little things: #21 Arizona

#21 Arizona

2024-11-28

Dosť bolo Kalifornie a civilizácie, ideme do divočiny!

Najprv nás ale obitý autobus, šoférovaný malým Mexičanom, musel odviezť cez púšť do Phoenixu. Sedačky a vybavenie autobusu zažili lepšie časy a polorozbité sklápacie stolčeky sa hojdali zavesené na bezpečnostných pásoch. Za oknami ubiehala púštna krajina s kaktusmi a palmovými plantážami. Počas prestávky na čerpacej stanici uprostred púšte nám oznámili, že sa stala na diaľnici nehoda a budeme asi hodinu meškať. Mexičan si asi povedal, že to teda nie a strihol si to mimo diaľnicu po nejakej rozbitej asfaltke do púšte. Rozbitá asfaltka sa veľmi rýchlo zmenila na úzku prašnú podmytú poľňačku. Ani sme sa nenazdali, a proste sme si to tak štrádovali krížom cez púšť po hrboľatom piesku plnom výmoľov. Samozrejme nás kvalitne vytriaslo (to by tiež vysvetlilo tie rozbité stolčeky). Cesta zrazu skončila a Mexičan musel spraviť otáčací manéver s 12-metrovým autobusom. Potom sa rozhodol skúsiť inú trasu, pričom musel najprv s celým busom prejsť krížom cez jarok na ceste. Keď sme dohrkotali na koniec, kde nás to opäť ďalej nepustilo, musel celú vzdialenosť po uzučkom násype zacúvať naspäť. Ľavým párom kolies sme takmer hrabali vo vzduchu. Černoška za nami celý čas vykrikovala: Čo sa deje? Čo teraz robíme? Kam ideme? Kam nás berie?. Černoch vedľa nás vytiahol bibliu a začal sa modliť. Po hodine sme sa doteperili späť na diaľnicu pár kilometrov ďalej a pokračovali do Phoenixu, kam sme napokon šťastlivo dorazili s hodinovým meškaním. Nikdy sa nedozvieme, či bol náš šofér hrdina alebo debil.

Jarok na ceste

Naši hostitelia boli... ale fest že pofidérni. Ak ste čítali moje články, viete, že skoro všetci hostitelia sú divní. Ale už ste ma niekedy prichytili napísať, že sú to magori? Presne. Takže poďme nato.

Chlapík je skrachovaný ~~rocker~~ podnikateľ. Postupne začal niekoľko "biznisov", ktoré všetky krachli okrem firmy na inštaláciu svetielok do vitrín s kryštálmi. Hneď ako sme sa k nemu posadili do auta na nás vychrlil celý vodopád drístov o svojom životnom príbehu, až z toho zachripol. Jeho rodina pôvodne žila pohodlnou mestskou existenciou a on mal krásny kalifornský život, školu a kamošov. Potom sa zrazu presťahovali na samotu do púšte, kde neboli kamoši, v škole sa tri roky nudil, lebo všetci spolužiaci a učivo bolo tri ročníky pozadu a okolo farmy bolo veľa makačky. Po škole sa zaplietol do niekoľkých zaujímavých dobrodružstiev, napríklad keď sa pripojil k charitatívnej organizácii, ktorá dopravovala humanitárnu pomoc do oblastí postihnutých prírodnými katastrofami. A síce na starej, polorozpadnutej lodi, ktorú sa im niekde podarilo splašiť. Takže niekoľko rokov brázdil oceány a opravoval všetko, čo sa na lodi pokazilo, od hriankovača po radar. Hovorili mu MacGyver, lebo síce vedel hovno, ale o všetkom. Faktom je, že za ten týždeň, čo sme u neho strávili, sme ho nevideli spraviť absolútne nič užitočné, zato veľmi rád rozprával a bol žiarivým príkladom amerického chvastúnstva. Pochválil sa, že podľa neho sa dobrovoľníci u nich môžu naučiť trochu zo všetkého, zakiaľ čo inde sa obyčajne naučia len jednu zručnosť. Jediné, čo sme robili, bolo lopatovanie, takže neviem. Ale poďme ďalej.

Ako ďalšie sa dal do kopy s týpkom, ktorému doma na dvore hnilo pár starých lietadiel. Dostal super nápad, že budú voziť humanitárnu pomoc lietadlami a založil si neziskovku. Neskôr vysvitlo, že v papieroch majú trochu bordel a lietadlá vlastne nepatria tak celkom kamošovi pilotovi, ale štátnym aerolinkám a projekt padol. Staré lietadlá stále hrdzavejú v púšti v indiánskej rezervácii, lebo aerolinky už vlastne neexistujú a nikto nie je zodpovedný za ich likvidáciu. Potom od niekoho dostal pojazdnú kuchyňu. A on že fajn, taká pojazdná kuchyňa sa predsa vždy zíde. Takže keď sa prehnal hurikán Katrina, naštartoval pojazdnú kuchyňu a vybral sa naprieč štátmi do New Orleansu. Nie že by taká akcia bola autorizovaná, ale veď to je len detail. Keď došli do New Orleansu, zistili, že všade sú policajné zátarasy a mesto je pod vodou. V prístave kotvila ich stará známa hrdzavá loď so zásobami potravín a liekov, ale na vstup do mesta bolo potrebné povolenie. Na noc ho prichýlili v nejakej papalášskej vilke, kde bežala klimatizácia zo záložných generátorov. A to v čase, keď celé mesto bolo bez prúdu a nikde sa ani len nesvietilo. Keď sa rozprával s pánom domu, povedal mu o pojazdnej kuchyni odparkovanej vonku a o tom ako ju nevedia dostať do mesta, lebo nemajú priepustky. Chlapík sa ho opýtal: Koľko tých priepustok potrebujete? A náš hostiteľ nesmelo, že jednu. Nato mu ich týpek strčil do ruky asi za hrsť a povedal, že ich má ešte aspoň šesťdesiat. Ponúkol mu policajný sprievod a ráno sa aj s kuchyňou v konvoji pohli do mesta. Dostal mapu oblastí, ktoré sú bezpečné a pod konotrolou armády. Nie že by sa dalo ísť aj inam, jediný prístup tvoril jeden funkčný most a všade strašili vojenské džípy, patroly a barikády. Konečne došli do prístavu, kde ich čakal vlastne len koridor do skladiska. Nepustili ich ani na ulicu, lebo tam vyčíňali gangy a hemžilo sa to tam jednotkami swat. Každopádne, dorazili na koniec svojej púte. Vybalili kuchyňu a začali variť. Nakoniec zostali 7 mesiacov a rozdali asi 250 000 porcií jedla. Takže kuchyňa sa napokon dočkala akcie.

Púšť

Stromokaktus

Po ekonomickej kríze v 2008-om už nebolo peňazí na charitu, takže musel trošku prehodnotiť svoje plány. Zrazu zistil, že už si nemôže dovoliť milionársky dom na predmestí Phoenixu a s tým spojený nákladný životný štýl. Dostal super nápad, že veď má predsa skúsenosť z prvej ruky s farmárčením v púšti a pozemok, ktorý kedysi kúpil ako parkovisko pre lietadlá. Takže sa druhýkrát v živote presťahoval do púšte a začal tam budovať ranč. Jadrom celého plánu bolo, že keď nebudú mať čo jesť, púšť ich uživí tepary fazuľami. Je tak trochu záhada, čo sa snažia dosiahnuť, lebo podľa vlastných slov chcú byť úplne sebestační, lenže namiesto púštnych fazulí jedia zadarmo potraviny od charity. Nemajú vlastný zdroj vody a elektrickú sieť budujú z vyradených solárnych panelov s polovičnou efektivitou. Mali rozbehnutý zaujímavý akvaponický projekt, ktorý vraj vykazuje skvelé výsledky, preto sa ho rozhodli rozšíriť. Pozostáva z budovy, ktorá je čiastočne zakopaná pod povrchom zeme, kde sa nachádzajú bazény s tilapiami. Z tých sa prečerpáva voda do podzemného skleníka plného nádrží s rastlinami. Akurát že tam žiadne rastliny naozaj nie sú a len za ten týždeň, čo sme u nich strávili, sa bazén s rybami stihol pokaziť dvakrát. Všetko na farme sa nachádza v rozkopanom stave a moje dojmy sú, že sa to nikto naozaj nesnaží poriadne spraviť. Ich hlavné motto je, aby to bolo "zadarmo".

Dom

Ďalší obyvatelia púšte

Fuška

Jeho priateľka je nejaká mastičkárka, ktorá je zamilovaná do myšlienky, že kaktusy vyliečia všetky choroby a nepotrebujeme modernú medicínu. Jej hlavnou životnou náplňou vyzerá byť hromadenie odpadkov a extrémne šetrenie. Napríklad nie je dovolené púšťať vodu v kuchynskom dreze. Na oplachovanie riadu sa používajú tri špinavé kvapky z plastovej vaničky, ktorú drží v dreze. Takto "očistené" riady sa naskladajú do umývačky štýlom sardinky v konzerve, napríklad medzi dva taniere v stojane sa vždy strčia ďalšie dva, no skrátka ako keby niekto išiel bod po bode všetky tipy, ako sa to nemá robiť. Potom sa raz sťažovala, že taniere neboli poriadne umyté a bolo ich treba umývať ešte raz. No nepovedz, moja. Zverila sa mi, že potravinové dózy ani neumýva, lebo veď tie sa skoro vôbec nezašpinia. Tiež som ju prichytila, ako zosýpa omrvinky z prázdneho balenia chrumiek do pohára. Keď doje obed alebo večeru, nechá svoj tanier na stole, aby ho mohol použiť ešte jej partner. A skoro jej vypadli oči, keď sme si pustili sušičku na bielizeň. No bol to fakt zážitok.

Pyramídy v púšti

Spolu s nami tam boli traja ďalší dobrovoľníci, z toho dvaja (Američania) vyzerali ako z pomocnej školy. Kanaďanka bola náhodou veľmi cool, napríklad vlastní ušanku z medvedíka čistotného, v istom bode svojho života vlastnila naozajstného vypchatého medvedíka čistotného, ktorého vylovila z kontajnera a raz v lese za sídliskom zakopala zdochlinu medvedíka čistotného, lebo chcela jeho lebku.

Náš hostiteľ sa snažil a brával nás na výlety. Jedno bola šialená cesta autom cez hory za jeho kamošom Bigfootom. Tento týpek žije na samote uprostred púšte, kde má usadlosť. Preslávil sa, keď ako mladý prešiel púšťou a zostal nažive, aby o tom mohol rozprávať. Nezabudol sa pri tom nakaziť žltačkou, pojedol nejaké púštne rastliny a žltačka mu nakoniec prešla, tak ako každá žltačka. Dostalo sa to do novín a bolo tomu asi pripisovanej viac pozornosti, ako by sa patrilo, lebo sa z neho stal akýsi guru na liečbu bylinkami. V každom prípade, je to borec. Vraj mu dvakrát zavítala na pozemok puma. Jedna si to namierila rovno k nemu do spálne a odkrágľoval ju, keď sa mu pozerala priamo do očí. Druhá mu zahrdúsila sliepky a vybral sa ju stopovať. Dostihol ju na tretí deň a postaral sa, aby sa už nevrátila. Počuli sme tiež príbeh o stromovej krave. Raz sa susedova krava zavadila o plot tak nešťastne, že ju museli na mieste poraziť. Zistili, že je nemožné ju odtiaľ odviezť a naporcovať, tak ju len prehodili cez plot do kaňonu. Keď sa o tom Bigfoot dopočul, zlanil sa na dno kaňonu, vyšplhal na strom, kde sa krava zachytila a naporcoval ju priamo tam.

Westernové mestečko

Superstition Mountains

Arizonská pustatina

Mali sme aj to potešenie ísť na Bigfootovu prednášku. Musíme si uvedomiť, že tento dedko má 80 rokov a začína senilnieť. Všetci ho rešpektujeme za to, že voľakedy "dobyl" púšť a je drsný chlapík. Ale nejakým spôsobom sa v Amerike stalo, že sa okolo neho vytvoril krúžok obdivovateľov, ktorý pripomína skoro až sektu. Tieto ovečky visia na každom jeho slove, zakiaľ čo on blúzni o tom, ako si sám vyliečil rakovinu a infarkt doma rastlinkami. Mimochodom, všetky tie choroby si diagnostikoval sám. Jeho výklad, za ktorý sa normálne platí v stovkách dolárov, vyzerá nejako takto: "táto rastlinka ovplyvňuje funkciu pečene alebo také čosi", alebo "zápal hrdla je infekcia tenkého čreva". Alebo: "Odporúčate tinktúru či čaj?" "...Tinktúry mám na predaj". Keď sa niekto pýtal, či má používať čerstvé alebo sušené byliny, dostal takúto odpoveď: "Ak dáte čerstvé lístky do vody, už obsahujú nejakú vodu, takže nebudú s vodou reagovať." Potom prišla skvelá časť, ako si vyliečiť všetky neduhy stlačením prsta. Napríklad, keď máte infarkt, tak si podržíte alebo necháte niekomu inému podržať a stlačiť prostredník. "Polepší sa vám možno tak v 8-ich prípadoch z 10-ich, tipujem. Je to fakt bomba!" Keď popisoval energie a čakry, nechal sa počuť, že: "Ja sám som to nikdy nezažil, ale videl som obrázky." Tak v tom prípade to musí byť pravda... Ďalšia super perlička bolo: "Čínska a japonská rasa sú veľmi pokročilé. Používajú ihly... Ja nemám rád ihly." Musíte mi veriť, že celá kázeň stála zato. Chudák, mal by ísť do dôchodku.

Naozajstné hospodárstvo u Bigfoota - pripravené na Vďakyvzdanie

Vyschnuté koryto rieky

Toto bola fakt sila. Ale my už sa pomaly zberáme domov! Naše posledné dni v USA strávime na východe, uvidíte nabudúce.

#21 Arizona

Komentáre k článku