Staré = odpísané?

2014-02-12

(Téma: Stáří)

Reč je o "stáriu" a preto budem písať o starobe vecí, ktorá má náhodou celkom zaujíma. Hlavne to, ako môžeme na rovnakú vec pozerať ako na haraburdu určenú do smetiaka, ale aj surovinu na tvorivú činnosť alebo ďalšie netradičné použitie. Okrem toho som trochu smutná z toho, akí sú ľudia neskromní, nešetrní a koľko plytvajú a vyhadzujú.

Každý rok nový mobil, nové handry, nové auto, nový frajer. So starými vecami je nakladané pohŕdavo a ľahostajne, lebo si predsa môžeme zaobstarať nové kedykoľvek sa nám zachce, nie z núdze, ale z rozmaru. Žijeme v dostatku a preto si málo vážime veci, ktorých nadobudnutie je presne tak jednoduché, ako prísť do obchodu a zamávať platobnou kartou. Keď niečo vykazuje známky používania, už je to odpad a keď to má náhodou nevhodnú farbu, tak to vyšlo z módy a končí svoj život zase len v smetnom koši. Výsledkom je za jedno odpad a za druhé ďalší dopyt. Vo svojom okolí nachádzam takých príkladov fúru, ľudia si zaobstarávajú stále nové a ďalšie veci, pretože môžu, "lebo na to majú" a nechcú byť v ničom pozadu.

Čo je zlé na skromnom, šetrnom spôsobe života? Ako keby to bola nejaká pohana. Kto na svoju existenciu nepotrebuje najnovšie vychytávky a nevyhadzuje peniaze za každú blbosť, ten je vnímaný ako chudák a socka. Asi je to čudné pomyslenie, ale dôvodom nekupovať si nové, moderné veci nemusí byť predsa že si to finančne nemôžeme dovoliť. Cestu dobrovoľného šetrného a nekonzumného životného štýlu si však v "západnom" svete vyberá málo ľudí. Prečo?

Chceme dopriať sebe a svojej rodine, ale aby sme im mohli dopriavať stále nové vymoženosti, oberáme ich o svoj čas, ktorým kupujeme peniaze na všetky tie vymoženosti. Udržujeme produkciu a hospodársky rast, ale tá produkcia je lacná a spotrebná a najväčšiu radosť má hospodárstvo juhovýchodnej Ázie. Peniaze sa musia točiť, lenže o tom tiež nie som úplne presvedčená a nevidím dôvod, prečo by som mala míňať veľa peňazí a tým pádom potrebovať veľa peňazí. Nakoniec zostávajú už len motívy ako pohodlnosť, chtíč a rozmaznanosť. Staré veci z našich domácností miznú a stále rýchlejšie ich nahrádzajú nové.

Alternatívou k tomuto šialenstvu môže byť kúpa spoľahlivých potrieb do domu namiesto tisíc rozličných monoúčelových vecí s krátkou životnosťou, zdravá šetrnosť a samozrejme recyklácia. Keby sme sa vzdali svojich vysokých nárokov na štýlovosť a posadnutosti imaním, môžeme sa uspokojiť aj so starými vecami. Ale každý chce mať radšej všetko za každú cenu moderné a pekné. Je to najvyššia priorita, obklopiť sa len tým naj, celý život na to všetko zarábať a zhromažďovať pozemské statky.

Založila som si blog, aby som mohla ukazovať výsledky svojej záľuby, z ktorej sa stal životný štýl - recyklovanie oblečenia. Zdá sa mi závratné a prehnané, koľko peňazí dokážu ženy a mladé baby minúť na trendy oblečenie a módu každý rok. Začala som prerábať dostupné oblečenie a nosiť veci, ktoré som mala priamo pod nosom a úplne zadarmo. Často stačí len malá úprava, ktorú zvládne úplne každý a vznikne nový originálny odev, aký nikto iný v skrini nemá. Prečo by som mrhala peniazmi na niečo, čo môžem mať aj zadarmo, ak si dám trošku námahu? Načo nakupovať toľko oblečenia, ktoré po roku, keď bude opäť out, poputuje do koša, aby som si mohla kúpiť ďalšie?

Naozaj každý potrebuje stále nové a nové veci? Čo je zlé na tých starých? Načo niekto musí mať nový mobil, iPod, iPhone, alebo iný iDiot, ktorého funkcie ani nepozná a používa ho na esemeskovanie a fotenie obráštekov. Prečo je treba mp3 prehrávač na počúvanie hudby, čítačka na knihy, tablet na surfovanie v posteli a na hajzli, počítač doma na stole a mobil, ktorý vie ešte raz to isté, vo vačku... Prečo jeden robot na smoothie, jeden na sekanie zeleniny a ďalší na ľad, diétnu fritézu na hranolky, pec na pizzu, pec na chleba, na wafle waflovač a na toasty toastovač. A nehovorí zo mňa závisť, lebo nepochádzam z chudobných pomerov. Jednoducho nevidím zmysel všetkých tých vecí, ich vlastnenia a ďalšieho marketingu. Spotrebitelia sa nepozerajú na to, čo naozaj potrebujú, ale čo je v ich hlavách in, čo majú ostatní a čo dávajú v reklame.

Nemusíme sa obklopovať odpadkami a škrečkovať, lebo teraz nič nebudeme vyhadzovať. Ale momentálny spotrebiteľský boom je opačný extrém a podľa mňa by sa mali ľudia krotiť vo svojom márnení a plytvaní a trochu sa spamätať. A prestať sa tváriť, že staré znamená nepotrebné, trápne a odpísané.

Komentáre k článku

Ann Taylor ♀
12.Feb 2014 11:27
Pokud to funguje a v případě nábytku to ladí s interiérem, nikdy jsem neviděla důvod se toho zbavit. Ale pokud si pořídím třeba novou kuchyňskou linku, která bude v úplně jiné barvě a v jiném provedení a navíc i rozvržená tak, že třeba ta stará lednice by tam byla jako pěst na oko, koupím i novou lednici, pokud ta stará funguje. I když je fakt, že u nás doma je možnost tu starou dát o patro níž, kde nikdo nebydlí, a využívat ji tam na ne moc frekventované potraviny. A nebo bych tu starou prodala, asi bych ji jen tak nevyhodila.
Vendy
15.Feb 2014 19:15
Taky mám ráda věci, dokud ještě slouží a když doslouží, nerada se jich zbavuji. I když jinak to nejde, aby z domu nevzniklo skladiště. Ale přesně jak říkáš, měnit věci, jen kvůli tomu, že omrzí vzhledem, je škoda. Mám starý mobil, dnes už pomalu historický kousek, bez foťáku, bez mp3, se starou nemoderní vyzváněcí melodií, ale slouží dobře, je lehce ovladatelný. Nechám si ho, dokud to půjde. (Příklad, těch věcí je víc...)
Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 7 plus 8 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou