Západné pobrežie

2018-08-02

Ani nevieme ako a už máme za sebou ďalšie dva regióny - Araucanía a Bio Bio. To znamená, že sme približne v zemepisnej šírke, v akej sa na severnej pologuli nachádza napríklad Maroko. Od úplne najjužnejšieho juhu už sme prešli nejakých pár kilometrov! A opäť dozrel čas na nejaký ten komentár odo mňa.

Ľudia nás všemožne posielali do hôr, k sopkám, jazerám a nemeckým mestečkám a my sme sa im vyprdli na to a dali sa ísť po pobreží. Bohužiaľ som si uvedomila, že ani nemám o čom napísať, pretože všetko je super. Oceán je super, pláže sú super, podnebie aj počasie je super, žranica je super a ja asi neviem písať slniečkové články. Potom som chvíľu začala písať o ľuďoch, lebo to je bezodná téma a všetci poznáme ľudí, na tých býva málo vecí super. Ale nakoniec som sa rozhodla, že kritizovať budem zase nabudúce a tomuto článku skúsim dať trochu pozitívne razenie.

Celý deň bicyklovať cez eukalyptové lesy pohliadajúce na oceán, oddychovať na pláži a sledovať trieštiaci sa príboj, kŕmiť sa rybami, empanádami a koláčmi s manjárom, to je proste žúžo. Potkýňame sa o perfektné miesta na stanovanie, až som smutná, že je ešte len poludnie a na toľkých dobrých miestach nakoniec nebudeme spať. Okrem pláží sme začali kempovať v lesoch a veľmi nám to zašmakovalo. Keď tak rozmýšľam, naším šýlom vždy boli skorej otvorené priestranstvá, polia, lúky a podobne. Hádam že preto, že v Európe nie je toľko lesa. V Ayséne sme často stanovali hneď veďla cesty, keď tam bolo trochu miesta, ale v Ayséne je všetko na hlavu. No tunajšie lesy sú úplná dokonalosť sama - mäkké ihličie je najlepšou podložkou pod stan a borovice ako strážcovia nám dohliadajú na sladký a nerušený spánok.

Pri rôznych príležitostiach som tu spomínala rôzne diaľnice, na ktorých sme s bicyklami chtiac či nechtiac skončili. V Chorvátsku a v Nemecku nás nemilosrdne vytrúbili a kým sme sa dostali po najbližší výjazd, mala som nervy vyťahané jak gumu na trenclách. V Čile majú očividne taký debilný zvyk zobrať normálnu cestu, spraviť z nej 4 pruhy, označiť ju zelenou značkou pre diaľnicu a začať vyberať mýto. Pretože v podstate zastavajú jedinú alternatívu, tak čo má chudák cyklista spraviť ako ísť po diaľnici? Pýtali sme sa na názor rôznych ľudí, podľa ktorých to je v pohode jazdiť po diaľnici na kole, aj keď voľajaké oficiálne informácie na internete (a občas dopravné značky) tam zakazujú cyklistom vjazd. Proste ani srnka netuší, ako to s tou ich diaľnicou vlastne je. Nám sa samozrejme opäť stalo, že cesta, po ktorej sme mali ísť bola náhodou diaľnica. Hneď po pár kilometroch sme narazili na policajnú hliadku, tak sme sa zahrali na blbých a išli sa ich opýtať, či toto je cesta do Concepciónu a že je nejaká veľká a rušná. Policajt nás ubezpečil, že toto je naozaj správna cesta a vedie priamo až do Concepciónu a ďalej nám trpezlivo vysvetlil, na ktorom úseku by sa z nej dalo na chvíľu zísť a pokračovať paralelne, avšak najlepší spôsob ako sa dostať do mesta je tento. Tak ďakujeme. Neskôr sme na diaľnici stretli pár chodcov a jednu káričku, takže to asi bude docela v pohode.

Opäť budem preklínať Aysén, ale takú chamtivosť a vidridušstvo ako tam som fakticky nikde inde nezažila. Ľudia v centrálnych častiach sa viac podobajú na ľudí a nie na hamižné svine a konečne sa tu cítime vítaní. Okrem toho (a preto) tu funguje Couchsurfing a ľudia vedia hovoriť po anglicky (!), takže máme aj nejaké rozumné sociálne vyžitie a nie len blbých sedlákov, ktorí sú schopní trikrát za deň sa opýtať na tú istú prkocinu, ktorú som im už hovorila. Podľa jedného nášho hostiteľa sú ľudia pretočení za mamonom len na severe a na juhu, v strede sú priateľskí a pohostinní. Vraj na ktorékoľvek dvere zaklopeme a vypýtame si, dostaneme vodu a chlieb. Keď som sa opýtala, či aj nemu ako domácemu by prejavili podobnú štedrosť, povedal že to platí iba pre cudzincov, aj keď žiadne motívy nevysvetlil. Už sme si zvykli, že veľa ľudí hovorí rôzne veci a väčšinu z toho zedol a vysral pes. Ale aspoň to je pravda, že sa nám dostáva lepšieho zaobchádzania ako na juhu. Najviac nás šokoval jeden dedko.

Raz sme po dni plnom bicyklovania po kopcoch unavení hľadali miesto na spanie a veľmi sa nám nechcelo vymýšľať, tak sme sa zložili do priekopy pri ceste veďla nejakého plota. Spoza plota za chvíľku vykukol dedko a zavolal nás, nech ideme spať k nemu do kôlne, že nám tam bude teplejšie. V kôlni horela malá pec na drevo a svietili dve sviečky. Dedko prestrel akýsi improvizovaný stolček, spravil čaj a ponúkol nám "once", na masti upražené sopaipille s manjarom a medom. Neskôr sme pochopili, že tento drevený príbytok, s podlahou z udupanej hliny a deravými stenami, je dom kde žije. Po doskách nad hlavou bolo rozvešané šatstvo, na hákoch povesené nejaké riady a neskôr nám ukázal kde je vonku voda a latrína. Zostali sme zaskočení, lebo šak si predstavte že prídete na návštevu k niekomu, kto býva v chatrči. Ešte nikoho som nevidela žiť v takých skromných podmienkach a neviem, čo sa tomu človeku stalo a prečo tak existuje. Dedko nás zaviedol do opačného rohu chajdy a ukázal nám prehnuté lôžko, na ktorom budeme spať. On že má ďalší kúsok zeme neďaleko a pôjde na noc tam. Netuším, či spal vonku alebo aj tam mal zbúchanú nejakú búdu. Samozrejme sme boli trochu podozrievaví a dávali si dobrý pozor na veci, ale naozaj nás iba pohostil bez zlých úmyslov a nepýtal si potom peniaze. Ráno mi ukazoval, kde si ide stavať domček s naozajstnou kúpelňou a za dva roky vraj máme prísť zase, keď už domček bude hotový. Nakoniec sme mu na stole nechali sumu, akú sme platili za ubytovanie v poslednom penzióne. Bol to asi najdojímavejší prejav štedrosti, aký som od cudzieho zažila.


Užite si fotky!



Somewhere above the ocean


The beach of Pichicuyin


Sunset on the beach at Tirúa


Totems at the sea promenade in Quidico


Waves splashing on the beaches of Lebu


Beaches around Tomé


Punta de Parra


Sunset at Punta de Parra beach




The beach of Lebu with rocks and caves




On the beach of Cobquecura






On the beach in Mehuín


Lachtaníky <3









Komentáre k článku

ujko Štefan ♂
12.Aug 2018 05:32
zase pjekné fotky Miruš !!Nekrdy ti aj závidzím tú krásu vidzet !!Pozdravujeme vás celá rodzinka!!
Akrim
14.Aug 2018 20:25
[ujko Štefan] Ďakujeme! Majte sa
Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 14 plus 7 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou



Ctení čitatelia, toto je INTERNET. Čo sa tu píše, môže byť fikcia, polopravda, holá pravda alebo neexistovať. Akákoľvek podobnosť s čímkoľvek je možno výplod vašej fantázie. Ak s hocičím nesúhlasíte, máte právo opustiť stránku a zdržať sa komentára. Komentáre môžu byť zmazané. Za podporu webu patrí vďaka M@trixXovi. Blog bol presťahovaný a od 2017 funguje výhradne na tejto adrese. Všetky práva vyhradené.

Dear readers, this is Internet. Don't accuse me of truths or halftruths. Everything you read can be fiction or result of your imagination. If you don't agree with anything, it's your problem. You have right to leave and not comment. Comments can be deleted. Special thanks for support goes to M@trixX. All rights reserved.