Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Kačky
2014-01-13
Bol krištáľovo jasný mrazivý deň. Jeden z tých, keď mráz vyštípe tváre dočervena a zaslzené oči vidia ostro každú hranu. Občas sa ozvalo svieže zasvišťanie korčulí, ktoré sa zahryzli do ľadu a zanechali za sebou mokrú ryhu. Ľadová plocha jazera sa blýskala ako popraskané zrkadlo.
Dve dievčatká - sestričky opatrne vkročili na ľad. Staršia mohla mať 8 a mladšia asi 5 rokov. Držali sa za ruky a pomaly šúchali topánkami po klzkej ploche. Boli samé, bez mamy. Často sa takto túlali po vonku - po lese, po dedine alebo zašli k jazerám. Nemali korčule, ale zatúžili poprechádzať sa po zamrznutej ploche, dívať sa cez tenký ľadový plát ako cez sklo na vodu uväznenú pod ním.
Blízko jedného brehu bola zamrznutá vrstva nesúvislá. V ľade zívala veľká okrúhla diera, tam kde rúrka privádzala ďalšiu vodu do jazera. Voda neustále prúdila, miešala sa a nezamŕzala. V tom bazéniku sa kúpali kačky. Dievčatká zvedavo pristúpili po ľade tak blízko, až dovideli na okraj trhliny. Bol zubatý, nepravidelný a tenký. Ľadu postupne ubúdalo, až tvoril len tenučkú škrupinku namočenú vo vode.
Sestry podišli ešte bližšie. Od okraja diery ich delilo už len možno jeden a pol metra. Ľad pod ich nohami bol krásne čistý a priehľadný, nezbrázdený koľajničkami od korčulí. Ako blízko k diere môžu ešte ísť, aby ľad nepukol? Popošli ešte kúsok. Ľad bol stále dosť pevný a držal. Ešte malý kúsok. Jeden drobný krôčik po druhom. Držali sa za ruky. Bola to hra. A v diere plávali kačičky. Ďalší, miniatúrny krôčik...
"Choďte preč od tej diery!" zakričal neznámy ujo rozčúlene a pokazil ich hru. Čaro ako by sa pominulo. Dievčatká sa zľakli kriku a odstúpili od diery. Pred nahnevaným ujom utiekli.
To sa stalo pred mnohými rokmi. Na ten zážitok zabudla. Ale nie úplne, neskôr sa spomienka vrátila. Keď bola staršia a múdrejšia. Vedela, že by vtedy išli tak ďaleko, až kým by ľad nepovolil. Čo keby si ich náhodný človek nevšimol a neposlal ich preč? Pokračovali by v hre, pokiaľ by ich niečo nevyrušilo, pokiaľ by sa ľad neprelomil. Lenže vtedy už by bolo neskoro. Prepadli by sa do ľadovej vody. Diera by ich zhltla a kačky by mali viac priestoru na plávanie.
Predstavila si paralelný vesmír, v ktorom sa ľad preboril a dievčatká sa utopili. Tie isté osoby, ktoré teraz viedli svoje životy a mali plné hlavy plánov. Ich úbohú mamu, ktorej by to spôsobilo nesmierne trápenie. Keby sa pán náhodou nepozeral, keby spravili ďalší ľahkovážny krok...
Dievčence nič nechápali. Vyrušené od hry a nahnevané na kričiaceho uja odbehli domov a vyrástli.
Komentáre k článku