Ako sme sa vyprdli na Makču Pikču

2019-01-12

Stretli sme v Peru veľa ľudí a všetci išli na Machu Picchu. Veľa z nich s tým, že je to klasika a niekto priznal, že by sa cítil trápne až sa vráti domov a všetci sa ho budú pýtať: "Ty si bol v Peru? A bol si na Machu Picchu?" A on by musel povedať nie. Tak my sme sa rozhodli, že budeme tí trápni. Z toho, čo sme videli a zažili sme si odniesli jedno: turistické "hotspoty", kam sa tlačia všetci sú naprd, nikdy sa nám tam nepáči a nakoniec zhodnotíme, že sa to neoplatilo. Tak sme sa Machu Picchu nakoniec zámerne vyhli, pochodili pár bezvýznamných ruín, prešli na bicykli z Cuzca Svätým Inkským údolím a išli zas na chvíľu niekam preč mimo turistov, kde budeme mať pokoj. To v tejto krajine znamená nebotyčné hory donekonečna, alebo minimálne po oceán. Voľakedy sme boli hrdí ako sme pokorili horský priesmyk v nadmorskej výške 3200 m.n.m. Odvtedy sa pár vecí zmenilo a nejaké 4000-ové sedlo sme mali na programe takmer každý deň. Bola to naozajstná mňamka, opäť sme si trochu pripomenuli dni v divočine na juhu bez civilizácie, ale teraz len tak veľmi jemne a nakoniec nás čakalo klesanie o nenormálnych 4000 výškových metrov až k moru.

To by bolo naše cestovanie z Cusca na pobrežie v kocke a teraz ešte kam sme teda išli a čo sme tam videli a ako sme strávili svoj čas v Peru, keď už sme sa ocitli na území niekdajšieho centra veľkolepej Inkskej ríše. Inkovia totiž svojho času nepostavili len Makču, ale zrobili toho náhodou celkom dosť a v okolí Cuzca a Svätého údolia pomaly každá dedina a každý kopec majú svoju ruinu.


Q’eswachaka. Podľa reklamy posledný a jediný existujúci inkský most. Pravda je taká že ho pravidelne obnovujú podľa pôvodnej predlohy, takže keby sme chceli byť hnidopichovia tak na ňom momentálne nie je inkské už ani stebielko.


Waqrapukara, starodávna pevnosť na vrchole naozaj kvalitného kopca. Po prvé bolo značne komplikované dostať sa do dedinky na konci sveta, odkiaľ hore vedie chodník a po druhé samotný chodník je docela masaker s prevýšením dobrých 1000 metrov. Miestni nám "poradili", že výšlap trvá 2 hodiny jedným smerom a oni tam možno so svojimi adaptovanými pľúcami naozaj za tú dobu vyskáču ako kamzíky, nám to ale trvalo dobré 4 hodiny (a ďalšie 3 naspäť) a vrátili sme sa úplne zmordovaní. Túra je perfektná, po Inkoch tam toho síce až toľko nezostalo, ale ruina je zasadená do úžasného prostredia a okolité kopce sú absolútna nádhera. Možno človek trochu chápe, prečo tí Inkovia všetko stavali v takých nedostupných ritiach.


Pekná malá dedinka Huayque, kde akoby sa zastavil čas niekedy 50 rokov dozadu. Na google mapách vôbec nie je, vrátane cesty ktorá do nej vedie. Dá sa odtiaľ dostať na Waqrapukaru.


Výhľady z Waqrapukary


Terasy na Waqrapukare


Pohľad do hlbín

Cusco má plnú zadnicu všelijakých (viac alebo menej) mainstreamových ruín a keď je človek trochu zvedavý a nevadí mu chodiť, tak aj skrytejších a menej okukaných ruiničiek. Hory okolo Cusca sú vraj plné kadečoho a na objavovanie tam čaká kopec málo známych miest, ktoré nohu turistu snáď ešte nevideli. Hlavné pamiatky v Cuzcu-centre a okolí sú nehorázne drahé, ale minimálne 2 zo štyroch hlavných sa dajú navštíviť aj menej oficiálnou cestou. Mne s podarilo vliezť do jednej úplne nevedomky, keď som hľadala niečo celkom iné. My sme mali dobrý tip na neznáme bezmenné ruiny, kde sme boli úplne sami a stretli sme babku s Miss Universe alpakou, najkrajšou alpakou na svete, (ale nemám fotku:(.


Cuzco


Jeden z početných koloniálnych kostolov


Nádherné repliky indiánskej keramiky


Tradičné pončá z horských oblastí


Qenqo, inkský kamenný chrám


Templo de la Luna, jedno z mnohých rituálnych miest pri Cuzcu


Iná random "ruina" nad Cuzcom, v okolí sa nachádza kopec reliktov vytesaných do kameňa.


Kopce okolo Cuzca


Neoficiálne ruiny rozhádzané niekde na okolí


Ako tieto malé pevnosti




A starý chrám


Ukážka inkského staviteľstva

Sväté údolie Inkov je veľmi pekné a to hlavne preto, že sa dá bezproblémovo zísť na bicykli. Pár miest, ktoré sú na to-see liste každého turistu čo sa dovalí do Cusca môžeme len tak preletieť a kochať sa krajinou, kopcami, riekou a samozrejme všade prítomnými ruinami a terasami.


Ruiny nad Pisacom

Ruiny sú tu pomaly na každom kopci a terasy sa používajú na pestovanie. Veľmi sa mi páčilo historické mestečko Ollantaytambo, ktoré má naozajstnú dýchateľnú starodávnu atmosféru. Kamenné uličky a inkské pevnosti na kopcoch nad mestom tomu dodávajú ten správny šmrnc. Navyše sme v Ollantaytambe stretli super ľudí, takže naň máme pekné spomienky.


Inkská pevnosť Pucapukara


Jedny z náhodných ruín v Svätom údolí


Ruiny nad Ollantaytambom


Terasy


Kamenné uličky


Oficiálne ruiny v Ollantaytambe


Jedny z neoficiálnych ruín v Ollantaytambe, ktoré trochu nerozumiem, lebo sú z blata.

Templo de la Luna, zaujímavé miesto pri Ollantaytambe. Okrem toho, že tam žijú tarantuly, sú tam posvätné jaskyne, veľmi citlivo vytesané kamenné reliéfy a samozrejme kamenné mestečko.


Templo de la Luna, zvláštna jaskynná svätyňa


Podivuhodný kamenný portál opradený mýtmi


Oblasť Cusca je známa napríklad aj pochúťkou cuy, nadievaným pečeným morským prasiatkom

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 15 plus 5 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou