Staying in estancia

2018-05-19

Estancie sú v týchto končinách niečo ako haciendy, obydlia mimo miest ďaleko od sietí a služieb. Sú to teda samoty a väčšinou aj čosi ako hospodárstva, aj keď hovoriť o hospodárení v pampe je trochu smiešne. Naokolo síce sú hektáre a hektáre zeme, ale je to hlavne neúrodná suchá pustina kde rastie len žltá pichľavá tráva. Videli sme rančerov, ktorí mali stovky oviec, kravy, lamy a samozrejme kone. Ale veľké stáda dobytka si vraj môžu dovoliť len bohaté rodiny a obrábanie pôdy a pestovanie poľnohospodárskych plodín nie je také jednoduché.

Keď sme hľadali na internete ubytko v meste, aby sme sa po dňoch strávených v pampe cítili zase ako sapiensovia, najprv sme nadávali, že to je ďalšia zaprdená riť, kde majú zase len hotely za nenormálne ceny, ktoré sú aj tak na úrovni ale skôr pod úrovňou hostelov na bežných turistických miestach, lebo tam už aspoň v živote videli zahraničného turistu a pochopili, že argentínskym spôsobom to asi nepude. A potom sme si všimli ponuku na ubytovanie na estancii za mestom, stále cenovo dosť mimo toho čo je zdravé, ale boli sme ochotní toľko zaplatiť za ukážku estanciového života.

Estancia na ktorej sme pobudli sa nachádza v regióne, kde pred 27 rokmi vybuchla sopka, pokryla všetko polmetrovou vrstvou popola a usmrtila tisícky kusov domácich zvierat. Pokapali celé stáda a odvtedy sa s chovom v tejto oblasti prestalo. Až teraz po rokoch sa pomaly začína s pestovaním plodín, ako nám vysvetľoval W., lebo sopečný popol pôdu paradoxne vyživil a s odstupom času je možné na nej pestovať plodiny.

Na tejto estancii ako aj na niekoľkých susedných pestujú ovocné stromy a varia lekváre a kompóty. Ukazovali nám asi postaršie ovocné stromy, višne, duly, jablká, hrušky a šípové kríčky roztrúsené po pozemku. Z šípok, ktorých je tu habakuk a sú obrovské, sa tiež varí marmeláda. Je to zdĺhavý proces, lebo plody majú veľa semien a málo dužiny. Ale lekvár má zaujímavú chuť a chceme, až sa vrátime, vyskúšať pripraviť aspoň mále ochutnávkové množstvo.

Veľa estancií funguje dneskajky hlavne ako ubytovacie zariadenia a ponúkajú nejakú formu agroturizmu, jazdenie na koni, rybárčenie, exkurzie po okolí a samozrejme tradičnú kuchyňu. Táto estancia vyzerala, ako by bola dlhšie neobývaná a opäť sa začínala pomaly spamätávať, čo aj presne bol jej prípad. W. a M. nám rozprávali, že sa prisťahovali z Buenos Aires, lebo sa rozhodli žiť a pracovať tu na vidieku, obklopení prírodou a pokojom. Čaká ich veľa roboty s prevádzkou estancie, ktorú chcú opäť postaviť na nohy. A do toho majú plné ruky práce s pestovaním zeleniny a varením lekváru. Kone samozrejme majú tiež, lebo bez toho by estancia nebola estancia, aj keď na nich nejazdia a chovajú si ich ako domáce zvieratká na hladkanie, "lebo sú také peknučké". A ešte sliepky a jazero s lososmi.

Najprv sme boli na estancii ako zákazníci a potom nám W. a M. navrhli, aby sme zostali ešte ako ich hostia. To bola veľmi lákavá ponuka, lebo sme zo života na estancii chceli vidieť viac a navyše sme si s tými dvoma rozumeli, vzhľadom na to že hospodárenie v malom a skromný, nenáročný spôsob života je niečo, čo nás zaujíma. Také sídlo uprostred ciesty od nikiaľ nikam samozrejme nie je pripojené na siete (nie žeby v každom meste siete aj boli). V Argentíne môže a často je celkom komplikované prísť k veciam ako elektrika alebo plyn. Napríklad najbližšie mestečko nie je napojené na rozvod plynu, lebo potrubie končí 40 km pred mestom. Osamotená estancia je samozrejme niečo ešte vonkoncom iné. Voda priteká priamo z ľadovca. Na iných miestach sme videli aj rôzne udelátka, napríklad nádrže na vodu s čerpadlom poháňaným veternou turbínou na napájanie ovcí. Elektrinu tu na estancii vyrábali pomocou starého motora z kamiónu, ktorý ale na takú jednu malú estanciu celkom veľa utiahne. Oni potrebujú len rozsvietiť pár žiaroviek, keďže kúrenie, varenie a ohrev vody je na drevo a plyn. Neoplatí sa im liať litre nafty do veľkého motora, preto si zohnali na svietenie menší dízlový generátor.

Dom, v ktorom bývajú W. a M., má dva otvorené krby na drevo a plynový radiátor ako poistku, ale plánom je prestavať krb na niečo efektívnejšie. V kuchyni je šporák na drevo a ďalší plynový, lebo každú chvíľu zohrievať vodu na maté na dreve je predsa len trochu komplikované. Vďaka otvoreným krbom a netesnému šporáku sa vnútri dobre nadymí, ale podľa všetkého to vôbec neriešia. Pália napadané drevo a podľa ich slov to vystačí na celú zimu, ktorá tu býva mierne.

V drevenej chatke, kde sme bývali my, bol jeden malý plynový radiátor, ktorý na celý priestor absolútne nestačil. Každá chata mala svoju plynovú bombu na kúrenie a ohrev vody. Generátor sa cez deň vypínal (a kúrenie tiež), takže sme boli upozornení, že nabíjať telefóny máme v noci. Výsledkom toho všetkého bolo aj to, že väčšinu dňa bola vnútri rovnaká teplota ako vonku, to znamená zima. Ako neskôr zistíme, zima v dome je tu celkom bežná prax.

Okrem estancie a chatiek je na pozemku niekoľko ďalších budov, z ktorých sa používajú len niektoré. Jedna budova im slúži ako sklad a kuchyňa na čistenie ovocia a varenie džemu. Ďalšie miestnosti by neskôr chceli používať na údenie lososov. Ďalej je tam šopa s generátorom, nejaké maštale, kde sú teraz sliepky, fóliovník a zahrádka. Na pozemku sa nachádza aj ďalší nedokončený dom, na ktorý ale majitelia nemali dosť peňazí, takže leží ladom. Zvyšok tvoria hektáre kamenistej zeme s pichľavými kríkmi (a množstvom šípok), zvažujúcej sa až k jazeru. Pláž a aj zem je plná pekných veľkých okrúhliakov, ktoré by sa hodili ako stavebný materiál alebo aspoň okrasný prvok a keď som to spomenula, W. priznal že tiež rozmýšľa týmto smerom. V chatkách aj v dome sme si všimli veľa drobností vyrobených zo surového dreva, napríklad poličky, vešiaky a podobne. Niečo podobné by sa nám páčilo mať u nás doma, ak niekde v okolí nájdeme zdroj pekných kusov dreva. A z úplne hladkého, bieleho naplaveného dreva, ktorého bola pláž plná, si tiež viem predstaviť veľa super dekorácií.

Pobyt na estancii s W. a M. nás v mnohom inšpiroval, ale zhodli sme sa, že až také nové a zvláštne pre nás nič z toho nebolo. Sme predsa sedláci a chov zveri, záhradku a varenie džemu poznáme z domu, to môže fascinovať mešťanov ako niečo úžasne tradičné a rurálne. Takže zo všetkého najviac mi došlo, že tieto zručnosti, ako napríklad len uvariť doma marmeládu čo je úplne primitívna úloha, sa na celom svete prestávajú používať. Pamätám si kolegyňu ako blúznila o kompóte, že by si niekedy dala taký dobrý kompótik, ako keby to bola nejaká špeciálna udalosť jesť kompót. Neskôr mi došlo, že fakt je a naša plná špajza domácich zavarenín je skoro rarita. Rovnako ako sliepky, záhrada, domáce varenie a pečenie a veľa iných vecí. Napríklad v Rumunsku alebo v Bosne sa takéto veci na dedine ešte bežne držia, ale v Rakúsku alebo na Slovensku čoraz menej a v Argentíne tiež. Moderné estancie sú len hotely s reštauráciou s tým rozdielom, že naokolo je pole.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 11 plus 3 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou



Ctení čitatelia, toto je INTERNET. Čo sa tu píše, môže byť fikcia, polopravda, holá pravda alebo neexistovať. Akákoľvek podobnosť s čímkoľvek je možno výplod vašej fantázie. Ak s hocičím nesúhlasíte, máte právo opustiť stránku a zdržať sa komentára. Komentáre môžu byť zmazané. Za podporu webu patrí vďaka M@trixXovi. Blog bol presťahovaný a od 2017 funguje výhradne na tejto adrese. Všetky práva vyhradené.

Dear readers, this is Internet. Don't accuse me of truths or halftruths. Everything you read can be fiction or result of your imagination. If you don't agree with anything, it's your problem. You have right to leave and not comment. Comments can be deleted. Special thanks for support goes to M@trixX. All rights reserved.