Rumunsko na bicykli | deň II

2017-11-12

Buftea - București - Urziceni (odhadom 83 km)

Po dni vyplnenom komplikovanými presunmi sme konečne začali náš cyklovýlet po Rumunsku. Ako prvé sme zamierili do Bukurešti. Hneď ako sme ráno vyrazili do sveta, mohli sme pozorovať osobitosti rumunského folklóru. Zbehli sa okolo nás štyri túlavé psy a na ceste sme predbiehali koňský povoz.

V Bukurešti sme sa zastavili v Parcul Bazilescu, viac menej náhodou, aj keď neskôr som prišla nato, že som sa tam chcela ísť pozrieť na ruinu letného divadla. Budovu zakrývajú nejaké lunaparkové stánky, kolonády sú pletivom chránané proti vstupu a všetko je obsrané od holubov. Dá sa nakuknúť cez diery v plote (len si človek pri fotení musí dať pozor, aby zhora neschytal šťastnú nádielku). Keby som chcela byť veľmi vychcaná, vedela by som sa prešmyknúť aj dovnútra, ale nejako sa mi nechcelo a mala som pocit, že by som tam nič až také super nenašla.

Teatrul de Vară

M. chcel vidieť budovu parlamentu. Pri pohľade na tú monštruóznosť som zareagovala jediným možným adekvátnym spôsobom: "Čo ti mete?!" A mete nebolo slovo, ktoré som použila. Je to ako facka tomu, čo ste si mysleli, že je hranica absurdnosti. Išli sme donvútra na záchody, aby sme mohli povedať, že sme boli v parlamente a potom sme sa vybrali do mesta.

Palatul Parlamentului

Staré mesto nie je nijaké veľké, sú tam také tie centrovité uličky s reštauráciami a terasami, klasika až nuda. Potom kopa ozdobných ortodoxoných kostolov rôzneho datovania, nič čo by nás zvlášť nadchlo. Ten prvý neviem nájsť na internete, druhý je kláštor Stavopoleos.





Keď človek vylezie hociktorým smerom z historického centra, narazí aj na takú tú balkánsku funkčnú ošumelosť. Polorozpadnuté barabizne a hneď vedľa moderné výškové sídlo banky.

Potom už sme zamierili na dedinu. Je to balkán, po ceste jazdia Šmajdalfovia se svým malým koněm, ve svém malém voze, vodiči s úľubou trúbia, všade je bordel a túlaví čokli a babky a dedkovia sedia pred domom na lavičkách a ohovárajú. Ďalšia vec, ktorú sme si nemohli nevšimnúť, je extrémny počet dácií. Každý má Daciu, taxikári, policajti, autoškola, všetky pick-upy sú staré dácie. Pred každým obchodom od nás cigáni žobrú peniaze a dotvárajú tak miestny kolorit.

Naschvál sme išli na cyklo až v septembri, lebo sme sa nechceli v pekelných horúčavách počas leta plahočiť na bicykloch. Okolo poludnia sa to dalo, ale navečer sa aj tak zohrial vzduch a bolo neznesiteľne sucho a horúco. Pri šlapaní sme sa proste nemilosrdne prehrievali a teplá voda z fľašky nám vôbec nepomáhala.

Za posledného svetle sme postavili stan v nejakej zátoke pri rieke. Breh bol škaredý a vo vode husté riasy, tak aspoň sprchu s fľaškou od minerálky.

Už teraz sme objavili niekoľko problémov:

1. Nemáme tachometer. Ja nikdy žiadny nemám, lebo seriem na to a viem, že M. vždy tachometer má a spolieham sa naňho. M. si ho teraz zabudol, takže máme smolu. Sme bez hodín, teplomeru a takých tých zaujímavých dát o prejdenej vzdialenosti, priemernej rýchlosti, atď.

2. Očividne som si nejakým nedopatrením zobrala iba jedno tričko s krátkym rukávom, čo bude pravdepodobne trochu málo na 3 týždne. Najlepšie by bolo, keby sa ochladilo a môžem nosiť svoje ostatné 2 tričká s dlhým rukávom.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 7 plus 3 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou