Ako sme sa vyprdli na Makču Pikču
2019-01-12
Stretli sme v Peru veľa ľudí a všetci išli na Machu Picchu. Veľa z
nich s tým, že je to klasika a niekto priznal, že by sa cítil trápne
až sa vráti domov a všetci sa ho budú pýtať: "Ty si bol v Peru? A bol
si na Machu Picchu?" A on by musel povedať nie. Tak my sme sa
rozhodli, že budeme tí trápni. Z toho, čo sme videli a zažili sme si
odniesli jedno: turistické "hotspoty", kam sa tlačia všetci sú naprd,
nikdy sa nám tam nepáči a nakoniec zhodnotíme, že sa to neoplatilo.
Tak sme sa Machu Picchu nakoniec zámerne vyhli, pochodili pár
bezvýznamných ruín, prešli na bicykli z Cuzca Svätým Inkským údolím a
išli zas na chvíľu niekam preč mimo turistov, kde budeme mať pokoj. To
v tejto krajine znamená nebotyčné hory donekonečna, alebo minimálne po
oceán. Voľakedy sme boli hrdí ako sme pokorili
horský priesmyk v
nadmorskej výške 3200 m.n.m. Odvtedy sa pár vecí zmenilo a nejaké
4000-ové sedlo sme mali na programe takmer každý deň. Bola to
naozajstná mňamka, opäť sme si trochu pripomenuli dni v divočine na
juhu bez civilizácie, ale teraz len tak veľmi jemne a nakoniec nás
čakalo klesanie o nenormálnych 4000 výškových metrov až k moru.
To by bolo naše cestovanie z Cusca na pobrežie v kocke a teraz ešte
kam sme teda išli a čo sme tam videli a ako sme strávili svoj čas v
Peru, keď už sme sa ocitli na území niekdajšieho centra veľkolepej
Inkskej ríše. Inkovia totiž svojho času nepostavili len Makču, ale
zrobili toho náhodou celkom dosť a v okolí Cuzca a Svätého údolia
pomaly každá dedina a každý kopec majú svoju ruinu.
Q’eswachaka. Podľa reklamy posledný a jediný existujúci inkský most.
Pravda je taká že ho pravidelne obnovujú podľa pôvodnej predlohy,
takže keby sme chceli byť hnidopichovia tak na ňom momentálne nie je
inkské už ani stebielko.
Waqrapukara, starodávna pevnosť na vrchole naozaj kvalitného kopca. Po
prvé bolo značne komplikované dostať sa do dedinky na konci sveta,
odkiaľ hore vedie chodník a po druhé samotný chodník je docela masaker
s prevýšením dobrých 1000 metrov. Miestni nám "poradili", že výšlap
trvá 2 hodiny jedným smerom a oni tam možno so svojimi adaptovanými
pľúcami naozaj za tú dobu vyskáču ako kamzíky, nám to ale trvalo dobré
4 hodiny (a ďalšie 3 naspäť) a vrátili sme sa úplne zmordovaní. Túra
je perfektná, po Inkoch tam toho síce až toľko nezostalo, ale ruina je
zasadená do úžasného prostredia a okolité kopce sú absolútna nádhera.
Možno človek trochu chápe, prečo tí Inkovia všetko stavali v takých
nedostupných ritiach.
Pekná malá dedinka Huayque, kde akoby sa zastavil čas niekedy 50 rokov dozadu. Na google mapách vôbec nie je, vrátane cesty ktorá do nej vedie. Dá sa odtiaľ dostať na Waqrapukaru.
Výhľady z Waqrapukary
Terasy na Waqrapukare
Pohľad do hlbín
Cusco má plnú zadnicu všelijakých (viac alebo menej) mainstreamových
ruín a keď je človek trochu zvedavý a nevadí mu chodiť, tak aj
skrytejších a menej okukaných ruiničiek. Hory okolo Cusca sú vraj plné
kadečoho a na objavovanie tam čaká kopec málo známych miest, ktoré
nohu turistu snáď ešte nevideli. Hlavné pamiatky v Cuzcu-centre a
okolí sú nehorázne drahé, ale minimálne 2 zo štyroch hlavných sa dajú
navštíviť aj menej oficiálnou cestou. Mne s podarilo vliezť do jednej
úplne nevedomky, keď som hľadala niečo celkom iné. My sme mali dobrý
tip na neznáme bezmenné ruiny, kde sme boli úplne sami a stretli sme
babku s Miss Universe alpakou, najkrajšou alpakou na svete, (ale nemám
fotku:(.
Cuzco
Jeden z početných koloniálnych kostolov
Nádherné repliky indiánskej keramiky
Tradičné pončá z horských oblastí
Qenqo, inkský kamenný chrám
Templo de la Luna, jedno z mnohých rituálnych miest pri Cuzcu
Iná random "ruina" nad Cuzcom, v okolí sa nachádza kopec reliktov vytesaných do kameňa.
Kopce okolo Cuzca
Neoficiálne ruiny rozhádzané niekde na okolí
Ako tieto malé pevnosti
A starý chrám
Ukážka inkského staviteľstva
Sväté údolie Inkov je veľmi pekné a to hlavne preto, že sa dá
bezproblémovo zísť na bicykli. Pár miest, ktoré sú na to-see liste
každého turistu čo sa dovalí do Cusca môžeme len tak preletieť a
kochať sa krajinou, kopcami, riekou a samozrejme všade prítomnými
ruinami a terasami.
Ruiny nad Pisacom
Ruiny sú tu pomaly na každom kopci a terasy sa
používajú na pestovanie.
Veľmi sa mi páčilo historické mestečko Ollantaytambo, ktoré má
naozajstnú dýchateľnú starodávnu atmosféru. Kamenné uličky a inkské
pevnosti na kopcoch nad mestom tomu dodávajú ten správny šmrnc. Navyše
sme v Ollantaytambe stretli super ľudí, takže naň máme pekné spomienky.
Inkská pevnosť Pucapukara
Jedny z náhodných ruín v Svätom údolí
Ruiny nad Ollantaytambom
Terasy
Kamenné uličky
Oficiálne ruiny v Ollantaytambe
Jedny z neoficiálnych ruín v Ollantaytambe, ktoré trochu nerozumiem, lebo sú z blata.
Templo de la Luna, zaujímavé miesto pri Ollantaytambe.
Okrem toho, že tam žijú tarantuly, sú tam posvätné jaskyne, veľmi
citlivo vytesané kamenné reliéfy a samozrejme kamenné mestečko.
Templo de la Luna, zvláštna jaskynná svätyňa
Podivuhodný kamenný portál opradený mýtmi
Oblasť Cusca je známa napríklad aj pochúťkou cuy, nadievaným pečeným morským prasiatkom
Komentáre k článku