Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Pomáhaj blížnemu svojmu
2018-02-01
Svet je krutý a každý hráme na vlastné triko, tak by sa to dalo zhrnúť v krátkosti. Ľudia ojebávajú a využívajú, takže si dobre rozmyslíme, či pomôžeme druhému. Tobôž náhodnému neznámemu, keď už ani v tej rodine nie je móda si pomáhať.
Článok bude len rozšírený a doplnený prepis skúsenosti, o ktorej som písala kamarátke a chvíľu sme sa o tom spolu na chate bavili. Išla som autom a zobrala stopárku, takú starú pani. Tá mi samozrejme začala vykladať svoj životný príbeh, ako je na dôchodku, prišla o občiansky a zakiaľ čaká na vystavenie nového, nechcú jej na dočasný doklad vydať dôchodok. Takže je proste úplne na mizine a ide ku svojej sesternici do iného mesta požičať si peniaze. Neviem, či to bolo celé pravda alebo je vychcaná podfukárka, ale ak neklamala, má to fakt blbé. Bez rodiny, jediná dcéra v zahraničí a ostatní príbuzní sa tiež nestarajú. Vraj od rána stopuje z Bratislavy, lebo ani na ten blbý autobus jej nemal kto požičať. Ja som ju nabrala poobede asi 50 km od Blavy a k sesternici to mala ďalších 50. Takým tempom by sa tam do večera asi nedostala.
Môj prvotný popud bol vyložiť ju než odbočím z hlavnej. Však som ju odviezla a viacej sa ma to netýka. Ale potom som si uvedomila, že presne to skrsne v hlave každému. Nie je to môj problém, nech ti druhý pomôže. Ľudia sú proste svine. Nakoniec som jej od nás z dediny kúpila lístok na vlak (asi za 1,5€) a dala jej ešte euro na malinovku. Vzápätí som to rozprávala príbuznej, lebo som išla k nej a ona hneď spustila, že to určite bola podvodníčka, že som jej nemala nič dávať. Ako hej, je to možné, ale nakoniec som si povedala no a čo, keby aj. Nebudem teraz ľutovať, že som jej dala dokopy nejaké 3 eurá, ktoré si ja ani nevšimnem, že mi chýbajú a ona ich možno nutne potrebovala.
Nedám každému bezďákovi, lebo bezdomovectvo ako životný štýl nepodporujem. Ale je to sila, že keď je človek v tiesni, ostatní ľudia sú kurvy a nikto nepohne prstom. Ako spieva Vratko: Jednu dobrú radu ti dám, poraď si sám...
Teta mi ešte chcela peniaze vrátiť, aj za benzín, čo som ju odviezla, ak to nebola len taktika na získanie mojej dôvery. Najprv som jej chcela dať číslo účtu, lebo som bola zvedavá, či sa mi naozaj revanšuje, ale potom som sa nato vykašľala, veď kvôli tým pár šušňom...
Zostal mi z toho celého zlý pocit. Nie preto, že som možno naletela. Ale čo už je to za svet, kde akože ja mám byť tá dobrá, lebo sa nikto iný nenašiel? Myslí si snáď moja príbuzná, podľa ktorej nehodno nikomu nič dávať, že ona sa do blbej situácie dostať nemôže? Kto čaká, že asi pomôže nej, keď ani ona by nebola ochotná? Mne často v živote pomohli cudzí ľudia, hlavne mimo Slovenska, aj mi chceli napríklad požičať skoro 200 euro na letenku, len tak v dobrej viere, že im to neskôr vrátim. A starej pani nikto nepožičia na autobus, lebo šak zbytočne vyhodené 3 éčka. Že je to určite podvodníčka je hlavne dobré ospravedlnenie. Kamoška zase usúdila, že normálny človek si predsa kvôli pár euráčom nebude vymýšľať srdcervúci príbeh. Sama si myslím, že mi babka porozprávala aj pár chobotín, ale také rozpráva veľa babiek. Kde je pravda, už sa asi nikdy nedozvieme. Ja som sa rozhodla zotrvať vo viere, že jej rozprávanie bolo úprimné.
Komentáre k článku