Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Tuneli
2016-09-09
Toto bude článok o našom jednodňovom hiku po bývalej trati východobosnianskej železnice v jej úseku Sarajevo-Pale. Až do Pale sme nedošli, tesne pred ním sme sa otočili a vrátili po vlastnej stope. Ale hlavne to bude článok o veľa tuneloch a veľa fotkách.
Úzkorozchodnú trať Sarajevo-Priboj postavili za Rakúsko-Uhorska, neskôr bola plánovaná jej prestavba na normálny rozchod, ale to sa nestalo a železnica zanikla. Trať sa dá stále viac-menej neprerušene sledovať, zo Sarajeva do Pale po jej stopách vedie zanedbaná turistická značka. Koľajisko je samozrejme preč, ale násypy, tunely, mosty, to všetko stojí vcelku dostupne zo Sarajeva. My sme sa tam síce štverhali cez nejaké kríky do 40°-ého kopca s bicyklami, ale ono sa tam dá pohodlne dostať z Kozej Ćuprije po cykloznačke, ako teraz už vieme. Hore už vidno spevnené valy, kde bývalým telesom trati vedie asfaltová cesta so zábradliami, lavičkami a smetnými košmi. Tej to ale dlho nevydrží a ďalej už pokračuje len ako štrková, neskôr ako lesný chodníček, prípadne priepasť. Ale poďme poporade.
Po stredne dlhom hľadaní sme trať konečne našli a ocitli sa pri prvom tuneli na jeho vzdialenejšom konci od Sarajeva.
Tunel č. 1
Odtiaľ sme sa vybrali smerom na Pale, stále ešte na bicykloch. Celý úsek po Pale má mať na asi 12-tich km spolu 11 alebo 12 tunelov, ťažko sa dopátrať. Každopádne sme prešli cez 10 a minimálne jeden nám ešte chýbal na zvyšnom úseku po Pale.
Chodníček a bývalá trať vedie úžinou rieky Miljačky a skytá okrem iného pekné horské scenérie.
Počas balkánskych bojov trať obsadila srbská armáda a okolie bolo a možno ešte je podmínované, minimálnw červené "turistické značky" ukazujú, kam nevedie cesta.
Ústie 2. tunela
Portál 2. tunela
Tunel č. 3
Vchod do 4. tunela, kde je prvý krát aj tma, lebo sa stáča doprava.
Zvyšky staničnej budovy Dovlići, kam sme nešli, lebo sme sa báli mín. Dodatočne sme sa dozvedeli, že je údajne bezpečná a ešte pred niekoľkými rokmi bola obývaná.
Ďalej už sa stav cesty zhoršil natoľko, že sme bicykle nechali pod akýmsi prístreškom s lavičkami a ďalej pokračovali pešo.
Prichádzame k tunelu 5, jednému z tých dlhších. Má asi 140m a stáča sa, zapíname baterky.
Len o pár metrov ďalej za päťkou začína tunel 6, delí ich iba úzky násyp podopretý kamennou stenou zvažujúcou sa strmo do údolia.
Tunely 6 a 7 sú len nahrubo vytesané do skaly. Pohľad cez tunel 6.
Pohľad cez tri portály, tunel 7 v ústí tunela 6.
Obzretie naspäť na tunely 7 a 6, asi v tomto mieste.
Ďalej sa ocitáme na okraji skalnej rímsy, kde (ešte pomerne nedávno) bol most. Most sa zrútil a bol odstránený, trať pokračuje na druhej strane priepasti. V súčasnosti sa hlbina obchádza úzkym chodníčkom po jej obvode.
Most, ktorý už nie je. Dá sa ísť okolo okrajom rokliny. V diaľke vidno vysoký podporný val z kameňa.
Ďalší z tunelov, v poradí už 8. (126. v smere od Belehradu)
Cesta pokračuje lesom po okraji hlbokého zrázu, ktorý je pod traťou spevnený takmer kolmou kamennou stenou. Pomerne dlho ideme beztunelovo, hlboko pod nami stále počuť hučať Miljačku. Chodníček je v týchto miestach už veľmi slabo udržiavaný, do cesty trčia konáre a podobne.
Pohľad do hlbín - mohutný kamenný val podopierajúci násyp
Onedlho narazíme na ďalšiu prekážku, ktorou je most. Most stojí, ale je v poľutovaniahodnom stave. Medzi jednotlivými drevenými pražcami sú asi 30 centimetrové medzery a pod nimi... prázdno.
Zvyšky mosta, zatiaľ schodné, ale len pre trúfalejších.
Po tomto malom vzrušení sme ešte preliezali cez dva tunely (druhý bol zčasti zasypaný) a po úplnom okraji ďalšej brutálne strmej podpornej steny, až sme zostali stáť pred druhým psycho-mostom. Bol ešte o niečo dlhší ako ten prvý a priepasť pod ním hlbšia. Na tomto mieste sme sa rozhodli, že už sme videli dosť a je načase vrátiť sa naspäť. Jednak sme to museli stihnúť do tmy a jednak nám jeden killer most stačil, ktorý navyše budeme musieť ešte preliezť naspäť.
Druhý most, podobný tomu prvému, len ešte dlhší a desivejší
Neskôr (už po návrate domov) sme zistili, že pohľad z druhej strany na most a susedný tunel môže byť cool, hlavne v zime, keď všetko nezakrýva bujná vegetácia. Navyše sme na internete objavili ďalšiu zaujímavosť, ktorú sme nič netušiac prepásli, kamennú bránu nad riekou Miljačkou, ako sa píše v tomto článku. Možno sa raz vrátime a prejdeme celou trasou až do Belehradu, vrátane šarganskej osmice...
Komentáre k článku