Prečítané: Spinning Silver

2019-06-14

Už druhá kniha od Novik, ktorú som úspešne prečítala, tentokrát údajne inšpirovaná Zlatou priadkou, ale podľa mňa Naomi napísala vlastný, úplne nový príbeh. Článok bude ako obvykle plný spoilerov, zariaďte sa podľa toho.

Najprv vytasím priznanie, že mi imponujú "temné rozprávky" a fakt som dychtila prečítať si niečo, čo by tejto mojej predstave zodpovedalo. Čiže som si priala rozprávkový charakter, ale posunutý na úroveň fantasy románu hlbším rozpracovaním postáv a sveta a to všetko zabalené do temnej, hrozivej, gothickej atmosféry. A toto moje želanie sa približne splnilo. Spinning Silver je taká triezvejšia rozprávka, hoci niektoré veci sa mi zdali prehnané, ako ľadové kráľovstvo a ocencúľovaný chlap (ako si ho mám asi predstaviť?). Ocitáme sa v akejsi stredovekej Litve s nie veľmi jasne stanovenými pravidlami, v ktorej sa v podstate môže stať hocijaká blbosť a nikoho to zvlášť neprekvapí. Ale to ma až tak netrápi. Atmosférické to bolo dosť, len postavy neboli tak prepracované, ako by som si priala!

Najprv sa pokúsim zanalyzovať, čo sa mi na knižke páčilo, pretože čítanie ma bavilo a dostala som sa až na koniec, a to sa mi v týchto dňoch nestáva pri každej knihe. Dej bol jak sa patrí rozprávkový a čarovný, aj keď nie všetko dávalo tak úplne zmysel, ale to beriem ako dovolené v rámci rozprávky. Hrozivú atmosféru navodzuje chudoba, mizéria a beznádej a túto stiesnenú náladu ešte umocňuje krutá, mrazivá krajina. Doba je zlá, ľudia trpia hladom a zimou a k tomu sa po krajine objavujú všelijaké zlé veci. Postavy nie sú žiadni hrdinovia, len normálni ľudia, ktorí sa snažia spraviť svoj život znesiteľnejší. Máme tu tri hlavné ženské hrdinky, ktoré v sebe nájdu silu, aby čelili nepriaznivým okolnostiam. Boli postavené pred to, že budú mať na hovno život s nejakým odporným alebo rovno démonom posadnutým chlapom, ktorý ich bude ponižovať, využívať a pohŕdať nimi (ak sa ich rovno nechystá zožrať). Ale bojovali, aby spravili rozdiel, aby dokázali svoju hodnotu, aby na nich záležalo. A dokážu takmer nemožné. Aj ľadového kráľa to nakoniec presvedčí, aj keď nikto nepochopil, čo bol ten chlap a celá jeho parta vlastne zač. A Irina porazí zas*aného démona!

A teraz sa môžem pustiť do toho, čo mi vadilo. V prvom rade nechápem, prečo mal príbeh toľko rozprávačov a prečo jedným z nich bolo 10-ročné decko. Nie len že sa tieto kapitoly blbo čítali, ani nepriniesli nič zásadné. Navyše sa opakovali rovnaké scény z pohľadu niekoho iného, čo je docela... zbytočné? Veď to som si už prečítala! Potom tam bolo veľa detailov o oblečení, o varení, domácich prácach a podobných bezvýznamných veciach, ktoré ma nezaujímali. Je to len taká blbosť, ale spolu s predchádzajúcimi bodmi z toho vychádza, že to bolo zbytočne dlhé! Opisy prostredia boli na úkor vnútorných dialógov, ktorých tam bolo málo a z charakterov to robilo rozprávkové, vzdialené, ťažko predstaviteľné postavy. Ako si k nim čitateľ má vytvoriť vzťah, keď sa k tomu ešte aj rozprávač stále mení bez upozornenia?

Potom som nerozumela dynamike vzťahov. Prečo by hociktorá z nich mala zrazu zmeniť názor na svojho nanúteného manžela? Ešte Irine mohlo byť zakliateho princa ľúto, ale prečo by sa Myrjam nakoniec chcela vydať za staryka? Kniha sa nám snaží povedať, že kráľ z ľadového vrchu je len odlišný a za studeným, neúprosným ľadom sa vlastne skrýva docela v pohode týpek, ktorý proste len pochádza z trochu iného kultúrneho pozadia. On a jeho druh sú príliš neznámi a podivuhodní. A jeho krutosť a zlodušstvo sú vlastne len výsledkom nepochopenia a odlišnosti. A síce v ľadovom kráľovstve majú iné zvyky a hodnoty, ktoré som do konca príbehu nepochopila... ako to akože ospravedlňuje, že bol doteraz ku všetkým smrteľným ľuďom vrátane svojej ženy taký bastard? Starykovia kradli a znásilňovali, v akom svete to je v pohode?! Najprv z neho autorka spravila monštrum, ale potom už bol starostlivý a obetavý král, takže šetko fajn... Wande zabil brata! Tvojej kamoške, Myrjam, preboha!

Irina sa docela rýchlo z fádneho, poslušného dievčaťa stala priam supergéniom. A na jednej strane sa nás snažia presvedčiť, aká je starostlivá, obetavá a láskavá, ale nerobí jej problém dosť necitlivo dohadzovať politické sobáše, do akého mimochodom ešte pred chvíľou aj ňu donútili. A to hlavne aby sa blysla, aká je bystrá, dôvtipná a pohotová. Tak prečo by jej vadilo využiť osobu, ktorá je do nej zúfalo zamilovaná, že? Hlavne keď ten človek bol len pozadie, nejaký druhoradý člen stráže, ktorý aj tak behom pár strán zomrie, lebo už splnil svoju úlohu. To, ako z toho človeka autorka spravila len bezvýznamnú figúrku, bolo dosť nechutné.

K Wande sa dá povedať len, že prostá (inak povedané nie veľmi bystrá) deva, ktorej je nám ozaj ľúto. Vieme, že to fakt schytala a mala mizerné vyhliadky a tešíme sa, že sa jej podarilo zariadiť si s bratmi lepší život.

Takže na konci je niečo ako happy-end, jediný zloduch bol nakoniec démon, lebo zo staryka sa podľa niektorých vykľul dobrý materiál na manžela a všetci žili šťastne, až kým nepomreli.

Možno to vyzerá, že knižku úplne zhadzujem, ale v skutočnosti sa mi vážne páčila. Príbeh je pre mňa pri čítaní dôležitý a keď ma zaujme, viem pominúť veľa vecí. A fakt mám slabosť pre rozprávky. Nezostáva mi len dúfať, že objavím niečo ďalšie, čo by mi viac ulahodilo.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 7 plus 4 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou