Prečítané: Nadbytoční

2016-04-23

Píšem ako čítam.

Volá sa to Nadbytoční od nejakej Gemmy Malej a najprv som vôbec nevedela, o čom to má byť. Len že ľudia sú nesmrteľní a preto sa niektorí stávajú nepohodlní, alebo "prebytoční". To je celkom pekný starter pack, no ale pre seba si ešte myslím, že to opäť raz bude reznuté tvajlajtom, hoci dúfam, že nebude, ale asi bude. No ale dobre, začala som teda čítať, ušetrená akýchkoľvek spojlerov a dokonale nezaujatá. Ak tak chcete zostať tiež, neodporúča sa vám článok čítať ďalej.

Odštartovalo to vyprávaním tínedžerky Anny, pri ktorom som už myslela, že som minula cieľovú skupinu aspoň o 15 rokov a končím. Našťastie sa z toho vykľuval len zápis v denníčku a ďalej to pokračovalo normálnym jazykom a cieľovku som minula len asi o 10. Čítam teda ďalej, konečne sa dostávame k pointe a síce, čo je toto celé za svet. Ľudia sú nesmrteľní. Preto nemôžu priviesť na svet, ktorý je už beztak preľudnený, ďalšie pažravé decká. Fair enough. Áno, začína sa vysvetľovať aj celá politika okolo toho, tak poď, davaj viac! Aleeee, skončí sa to opäť len povrchným popisom spoločenskej situácie a históriou "dlhovekosti" skrátenou na bájku, ktorú detičkám v škole vtĺkajú do makovičiek. Nevadí, možno sa dozvieme neskôr. Teraz isto príde nejaká romanca s tým novým chlapcom, snáď to nebude natoľko otravné, že ma prejde chuť pokračovať.

Peter je vo výchovnom inštitúte pre prebytočné deti nový, prvýkrát príde na hodinu a posadia ho k hlavnej hrdinke Aničke, čo u nej okamžite odštartuje búrku pocitov. Tak to ešte v žiadnej knihe nebolo, úplná novinka. Som to vedela, sajrajt all over again.
No neva, neskôr to naberie trochu grády. Keď sa zverenkyne ústavu pre prebytočných medzi sebou tlčú a šikanujú, začne to byť zábavné čítanie. Sirotčinec podobného razenia by bol mizerné miesto na výchovu dospievajúcej mládeže aj bez toho, že by ich brainwashovali, akí sú nenažraní, neschopní a prebytoční. A haranti si svoje boliestky samozrejme kompenzujú buzeráciou slabších. Vzniká miesto pre pekné témy ako šikana, klebety, posmech, kruté hry. Všetkému tomu šéfuje zakomplexovaná pomstichtivá riaditeľka slečna Pincetová, ktorá kade chodí, vytvára atmosféru teroru a dobre mierenou psychológiu decká hucká proti sebe.

No ale predstavte si, že sa narodíte do spoločnosti, v ktorej nemáte miesto. Ste neželaní, dokonca prebytoční. Nemáte právo na existenciu, každým nádychom ochudobňujete vzduch o kyslík a okrádate "legálov" o zásoby, ktoré je Zem ešte schopná poskytnúť. Nemáte právo ani na centrálne kúrenie (výrok riaditeľky Pincetonovej). Jediné, čo môžete robiť, je snažiť sa odpracovať si svoj dlh voči prírode a drieť od rána do večera, aby ste sa stali aspoň trochu prospešní spoločnosti, ktorej beztak zavadziate.

Anna je vzorová učnica a obľúbenkyňa vychovávateľov. Je nekonfliktná, poslušná, dokonale manipulovateľná. Pokorne sa snaží odčiniť svoj hriech, to že sa protizákonne narodila svojim sebeckým rodičom, ktorí nemysleli na následky takého počinu voči životnému prostrediu. Robí, čo jej rozkážu a myslí si, čo jej rozkážu. Bezozvyšku žerie argumenty, ktorými ich kŕmia oligarchovia. Potom sa ale zabuchne do Pepana a okamžite uverí, že je výnimočná, chcená a celý svet je nemorálny šmejd, lebo je proti nim. Keď vám niekto celý život od malého mala vtĺka trstenicou do tekvice, že ste obyčajná špina, bremeno Matky prírody a semeno hriechu, neviem či si to tak rýchlo rozmyslíte hneď ako sa zjaví jeden rebelko rozširujúci anarchiu. Ale dobre, beriem to tak, že ňou trieskali hormóny a zožrala by všetko, čo jej nový idol vypotí. Nepochybne si polepšila, keď ním nahradila vychovávateľku Pincetovú, jej dovtedajšiu modlu.

Utópie mám rada, utópie sú fajn. Hlavne tie antiutopistické, chápeme sa, vrchnosť dobre mierenou propagandou udržiava moc a kontrolu nad nič netušiacim ovčincom. Teraz sme v roku 2140, všetka moc sa sústreďuje v rukách jediného človeka, ktorý priniesol na trh lieky na nesmrteľnosť a z Londýna nimi zásobuje celý svet. Aj tak nechápem, ako to, že Číňania ešte nevyrobili lacnejšie napodobeniny. Navyše pokiaľ viem, patentové práva na generiká zanikajú po nejakých 20 rokoch, no ale dobre. V každom prípade sa musí nájsť niekto, kto by mal dosť gulí a chochmesu, aby vzdoroval, provokoval a spochybňoval pokrútené oficiálne doktríny. Tak poďme nato.

Peter teda ukecá Anču, nech spolu utečú z ústavu a pridajú sa k povstalcom, ktorí bojujú proti systému a hovoria si Podzemie. Lebo ju údajne prišiel zachrániť zo siročinca na prosbu jej rodičov, ktorí si ho adoptovali, aby ste tomu rozumeli. Našťastie vedie z ústavu tajný tunel, o ktorom nikto iný nevie. To by bol fakt svinsky ukrutný údel osudu keby boli zavretí v ústave pre otrokov a ešte odtiaľ ani tunel neviedol, no ne? Mimoto narazíme na pár ďalších otrepaných motívov ako tajné materské znamienka v tvare mlynárika kapustového či čo. Niekde v polovici prvej knihy, keď odhalia príbeh starej Pincetonky, musí byť každému s aspoň polovičkou mozgu jasné, že Peter je jej stratený syn. Pravdepodobne to mala byť bomba, ale od čias "Luke, som tvoj otec" je to dosť obohraná telenovelová zápletka.

A zase citové výlevy, 15-roční fagani sa hneď aj ľúbia až za hrob, ešte sa ani poriadne nenaučili to slovo vyhláskovať. Malo to pekné prvky, ale vo finále to bolo slabé ako odvar z včerajšieho čajového vrecka. No ale poďme na dvojku, ešte ma to totiž nezunovalo nadobro. Bavila ma tá časť o hackerovi, i keď zrovna tie hackerské praktiky vyzneli ako keby to napísal niekto, kto hekol tak konzervu s paradajkovým pretlakom. Preto si dáme aspoň pekný citátik: "It was only real, after all. The reality wasn't as important as people made it out to be; to Jude it was simply the physical state in which he found himself, an enviroment he had limited control over." Celkom fajn, nie? (Máte to ingliš, neviem stiahnuť našu verziu). Naprogramoval si alternatívnu realitu, kde mal frajerku a kamošov. Aj keď možno nebol až tak špatný, Zem teraz ovládala veková kategória 100+ a to musí byť pre pubertiaka dosť masaker.

Zakiaľ pankharti sú prenasledovaní, zakonzervovaní legáli si žijú v podstate ako my, len musia nenormálne šetriť zdrojmi. V obchode si môžu kúpiť len presné množstvo vládou schválených potravín, vysoké stropy môžu mať len najväčší papaláši atď. Energetické kupóny na autá si nemôže dovoliť hocikto, počítače sú úplná vzácnosť. Zaujímavé je, že internet je nezávislý od autorít. Možno preto, že ľudia po päťdesiatke to veľmi nevedia s počítačmi a tuto majú všetci dosť ďaleko po päťdesiatke. Nikto sa nenarodí a nikto neumiera, nič sa nemení. Starí matuzalemovia si zvykli mať pokoj od drzej omladiny a na tých pár mladých sa hľadí ako na príšery. A nikomu nenapadne, že už zabalzamovaný na svete oxiduje príliš dlho a aj tak nič nerobí, len žerie drísty z televízora a rieši vrásky a frizúry. Mladých odbojári naočkujú kacírskymi myšlienkami, že svet potrebuje zmenu, viac mladej krvi a viac výziev, kritiky a inovácií. Proste malo by sa opäť začať aj kapať. Veď predsa večnosť bez intnernetu a cestovania? Tak to by nikto nechcel.

No a potom ma to začalo skutočne baviť. Dozvedeli sme sa viac o Pincetovej firme na dlhovekosť a o jej big bossovi. Samozrejme, je zarytý katolík. Richard Pincet, nekonečne ambiciózny, bezcharakterný megaloman a očividne úplný trapko s malým pinďúrom, ktorý sa hrá na veľkého kara. Chladnokrvný zmrd a manipulátor, ktorého zdémonizovali natoľko, že ho označili za "čisté zlo". Miestami ma to sralo, lebo ľudia sa kks nesprávajú a nerozprávajú tak, ako píšete, jedine že by sme mysleli ľudí v holyvúdskej filmovej produkcii. Naopak niektoré časti boli však zase veľmi výstižné, ako keď namotával a manipuloval Hillary, to sme si užili. Priam bolo cítiť závan moci, ktorou tento človek disponoval.

No Peter sa nám infiltruje do Pincet company, inc. Ako špión Podzemia dostane za úlohu ukradnúť nejaké papiere zo strýkovej pracovne, pri čom sme úplne čakali, že to bude búda. A tiež sme všetci vedeli, že aj celá sterilizácia bude odžub, aby ho poštvali proti Podzemiu. A ešte sa stavím, že bude rovno aj tehotná. No nevravím?

Niektoré veci sú strašne, ale strašne naivné. Jedného pekného dňa sa im dobre zadarí, keď sa spolu zídu všetky dôležité postavy - Pip, Jude aj Peter - v rovnakej miestnosti v Pincetonskej firme, obrovskom komplexe budov a mimochodom asi najlepšie stráženom objekte na svete, aby si všetko dojemne vysvetlili. Lásky, ktoré v knižke fungujú, sú defaultne nastavené. Hoci keď je mladých dokopy dva páriky, tak veľa možností asi nie je. Veľkolepá až teatrálna obeta doktorka, keď sa zúfalo snaží zachrániť svoj skazonosný vynález pred paprčami mocichtivého Pinceta; superakčné toptajné operácie Podzemia, ktoré skôr vyzerajú ako keď sa deti hrajú na tajných agentov s telefónom z jogurtových téglikov. A odumierajúcej bunke stačí pichnúť injekciu (s elixírom z kameňa mudrcov asi) a tá v sekunde omladne. A ľudia môžu žiť večne. A svetový mier a chleba zadarmo. To všetko bolo prvoplánové, naivné, trápne, sorry. Vzorec na výrobu elixíru nesmrteľnosti Fern zakódoval do prsteňa? So Dan Brown.

Potom príde pekná časť, keď sa šťastná rodinka ukrýva v lese na samotke a zbiera korienky. Ona, spokojná mamina, čo potrebuje len svoju dávku zasraných plienok denne; on sa nudou zožiera k smrti. Lezie mu na nervy, že je odrezaný od odbojárskych aktivít a chystaného prevratu v Londýne. Peťko je akčný, chce byť v centre diania, nie sedieť na riti!
'I don't mind not knowing,' she said quickly. 'It's a small price to pay.'... 'We're happy here,' she said, not sure why.
Je nevedomosť malá cena za ich bublinku šťastného rodinného života? To je na zamyslenie.

Zaujímavé je, ako sa Anna potýka s otázkou, čo je dobré a zlé. Nemá žiadny záchytný bod. Ako píše, v internáte bolo všetko jasne dané: správne-nesprávne. Dobré vs. zlé. Čo sa môže a čo nie, na všetko boli jasné pravidlá. A zrazu si milá Anna uvedomí, že nie sú veci len čiernobiele. Má pochybnosti a nevie, podľa čoho sa orientovať. Nemá jej kto naservírovať, čo si myslieť a ako konať. Po celoživotnom vymývaní mozgu je zmätená a neistá.

Pincet je odhodlaný zmocniť sa originálnej formuly na nesmrteľnosť za každú cenu. Je posadnutý predstavou, že Fern vymyslel magický všeliek na každú chorobu, ultimatívne riešenie každého problému, a to mu pomaly lezie na mozog. Ako každý tyran, ktorý musí padnúť, má citlivé miesto a to utajovnú skutočnosť, že kľuč k nesmrteľnosti nenašiel, len odžubal riešenie. Fern presne toto predpovedal a jeho varovanie predtým, než ho Rišo nechal zlikvidovať, že bez správneho vzorca aj tak všetci otrčia kopytá, sa stalo jeho osobnou nočnou morou. Tá formulka predsa musí existovať, lebo inak by všetci zatrepali krpcami a to nemôže byť, no nie?

Veľmi sa vydarila postava July, ktorá nie je tak úplne slepá a hluchá. Je jej ľúto Anny a detí, dokonca sa jej snaží pomôcť, rozmýšľa, či je to až tak správne vládnuť prísľubom nemsrteľnosti, mať v rukách moc v podobe lieku na smrť. Ale aj tak vždy nakoniec počúvne, čo jej povie jej vzorný vysoko postavený manžel. Jej reakcia na prevrat, o ktorom sa dozvedela zo správ, je dokonalá. Samozrejme sa bojí o svoj vzácny večný život, ale hneď sa nechá uchlácholiť autoritami, veď oni sa postarajú. A bez stresu sa vráti k pozeraniu kuchárskej relácie. Nie každý človek je hrdina.

Ku koncu sa nám to zamotá, nevieme, komu môžeme veriť. Celé Podzemie sa už od začiatku javí ako banda amatérov, ale teraz ich postupne opúšťajú všetci sympatizanti a priatelia. Kto zradil? Kto vôbec zostal, aby bojoval za odpor a jeho vec? Ale posvieťme si na postavu Pipa, mysteriózneho vodcu rebelov. Nikto nevie, skade sa vzal. Tak mi napadá, nebodaj to je samotný Albert Fern, alebo aspoň nejaký jeho priamy potomok... Aha, fajn. Ešte je tu Derek, dvojitý agent, ak by vás to prekvapilo. Brilantný herec, až taký, že mu to vydržalo viac než 100 rokov. Ja vám neviem, niektoré veľké odhalenia by nemuseli byť až také veľké.

Jupí, ľudia sa nakoniec spamätali, nastáva nový začiatok bez dlhovekosti. Život v ktorom je aj skon, hra na nesmrteľnosť sa končí. Príroda si nakoniec nájde cestu, kruh života sa uzavrel. Ámen.

Opäť nám to spravili: nápad bombový, ale nevyhrali sa s ním poctivo, tak to nakoniec vyznelo ako hovadina. Miestami sa mi to zdalo naivné, miestami otrepané, patetické, potom chvíľu celkom dobre premyslené. Niektoré pasáže boli napísané super, niektoré myšlienky naozaj výborné. Na hony z toho cítiť, že to napísali pre tvajlajtom nadržané mládežnícke publikum, ale je to dobrý príbeh, aj keď ho kazili hlúposti. Myslím, že takú schizo knihu som ešte nečítala.

Otázky, ktoré by so sebou nesmrteľná civilizácia priniesla, boli rozpracované dobre: predovšetkým nechuť k smrti, opovrhovanie rodičovstvom, odpor k deťom. To má za následok rozpad rodinných zväzkov, takmer úplný zánik manželstva. Autorka tiež nadhodila zaujímavú tému: Niečo "prírodné" alebo "prirodzené" je u nás automaticky považované za dobré. Prirodzené je správne a má to tak byť. Na jednej strane máme civilizáciu so svojimi ďalekosiahlimi zásahmi, na druhej nepokoriteľnú prírodu. V našej knihe je však svet obrátený, príroda to schytala. Vynálezom nesmrteľnosti ju ľudstvo nadobro dorazilo. V tomto svete prirodzený znamená zlý. Lebo príroda je krutá a nechala by všetkých ľudí pokapať, čo môže byť dobré na tom?

Epilógy sú vždy úplne odveci, takže sa nadtým nebudem ani veľmi pozastavovať. Rodinka si šťastne nažíva, zo všetkých sú spokojní hnojari. Však aj godzilla zanechala vajco a marabundia kráľovná prežila, tak malá Molly musí ešte objaviť vzorec na prapradedkovom prsteni. Desať a pol z desiatich epilógov by sa malo škrtnúť, uvedomte si to konečne.


Ak ste aj vy čítali, nechajte mi názor v komentároch, poteší.

Komentáre k článku

23.Apr 2016 14:01
vlastně to ani pořádně nevíme co je dobré a co zlé.... :-) ;-)
23.Apr 2016 14:01
každý srdce to cítí.... vlastně... :-) ;-)
Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 15 plus 7 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou