Zaujímavosti a problémy historických ženských románov

2020-08-16

Už ma srali iluzórne YA fantasy, v ktorých vystupuje stále tá istá úžasne výnimočná, ale zúfalo nepochopená hrdinka a celý dej sa točí okolo jej dilemy medzi citlivým chlapcom a temným sexošom. Občas sa niečo deje aj v pozadí, ale skôr je to len nová kulisa k obohranej trojuholníkovej romanci. A nemám chuť ani na ďalšiu epickú výpravu s partou elfov, trpajzlíkov a čarodejov so špičatým klobúkom, kde zachránia svet a dozvieme sa, že Dart Vader je Lukov otec. Takže som sa podivnými chodníčkami (recenzie na Goodreads) dostala k autorke historických ženských románov T. Dare a prečítala 3 knihy zo série Castles Ever After (jop). Ako som si priala, bola to zmena. Čítanie som si patrične užila, nie že nie, ale takých knižiek zase na chvíľu bohate stačilo! Takže by som to chcela celé zrhnúť.

Páčilo sa mi:

Historické pozadie
...čo je niekedy za čias koloniálneho Anglicka (aspoň myslím...?). Hrdinovia sú samozrejme šľachtici, lebo veď kto iný by mal čas celý deň sa poflakovať a venovať baleniu dvoreniu. A ešte tam bude tá vec, že ašpirujeme ulahodiť ženskej duši, lebo vcítiť sa do vikomtesy je určite rajcovnejšie než do nejakej upotenej slúžky (ktorú pravdepodobne chodil obrábať presne ten istý vášnivý markíz, ale bez všetkého pohodlia okolo). Súčasťou príbehu sú všelijaké dobové aktivity a zvyklosti, samozrejme sa chodí na bály a návštevy, teplý kúpeľ je až keď služobníctvo zohreje dosť vody na šporáku, panenská blana je najdôležitejšia súčasť výbavy mladej nevesty...proste tá historická časť. Život pred dvesto rokmi očividne vyzerá trochu ináč ako teraz, ľudia sa správajú inak a hovoria inak a je to také zaujímavé zabrdnutie do inej doby. Aspoň predpokladám historickú presnosť, lebo sú tam referencie na vtedajších monarchov a vojny a znie to vierohodne.

Príbeh
Iste, príbeh je klasicky o tom, že sa José a Esmeralda dajú dokopy, ale aj sprievodné dianie je vcelku záživné. Prvé, čo som čítala, sa volalo When a Scott ties the knot (ehm, aj k tomu sa dostanem) a dokonca aj mojej zatrpnkutej, cynickej duši sa celé rozprávanie zdalo strašne milé a vtipné! Okrem toho Whatsherface nebola len pekná pipka, ktorej jediný účel je nechať sa prekotiť. Dievča trpelo sociofóbiou, ale vtedy nato nebola diagnóza a nechodilo sa k psychológovi. Aby sa vyhla tanečnej sezóne, počas ktorej by musela chodiť na večierky, čo znamená kvantum cudzích ksichtov a ešte s cieľom rozhodiť siete aby dosiahla ultimate goal - manžela, vymyslela si fiktívneho pytača, s ktorými si písala listy. Zakiaľ udržiavala korešpondenciu, bola oslobodená od spomínaných spoločenských záväzkov, dokonca dostala do vena zámok a všetko bolo super. Mala svätý pokoj a mohla sa venovať svojím pochybným hobby a fandiť si, ako geniálne to vymyslela. Môžeme si predstaviť, aké bolo jej prekvapenie, keď jedného pekného dňa dorazil jej milý z mäsa a kostí aj s listami. On mal samozrejme vlastnú agendu, prišiel sa nabaliť na hlúpučkej, zazobanej fiflenke a ako to už tak (ne)býva, tak sa do seba zabuchli a po pár obligátnych obstákloch žili šťastne až do. No a hlavne, nakoniec sa jej podarilo vysporiadať sa so svojím hendikepom. Ďalšia zase chcela pivovar (Say Yes to the Marquess), ale nikto ju nebral vážne a všetci ju ustavične podceňovali. Napokon sa jej podarilo dať sa dokopy a vyriešiť svoje problémiky, proste je tam badať nejaký ten personálny rast, super!

Dialógy
boli podľa mňa podarené a vtipné a dobre som sa bavila! Ak nemáte štipky citu v srdci, tak na hranici prihlúpleho, inak nenormálne zlaté.


Čo bolo ošemetné:

Postavy
Ženy sú dobové princezničky a slečinky, od ktorých sa nečaká nič iné, len že budú pekné a počúvať muža. Napriek tomu im autorka dala dosť osobnosti, aby boli zaujímavé. Takže so zreteľom nato, že je to nejaké 18. storočie a ženský román, kde chlap musí urobiť všetku robotu... sú dámy dosť priebojné, svojhlavé a originálne nato, aby sa uplatnili. Tiež sa chcem vyjadriť k častému fenoménu, že roztržitosť/nemotornosť/hamblivosť sa vykresľujú ako zlatučké alebo rovno sexy. Keď je dievča trochu nešikovné, pochabé a detinské, publiku to má byť sympatické. Akože do istej miery to môže fungovať, lebo to vie zaujímavým spôsobom dotvárať charakter, ale hranica je tenká... Lebo byť nevšímavá, krepá, zakríknutá a ešte aj pošahaná nie je príťažlivé. Chlapi zase majú nejakú skrytú boliestku, ako smrť rodičov, s ktorou sa musia otvoriť, aby ich žena mohla poľutovať a tým z nich spraviť zase plnohodnotného človeka. Čo opäť môže mať základ v reálnom živote, že postupne a pred správnou osobou o sebe odhalíme citlivé informácie, ale samozrejme to neprebieha takým patetickým spôsobom.


Čo sa mi zdalo absurdné:

Titul
...vždy musí byť nejaká totálne uletená chobotina na štýl "Zvrhlý arcivojvoda" (viď názvy spomenutých kníh).

Opisy
Uvedomujem si, že tam tie opisy asi patria a že sú hlavným lákadlom žánru, ale sú také...prehnané. Takisto zvýrazňovanie "mužskosti", ako že náš nabúchaný samec sa musí holiť dvakrát denne a z toho máme asi omdlievať. Takže ja mám dosť búšiacich srdcí, teplých objatí, mäkkých pier a ostatných častí tela so zodpovedajúcimi prívlastkami. A chcem zase čítať niečo, kde nezaberá toľko priestoru poetické opisovanie muchlovania a pohlavného styku.

Zvieracie pudy
Hlavný sexoš je nespútaný žrebec a celý čas sa musí krotiť, aby hlavnú hrdinku neoprel o prvý dobrý roh. Keď konečne príde k aktu, prakticky sa po nej vrhne. Lebo my ľudia sa vôbec nevieme kontrolovať a sexuálne pudy nás úplne ovládajú. Nie je necivilizované, robiť z mužov zvery?


Konečný verdikt: Áno, časť toho je ženské fantazírovanie, ale dá sa to napísať aj dobre a vtedy to ide v pohode čítať.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 11 plus 7 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou