Prečítané: Hladové hry

2016-03-20

Tak prečítala som Hunger Games a áno, som fanúšik!
Spoiler alert: Vyrozprávam vám tu skoro celý dej, tak sa podľa toho zariaďte.

Príbeh, v ktorom sa bojujú gladiátorske hry na život a na smrť a kde reality show dotiahli až do úplného extrému, sa len ťažko dá napísať nudne. Preto si myslím, že autorka to vyhrala už tým nápadom. Ako vysvetliť taký chod sveta je vec druhá, podľa mňa sa to ani úplne uspokojivo nepodarilo, ale predstavme si, že to tak je. Existuje feudálna skupina, ktorá má pod palcom dištrikty plné makajúcich nevoľníkov. Sprvu je trochu šok vžiť sa do takého scenára budúcnosti, ale nakoniec, prečo nie. Že moderná spoločnosť, v ktorej žijeme, by sa do takého štádia nedostala? Nuž, ktožehovie. Neni tomu až tak dávno, keď to bolo normálne. A zastrašovanie a teror boli vždy spoľahlivým vládnucim prostriedkom, tak tých chudákov navyše ešte nechajme pozabíjať sa navzájom v priamom prenose.

Na mňa to fungovalo. Námet je pecka, dej, svet a postavy dosť dobre vymyslené a zožrateľné. Hrdinku Katniss mám rada, lebo je proste ass-kickerka. Je odhodlaná, schopná a inteligentná. Loví a strieľa z luku a vie si proste poradiť. Dokáže sa popasovať s osudom aj s hocikým iným a dať mu do držky. O takých postavách sa oplatí písať knižku! (Narozdiel od pasívnych Biel ktorým chýba čo i len kúsok osobnosti). Je pravdou, že "drozdajkou" a symbolom revolúcie sa stala v podstate náhodou. Bola tribútom v hrách a nakoniec aj víťazkou, no mnohé, o čo sa pričinila, bolo skôr súhrou okolností, ak nie vyslovene šťastím. Ale preukázala nezlomný charakter a snažila sa tomu čeliť. Popasovala sa so všetkým, čo sa jej pritrafilo. Zvládla to, ale každá útrapa si vypýtala svoju cenu. A tak to má byť, veď ako by hocikto mohol vyviaznuť bez ujmy? V ďalších dieloch už jej pomaly prepínalo, aj to bolo na tom dobré! Lepšie ako citové výlevy okolo jej nerozhodnosti, koho vlastne chce, či blonďatého pekára alebo sexy Galeho.

Citovým záležitostiam bolo venovaného pomerne veľa priestoru, čo ste čakali, keď príbeh rozpráva dospievaujúca dievčina. Aj keď je vojna a nemajú čo jesť, je jasné že bude riešiť svoje vzťahy. Občasne ma zamrzelo, že sa autorka viac nesústredila na vykreslenie politky a spoločenskej situácie, namiesto inkriminovaného ľubostného trojúholníka medzi Katniss a oboma chlapcami, na ktorom si dala tak záležať. Ale ľahko jej odpustím, pretože dej napriek tomu plynul spádom a vlastne mám len veľmi málo výhrad ohľadom kníh.

K tým zopár otravným detailom patrili napríklad nevysvetliteľné technológie, ktoré používali v Kapitole. Hlavne čo sa týkalo konštrukcie arén, v ktorých vedeli regulovať počasie, teleportovať zvieratá (vo filme to bolo určite, neviem už, či aj v knihe), točiť celou arénou ako hodinkami, vytvoriť neviditeľnú bariéru, cez ktorú človek nemohol prejsť... Zdalo sa mi to trochu pritiahnuté za vlasy. Navyše som si nevedela pomôcť a stále si kládla otázku, prečo ich v tej aréne nesundala všetkých lukom, keď je taká sniperka a strieľa veveričky do oka. Oni vlastne postupne všetci vykapali, aby jej uvoľnili cestu k víťazstvu. Rýdze šťastie, ale napokon, tak to býva. V živote je takmer všetko o šťastí, čo si budeme hovoriť.

Priznám sa, že existencia arén smrti ma mátala ešte dlho. Ako to? Vravela som si. Prečo niečo nespravili? Prečo nespáchali samovraždu? Najlepšie kolektívne, ešte než sa samotné hry vôbec začnú. Všetci by napríklad zišli zo svojich kovových podstavcov a nechali sa vyhodiť do vzduchu mínou. Okamžitý koniec show, hry by zostali bez víťaza. In your face, Capital. Tu je pár mojich návrhov:

Báli sa o svoje rodiny a známych. Možno/pravdepodobne by vybrali nového tribúta, ktorý by zomrel tiež = dvaja mŕtvi namiesto jedného;
Stále mali nádej na prežitie, aj keď malú a neboli ochotní sa jej vzdať;
A potom som si spomenula na keketnosť ľudskej povahy. Prečo by som sa mal zabíjať, keď môžem naoko pristúpiť na dohodu, nechať ostatných vyletieť do luftu a ľahko sa stať víťazom? Pud sebazáchovy je sviňa. Ľudia sú schopní obrátiť sa proti sebe za prísľub vlastného prežitia, prestíže, bohatstva. Víťazi sa stávali celebritami, topili sa v prachoch, výhra im zabezpečila vstupenku do Kapitolu. Nuž, možno to nie je až tak ťažké predstaviť si.

Ešte sa mohli spojiť, pochytať za ruky ako hippie a vyhlásiť si mier. Ale po dôkladnejšie úvahe som usúdila, že by to naozaj nefungovalo. Vždy by sa našiel nejaký prospechár alebo zbabelec, minimálne kariérni tribúti, ktorí by zradil. A aj keby nie, tvorcovia hier by si pre nich určite prichystali nejaké vzrúšo v podobe zverov, hladu, živelných katastrôf a pod., čím by ich postupne veľmi efektívne poštvali proti sebe a vyhladili.

Druhý diel bol taký šikovný zvrat, keď ich oboch, Katniss a Peteho poslali do arény znovu. Príbeh je písaný z jej pohľadu, takže sa do centra revolučného diania dostávame po hlave, keď už je prevrat na spadnutie. Posledný diel bol už trochu o inom, ale užila som si aj ten. Trojka je logickým vyústením, dištrikty otvorene vstúpujú do vojny proti Kapitolu. Katniss a Peter sa ocitnú na opačných stranách barikády, velice nicely done. Propaganda na oboch stranách neberie konca a osoby na vysokých vládnucich postoch veselo zneužívajú pešiakov pre svoje ciele. Aj taká obletovaná Katniss si uvedomila, že je len máčny máčik vo veľkej mocenskej hre. Super, som spokojná. V tomto momente asi kniha prestala byť pre mnohých čitateľov atraktívna, lebo poľavila vo svojej doterajšej napínavosti a dobrodružnosti. Viac sa začala venovať psychologickým rozborom postáv, takej Katniss už seriózne zašibáva. To ja veľmi odobrujem. Bolo by divné, keby po tom všetkom nie. Vlastne to skoro celé bolo o tom, ako sa duševne vysporiadavala s prežitými brutalitami a súčasnou nestabilnou sitáciou. Viac ako samotné vojenské akcie sme sledovali masmediálnu vojnu, čo asi dáva čiastočne zmysel.

Veľa ľudí si asi povie, že to malo až príliš veľa "veľkých" a dojemných momentov (keď sa Gale prihlási ako dobrovoľník na záchranu Peteho? svätá dobroto...). Mnee, pre mňa to bolo asi tak akurát. Akurátne zvratov, zápletiek a zámotkov, mierne cez čiaru hrdinských a ušľachtilých skutkov. Čitateľ musí obdivovať napríklad rýdzi charakter takého Peteho, ktorý je natoľko dobrý a šľachetný, že to lezie na nervy. Ale treba povedať, že okrem mrzkých a ohavných ľudských vlastností, ktoré vyplávajú na povrch v takýchto extrémnych situáciách, zablysnú sa aj tie dobré. Vedľa zvrhlosti hier o život, ohyzdnosti vojny a zradnosti ľudskej povahy, je príbeh aj o šľachetnosti, hrdinskosti a česti.

Potom zrazu zachránia Peteho a už sa to zvrháva. Preonačili mu mozog, aby ju nenávidel? Čo si ešte nevymyslia. Ach a keď sa Katniss dostane do špeciálnej jednotky a oni ako nič preniknú až do samotného centra na nepriateľskom území, ba až k samotnému prezidentovmu úkrytu, koľké to šťastie. Konverzácia medzi Petem a Galom, jej osudovými chlapmi o tom, ktorý z nich ju chce viac, sa asi z nejakého dôvodu tiež musela odohrať. No nevadí, aspoň je tam moja obľúbená scéna v dištrikte 2, kde sa drozdajka snaží dojemným preslovom vstúpiť vzbúrencom do svedomia a primäť ich zložiť zbrane. Omg, wtf?
"Má slova zůstávají viset ve vzduchu. Dívám se na obrazovku a doufám, že se davem přihlížejících rozšíří vlna vzájemného porozumění a odpuštění.
Místo toho vidím, jak mě k zemi sráží zásah střely."
No veď preto. Chápete, čo myslím?

Ale túto časť som si tiež patrične vychutnala. Úplne zbytočná smrť jej milovanej malej sestričky a ďalšie hory vojnových obetí na oboch stranách. Nie je to len o tom, že Kapitol je zlý a dišktrikty dobré, tak ho musia poraziť. Ukazuje nám to aj cenu takého víťazstva. Najlepšie to asi zrhnul Peta, ktorý sa na viacerých miestach ukázal ako celkom dobrý filozof: "Opravdu chceme válčit? Navzájem se pozabíjet? V naději, že..., co vlastně? Že nějaký zodpovědnější druh zdědí dýmající trosky Země?"

Koniec bol na môj vkus tiež fajnový. Happy-end, aby si tínedžerky prišli na svoje, ktorý má ale predsa len horkastú pachuť. Z Katniss a Peteho sú trosky, hoci sa pomaly naučili žiť normálny domácky život. Čo by ste chceli, boli bábky v hrách iných ľudí, obete vojny a násilia, prirodzene že im to rozdrbalo psychiku. Samozrejme sme všetci chceli, aby skončila s bad-ass Galom, ale ona si vybrala pritepleného romantika, lebo lepšie vyhovoval jej psychickému stavu. Nezazlievam jej to, vôbec nie, Katniss je momentálne asi mojou najobľúbenejšou románovou ženskou hrdinkou.

Čo dodať záverom? Napriek tomu, že ide o dystópiu, hm... neznie vám na tom niečo veľmi povedome? Ako ďaleko sme od takéhoto druhu televíznej zábavy? Dúfam, že ďaleko, ale ten blbý pocit veľkého brata zostáva. A tiež by sme to mohli trochu otočiť a pozrieť sa, čo za mozgovymývače bežia v telke, aj keď si súťažiaci nejdú po krku s mačetou v ruke (aspoň väčšinou).

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 13 plus 7 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou



Ctení čitatelia, toto je INTERNET. Čo sa tu píše, môže byť fikcia, polopravda, holá pravda alebo neexistovať. Akákoľvek podobnosť s čímkoľvek je možno výplod vašej fantázie. Ak s hocičím nesúhlasíte, máte právo opustiť stránku a zdržať sa komentára. Komentáre môžu byť zmazané. Za podporu webu patrí vďaka M@trixXovi. Blog bol presťahovaný a od 2017 funguje výhradne na tejto adrese. Všetky práva vyhradené.

Dear readers, this is Internet. Don't accuse me of truths or halftruths. Everything you read can be fiction or result of your imagination. If you don't agree with anything, it's your problem. You have right to leave and not comment. Comments can be deleted. Special thanks for support goes to M@trixX. All rights reserved.