Život na severe
2014-09-11
Fínsko. Tá krajina kdesi ďaleko na severe, kde je zima a očividne sa tam majú ľudia dobre. Je tam tak bezpečno,
že si domy na noc nezamykajú a ceny sú tam na infarkt. To
je pomerne všetko, čo som o Fínsku vedela. A ešte že majú jazerá, veľa jazier, fínska pevnina vyzerá ako ementál. Nie že by som tomu doteraz neverila, ale už si to viem naozaj predstaviť. Voda je skutočne všade
okolo, nech sa vydáte na hociktorú svetovú stranu. Nie, je
to úplne naopak: jedno obrovské jazero plné
ostrovčekov! A tam, kde nie je voda, je les. Bývam tu ako Karkulkina babča
uprostred lesa. Všade, kam dovidím, sú borovice. A ak dovidím ešte ďalej, jazerá. Je to také iné, vážne iné. Prvýkrát mám v Európe pocit,
ako by som ani nebola v Európe, ale v nejakom úplne inakšom
svete.
Kuopio je 9. najväčšie mesto vo Fínsku a administratívne centrum východu. A je tu garantovane viac lesa ako obydlí. Je to pomerne veľké mesto, nie veľké na spôsob Viedne, lebo proti tej sú aj Helsinki malý ďaleký príbuzný, ale na miestne pomery je to dosť veľké mesto, ktoré pripomína horskú osadu a kde
jednotlivé obývané časti sú od seba oddelené
kilometrami lesov. A okrem stredu mesta to všade vyzerá ako na samote u
lesa. Vyjsť si von na prechádzku, to znamená hikovať
horami a húštinami, lebo normálne ulice s radmi domov mimo
centra neexistujú.
Bývame tu v takej peknej lokalite, na miestne pomery za veľmi
prijateľnú cenu. Toto sídlisko je rajom výmenných študentov, je to veľmi internacionálne a multikulturálne miesto, ľudia spíkujú anglicky s nemeckým prízvukom... Alebo hovoria proste po nemecky. Asi 70% osadenstva sú Nemci, takže klasická otázka neznie: Where are you
from? Ale: Are you from Germany?
Do začiatku školy nám ešte zostáva niekoľko
dní, takže si treba užiť študentský
život na plné grády. Študentské párty dostávajú nový rozmer, keď sa na nich mieša toľko rozličných jazykov a národností. Už to nie je len
spoznávanie opačného pohlavia, ale zároveň spoznávanie novej krajiny a inej kultúry. Stále sa niečo deje,
obe miestne univerzity a študentské združenie organizujú pikniky, barbecue, orientačné hry a párty pre
internacionálnych študentov. V meste sú stále festivaly
jedla, markety, koncerty pod šírym nebom a podobné kultúrne
zábavky.
Dôležitým symbolom študentského života je
overal univerzity, na ktorý sa prižehľujú nášivky z rôznych akcií, párty a diskoték. Naozajstní pařmeni sa spoznajú podľa toho, že ich kombinéza je tak posiata nášivkami, až nerozoznať jej
pôvodnú farbu. Každá fakulta má svoj vlastný overal a je naozaj cool chodiť v ňom do klubu, dokonca aj
ako dievča, hoci vyzerá ako montérky a podľa mňa je
teda prudko antisexy.
Má zmysel začínať tému ceny? Skrátka na to
nemáte, nech pochádzate od hocikiaľ. V Prizme, najlacnejšom supermarkete široko-ďaleko, si kupujeme lacné sendviče z predošlého dňa za 1,60€, benzín
tankujem za 1,59€ na pumpe bez personálu s dvoma zastaranými
bankomatmi a lacné čapované pivo stojí 5,50. Našťastie študenti požívajú isté výhody,
ako obedy za 3 eurá v podobe švédskych stolov, kde sa môžete našrotovať, koľko vládzete, nie jedna
chudobná naberačka od tlstej škaredej kuchárky; akciové pivo v Ale Pupi za 2 eurá každý štvrtok;
zadarmo 3D kino; mesačná električenka za 30€. Väčšina chudobných študákov si však kupuje na
sezónu 40-eurový bicykel s jedným prevodom a polovičnou
brzdou, ktorý sa takto predáva už niekoľko
generácií. A potom sú takí machri, ktorí majú auto.
Zatiaľ parkujem už zo dva týždne na nevyznačenom
parkovacom mieste pred ubytovňou. Vraj je možné prenajať si
vlastný parkovací pľac v kancelárii bytového
podniku v meste...no ja neviem, mám taký pocit, že sa mi tam
nechce.
Ak niečo potrebujete zohnať, treba ísť do jedného
z dvoch obrovských dvojposchodových second-handov v meste, kde
nepredávajú iba handry, ale úplne všetko. Je to jeden
veľký blšák, ľudia si tam prenajímajú
poličky a predávajú rôzne pakšamentle, ktoré už doma nechcú. Od starožitností, cez elektrické
spotrebiče, športové náčinie a potreby do domácnosti po vlnu na štrikovanie a koberce. Ak vás bavia blšie trhy, kľudne si tam môžete spraviť celodenný výlet.
Okej, Fínov som si predstavovala tiež trošku inak. Možno ako mohutných svalnatých Svenov, Olafov, či Larsov s
dlhými bujnými hrivami a hustou bradou... A oni sú
všetci drobní a milení. Praví Fíni, s ktorými som
zatiaľ mala tú česť, boli zlatí blonďáčikovia alebo roztomilí ryšavci. A namiesto výbojnej
vikingskej povahy sú strašne skromní a hambliví. Ak sa Fín s vami chce zoznamovať a vôbec sa s vami rozpráva,
viete, že bude asi podnapitý.
Hovorí sa, že Fíni nevedia robiť small-talk a neprekáža im "trápne ticho". Nezačínajú konverzáciu len tak, najmä nie s neznámymi ľuďmi.
Samozrejme, nechcem nikomu krivdiť a vytvárať skostnatelé
stereotypy, lebo všade sa nájdu ľudia rôzni. Keď som
sa pýtala, ako povedia po fínsky "enjoy your meal", Simo na mňa sprvu vrhol nechápavý pohľad, či si z neho
robím srandu a potom povedal, že oni takú frázu nemajú, pretože nehovoria nič.
Ak vás fínska rodina pozve na návštevu, nezabudnite si
plavky. Je úplne normálne vliezť ako prvé do sauny, aj
keď idete napríklad k svojmu šéfovi. A obyčajne
sa všetci oslovujú krstnými menami, aj študenti a
profesori, nadriadení a podriadení. V nemocnici, kde praxujem, mám pocit, že nikto nerieši, či ste doktor, sestrička
alebo upratovačka, všetci sú si rovní a hrajú za
jeden tím.
Fíni začínajú deň veľmi skoro, zabudnite na
vyspávanie do ôsmej. Každý deň makám od
siedmej ráno, obed mávame o jedenástej, čiže asi tak o
tri hodiny skôr než som zvyknutá. Možno to má čo do činenia s krátkym dňom a všetko sa snažia stihnúť ešte za svetla. Narozdiel od Rakušákov, ktorí si jednu cigaretu pripaľujú druhou, sú
títo tu chorobne závislí na káve. O deviatej máme
raňajšiu kávu, o 11 počas obeda poludňajšiu
kávu, popoludní ešte aspoň jednu a stavím sa, že doma si tiež ešte nejakú dajú na spanie.
A ako sa tu býva? Fajnovo, naozaj dobre. Samozrejme, že mi chýba domov a moji blízki - veľmi mi chýbate! - ale som
prvýkrát mimo rodičovského domu, som s kamarátmi,
o skúškovom sa mi ani nesníva! Máme sa tu super a som šťastná, že som tu a bola by som hlúpa, kebyže tu nie som. Kuopio je študentské mesto plné energie.
Proste žije to tu! A je to fakt strašne super byť toho súčasťou.
Komentáre k článku