Šijeme doma na kolene: Ako začať

2013-09-20

Môj návod nebude nijaký prevratný, sama sa ešte tomuto peknému remeslu učím. Chcela by som ale motivovať tých, ktorí by tiež radi začali a stále sa ešte potýkajú s otázkou, čo vlastne robiť. V prvom rade samozrejme záleží na tom, ako dobre to chceme vedieť. O sebe napríklad viem, že zo mňa nikdy nebude krajčírka, ani nemám podobné ambície. Ale rada si doma sem-tam niečo poopravím alebo si kúpim meter látky a ušijem vlastný kúsok oblečenia, aký nemá nikto iný. Takéto hobby-šitie nepredstavuje až taký závratný problém a myslím si, že každý ho môže zvládnuť na solídnej úrovni, ak nebude hnilý a trochu sa pousiluje.

Samozrejme, nejde to len tak zo dňa na deň. Tak ako pri všetkom ostatnom, nepomôže nič, len to skúšať. Začneme niečím jednoduchým, ako sukňa alebo kabelka. Na mnohé modely netreba ani strih, len obdĺžnik látky a zopár nenáročných stehov. V rámci šetrenia nie je zlým nápadom zrecyklovať na prvé pokusy nejakú už použitú látku. Ja som si vždy šanovala kupované látky, lebo pri dnešných cenách metráže mi ich bolo ľúto.

Na začiatok je vhodné zoznámiť sa so šijacím strojom, ak ho ešte nevieme používať. Základ je zvládnuť navliecť niť a nacvičiť si pekný rovný steh, potom už to pôjde takmer samé. Moja osobná skúsenosť znie: nebáť sa použiť ručný steh, ak si napríklad nie som istá, že to dám dobre na stroji. Hoci pracné, šitie v ruke je oveľa presnejšie a často ním možno veľmi elegantne odbaviť zložité detaily. Nezaškodí potrénovať sa trochu aj v tomto smere. :)

Ako začiatočník je najnekomplikovanejšie použiť už hotové strihy z časopisu alebo si nejaké stiahnuť na internete. Z vlastnej skúsenosti však viem, že toto riešenie nie je vždy optimálne a preto som bola nútená začať strihy upravovať. Pomôcť pri tom môže ostatné oblečenie, ktoré človek normálne nosí a poskytnúť tak základnú predlohu. Vôbec sa oplatí hodiť očko na oblečenie, ktoré máte doma v skrini a pozrieť si, ako sú vedené švy. Spravíte si predstavu o tom, z akých častí jednotlivé kúsky ošatenia pozostávajú. Paradoxne som najviac o tom, ako sú odevy poskladané dokopy, vypozorovala pri páraní. Veľmi často používam existujúce oblečenie, ktoré si prešívam podľa seba alebo z neho vyrobím úplne nové výtvory podľa vlastnej chuti.

Ak chcete robiť aj niečo zložitejšie ako skracovať si nohavice a radi by ste si šili svoje vlastné oblečenie, nezaškodí prečítať si aj nejakú odbornú literatúru. Vždy sa to dá spraviť aj celkom nekomplikovane, napríklad zájsť do obecnej knižnice a požičať si hocijakých pár komunistických knižiek o šití. Sama som tam našla (okrem toho, ako byť správnou uvedomelou súdružkou) kopec užitočných návodov a krajčírskych postupov, ktoré platili vtedy a samozrejme platia aj naďalej.

Problémom by mohlo byť pre mnohých to, že jednoducho nemajú k dispozícii potreby na šitie. Možno máte šťastie - mama si voľakedy šila a doma sa stále povaľuje šijací stroj. Babka má na povale zostaté nejaké látky z čias, keď ešte šila pre deti. Verím, že to je situácia vo viacerých slovenských rodinách. V minulosti sa predsa v mnohých domácnostiach šilo a stále by sa našli nejaké zvyšky, či už látka, nite, časopisy so strihmi alebo samotný šijací stroj. Stačí sa rozhliadnuť a čerpať z dostupných zdrojov, napríklad aj recyklovať vyradené oblečenie.

Držím palce!



Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 9 plus 3 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou