Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Prežili sme január
2017-01-28
Ďalší rok začal a ako vidíte, na tomto blogu sa stále deje rovnaké makové.
Teraz v decembri som akosik dospela k poznaniu, že všetko sa skončí (a začne) v januári 2018. Vyšlo mi, že to tak bude logické a zároveň to v sebe má istú symboliku. Skoro ako to príslovečné do roka a do dňa. Tak teraz viem, že mám pred sebou celý okrúhly rôčik, počas ktorého ma čaká kopec roboty a po ktorom... sa uvidí. Ale jediné, čo nás môže zastaviť, sme my sami... Alebo niečo na ten spôsob sa píše k pekným obrázkom na fejsbukoch a som ochotná tomu veriť, samozrejme potiaľ kým sa niečo kardinálne nedoserie.
Ale dobre, teraz vieme, že sme si na čistom a z krásnych panenských predstáv sa zrazu stal solídny úmysel v reálnom čase a s naozajstným platným dátumom. Je v tom trochu hrôzy a trochu úľavy, vedieť, že to potrvá ešte celý jeden rok alebo už len celý jeden rok. Niektoré dni v práci sa mi strašne vlečú a ten nádchajúci rok sa mi zdá ako nekonečná doba, ktorá kým ubehne budem už stará a zošúverená. Ale viem, že to je blbosť a 1 rok v širokoplošnejšom ponímaní nie je až taká dlhá doba a navyše budem mať toľko práce, že môžem byť rada ak stihnem polovicu, takže mi ten čas nakoniec určite velice rýchlo ujde.
Nebudem sa hrať na drsňáčku, bojím sa. Bojím sa, že veci nevyjdú tak, ako si to moja osoba želá, predstavuje a plánuje. Lebo tak to proste chodí, život kadí na naše želania, predstavy a plány a kto to ešte nepochopil, je proste a jednoducho debil. Každý deň sa stávajú čisto náhodné hlúposti, ktoré nejakému chudákovi pokazia deň, rok alebo celý život. To si nevyberieš. Väčšina toho, čo sa ti stane je náhoda a čo na tom, že si pekne plánuješ, dúfaš a o niečom snívaš, keď sa všetko môže v sekunde zvrtnúť a máš po chlebe. No ale nie v takom pesimistickom duchu som chcela.
Mám ešte toľko plánov, že ani keby som odteraz až do 100-ky nepremárnila ani minútu na flákanie po internete alebo bezúčelné polihávanie na posteli a počúvanie audiobookov, aj tak asi nemám šancu to všetko stihnúť. Na začiatok chcem ušiť ďalšie vankúšiky z peria, tentoraz s obliečkami zo žltej deky. Okrem toho mám rozrobené ovečkové vankúšiky, na ktoré som dostala nápad, keď som videla deku pripomínajúcu ovčie rúno.
Ovečky, ešte im chýba dorobiť hlavu
Ďalším projektom je podnožka alebo taburetka, čo bude taký háčkovaný valec, ktorý drží tvar a dá sa naň sadať a vykladať nohy. Ako materiál poslúžili staré tričká nastrihané na pásiky.
Háčkovaná podnožka z tričiek
Okrem toho stále pokračujem v pletení košíkov z novinových ruličiek. Košíky sú úžasne praktické a užitočné a od objavu papierového pletenia, ktoré sa v mojich očiach rovná objavu bicykla alebo internetu, sa môžem vyžívať v produkcii košíkov ľubovoľných tvarov a veľkostí a neprestávam byť z toho unesená.
Papierové pletenie pokračuje a ešte pokračovať bude
Okrem toho som objavila kopu nepoužiteľných sviečok, ale použiteľného vosku, ktorého recykláciou by som chcela vyrobiť veľmi jednoduché a praktické sviečky na dlhé zimné večery. Po nejakých pokusoch sa mi podarili prvé prototypy.
Prvé recyklované sviečky
A to je len taká malá ochutnávaka, mám toho v pláne oveľa, oveľa viac. Samozrejme, ak sa niečo nezmení, prosím, nech sa zmení... Ale späť k projektom radšej. Doteraz som kašľala na uverejňovanie, lebo som mala slabý foťák, ktorému to veľmi nešlo v interiéroch, hlavne odkedy mu odišiel blesk. Ani ma pri vyrábaní vecí robiť fotky nebaví, strašne sa mi do toho nechce a zabúdam na to. Bez nich poriadny článok o tvorivých prácach a výrobkoch nespravím a blog stagnuje. Teraz mi foťák chcípol úplne, takže otravujem ľudí, nech mi všetko fotia, aby som mohla napísať aspoň mesačný všehochuťový článok a dúfať v lepšie blogové časy.
To je asi všetko, čo som vám chcela povedať. Uvidíme, čo sa bude diať ďalej. Hlavne sa nezblázniť.
Komentáre k článku