zaujímavý zvrat alebo prekvapenie ma to irituje ako chorý výplod.
Hlavná postava, Kvothe Bezkrvný, Kráľovrah, proste Popolvár najväčší na svete a chrobák Truhlík v jednom je niekde na hranici medzi sebavedomým a nehorázne namysleným. Hrá tam samozrejme ako veľký macho, ale má aj obyčajnú ľudskú stránku a príbeh vysvetľuje, čo sa skrýva za hrdinskými rozprávočkami. Aj to, ako legenda okolo jeho osoby postupne vznikala a nafukovala sa. Je tam vidieť kus práce, za všetko, čo dosiahol, vďačí svojím schopnostiam. Začína s úplne prázdnymi rukami a pomocou dôvtipu a rečníckeho talentu to dotiahne až na kniežací dvor. Vyšvihnúť sa mu darí tým, že si o sebe dosť namýšľa a je dobrý herec, v niektorých momentoch pomaly až mentalista. To, ako je pánko Úžasný najlepší, najmúdrejší a najsilnejší ma sem-tam prinútilo prevrátiť oči, ale všetci mu to na počudovanie žerú. Keď akožka bleskom zabije zbojníkov, už som si len rezignovane vzdychla.
Celá aká som bola zaujatá jednotkou, dvojka nabrala niekde v týchto miestach tie veľmi podivné zvraty. K víle-nymfomanke ani neviem, čo poriadne povedať. Wtf? To si ako niečoho fetol a bol na výlete v krajine zázrakov? Prečo to tam muselo byť? Bolo to hrozne dlhé, nudné a celkom zbytočné. To, čo mu povedalo orákulum, sme predsa dávno vedeli a keby nemal plášť utkaný z mesačného svitu, akurát čo by to celé vyznelo menej uletene. Takže jediné, prečo sa to oplatilo, bolo učiť sa kámasútru.
Nezanedbateľné množstvo času strávi u Ademov, kde sa celkom dlhú dobu nechá buzerovať. Naučia ho biť sa a dostane meč, ale celý čas ho terorizujú a tvária sa, ako keby zožrali všetku múdrosť sveta na olovrant. Najskôr pôsobili celkom kultivovatným dojmom, spirituálne vyspelí a tak ďalej, ale neskôr mi už liezli na nervy. A keď sa ukázalo, že podľa nich chlapi a ani sex nemajú žiaden podiel na robenie detí, doslova ma to nasralo. Na to, akí sú strašne uvedomelí, sú neospravedlniteľne obmedzení. Iným národom nadávajú do "barbarov", sami sa pre istotu odizolujú a budú sa tváriť, že ich pravda je najpravdivejšia a ich hovná nesmrdia. Zato autorovi skladám pochvalu, pretože presne také namyslené a do seba zahľadené ktorékoľvek ľudské spoločenstvo je. A ešte sa mi pozdávalo, ako opísal odlišnosti ademskej kultúry a ako Kvothe prišiel a niečo z toho vytrieskal.
Z ostatných postáv ma zaujímal hlavne Elodin, ako inak. To bol ten správne ujetý týpek. Chvíľami sa tam objaví Auri, tiež vcelku tajomná postava, o ktorej by potešilo dočítať sa viac. Asi to nemá v hlave všetko v poriadku, alebo teda je výnimočná. Denna sa mi zdá ako postava o ničom. Nie je sprostá, ale proste nezaujímavá. Má veľmi málo čo ponúknuť. Dohodli sme sa, že je zlatokopka a viditeľne ju to štve. Je očividné, že má nejaký problém, s minulosťou alebo skrátka len sama so sebou. To je dobrý námet na postavu, ale zatiaľ sme z toho veľa nemali. Ešte v trojke bude hádam priestor niektoré veci vysvetliť. Asi by sme s ňou mali súcitiť, lebo to nemala ľahké, ale je vyslovene nesympatická a mám pocit, že za veľa z toho si môže sama.
Kompozícia troch dní, počas ktorých sa vraciame do minulosti a postupne sa dozvedáme celý príbeh, je fajn nápad, prečo nie. Medzihry trochu prerušujú dejovú líniu a v podstate sa v nich nič nedeje, ale to nejako neprekáža. Respektíve je aj v prítomnosti náznak deja, do hostinca chodia divní ľudia a koncom dvojky začína byť zjavné, že sa niečo chystá. Nie je to zrovna napínavé ako guma na trenkách, príbeh plynie pomaly. To môže byť dobre aj zle, ako komu, ale číta sa to fajn. Ja som si v knihe našla dosť zaujímavých a chytrých myšlienok a všeobecne sa mi štýl, akým Rothfuss píše, pozdáva. Niektoré pasáže sa ale strašne vliekli, niektoré opisy sa zdali prehnane dlhé až zbytočné. Milostné a romantické scénky som pretrpela.
Keď si to zhrniem, vydal sa zabiť vrahov svojich rodičov. Či sa k tomu vôbec dostal, ešte uvidíme, zatiaľ chodil po svete a v podstate si dokazoval svoje ambície. Učil sa aj užitočné veci, ktoré ho pomaly privádzajú bližšie k pomste, ale ako vieme, momentálne sa zašíva. Môj pocit je taký, že skôr než o spravodlivosť za smrť rodičov mu išlo proste o slávu (aj keď si to možno neuvedomuje).
"Čert", pomenovaný Bast, je od samého začiatku sporná postava (predstavujem si ho ako čerta a mám z neho pocit, že je taký čert). Očividne je nebezpečnejší, ako sa tvári. Ktovie, čo skrýva za imidž sprostáčika a či sa mu nepodarilo nejako oblafnúť aj Kvotheho. Rozhodne vyzerá na to, že plánuje nejakú zákernosť. Na druhej strane mám podozrenie, že Kvothe to tiež hrá na postižka a iba predstiera, že nedokáže používať mágiu a biť sa. Som naozaj zvedavá, čo z toho vylezie.
Keď to celé zhrniem, za mňa má kniha lepšie aj horšie časti, pričom tie lepšie prevažujú.
Komentáre k článku