Ejpril

2016-05-02

Poriadny apríl začína čím? Predsa 1. aprílom. V určitom veku už by ste si ale mali priznať, že ste z prvoaprílových žartov tak trochu vyrástli. Napríklad ja som ho tento rok úplne prešvihla a zabudla a je v tom niečo trpko sentimentálne, nadobro pochovať tú časť svojho života, keď prvý apríl ešte niečo znamenal, nie len ďalší deň v robote.

Ako ste si mohli povšimnúť popri ceste na šichtu a z nej, nastalo nám oteplenie známe ako jar. To so sebou prináša isté výhody, ako rýchlejšie obliekanie, ale aj nepriaznivé javy v podobe stáda ľudí všade, kam sa pohnete, alebo chcete pohnúť, keby vám niekto nezavadzal v ceste. Fajn je však to, že nám všade rašia buriny, pretože sa dajú zbierať, konzumovať, nakladať, lúhovať či sušiť. Vznikol prvý pokusný púpavový sirup, ktorý hodnotím ako vydarený a udeľujem mu štyri hviezdičky z piatich len preto, že je málo huuustýý.




Bylinková záhradka vyrašila v plnej kráse, šalvia sa tento rok objavila až na troch miestach. Nad zdochnutou medovkou som už spravila krížik, ale nečakane prekvapila svojim zmŕtvychvstaním.




Po čase okno otvorím
a všetky fotky vyhodím
a izbu vyvetrám...



Poznáte to, alebo možno nie, čo ja viem. Je to ako v tej pesničke, otvoríte zásuvky stola, ktorých sa už pár rokov nik nedotkol, vysypete ich obsah a triedite na dve kôpky. Na prvú prídu staré zošity, diplomy z tábora za najkrajšiu izbu, vysvedčenie 5. ročník základnej školy v Nímandove...počkať, to by som asi mala nechať v druhej kôpke, hoci si neviem vybaviť jedinú situáciu, kedy by mi na niečo bolo, nech aj mám na ňom samé jednotky. Potom príde na rad knižnica a skvosty ako Pravda či omyl? 250 otázok a odpovedí, Ruský jazyk pre 4. ročník ZDŠ, Sny, karty, horoskopy alebo Príbehy Hodžu Nasredína. Nasredína nechám, možno v ňom jedného dňa ešte niekto nečakane nájde zdroj zábavy a poučenia. Kopa cédéčiek, ktoré som kedysi s láskou napaľovala a teraz si ich ani nemám na čom prehrať; sveter po babke, ktorý som naozaj chcela nosiť; oznamká od ľudí, ktorým si ledva spomeniem na krstné meno.

Všade okolo mňa samé rokmi nazhromaždené veci. Jedna možnosť je škrtnúť zápalkou, ale tá by asi privolala susedov a hasičov. Druhá je pracne sa prehrabať až na dno, zvlášť podržať v ruke každý predmet a bolestivo sa rozlúčiť. Avšak čím ďalej, tým je to ľahšie a aj tak viete, že vám za tými vecami nemá prečo byť ľúto. A už je to tu, záverečná.

Niekedy, nie príliš zriedka, si kladiem otázku, koľko túto buzeráciou menom práca ešte vydržím. Pár dní všetko beží ok, ale potom sa vždy objaví nejaká totálna chobotina a s ňou nejaký totálny chobot. Lebo nie je dosť inej roboty. Celá firma je prežratá mrochtovstvom v najhoršom štádiu, ktoré normálnemu človeku nie len že otravuje väčšinu dňa, ale surovo mu siaha na život a zdravie. Nemôžeš mať ruksak v kuchyni, lebo máš šatňu a kuchyňa je aj tak stále prázdna a ešte nie je na opačnom konci budovy, tak ako šatne. Logika, no ne? Nie, nezoberiem si budík so sebou, to by som ho náhodou počul a ty by si nemusel mať na starosti nájsť ma a povedať mi, že zazvonil. Preto, že si to položila druhým koncom ako to ja robievam, musím to silou-mocou otáčať, vyliať pri tom polovicu činidla a určite to teraz nebude fungovať, lebo si to nesprávne otočila! Vám to nedáva zmysel? Naozaj nie? Ja neviem, stále existuje možnosť, že to ja som drbnutá. Vtedy mi to vysvetlite, chcem to vedieť. Lebo so svojou drbnutosťou aspoň niečo spraviť dokážem.

Ako sa ísť pozrieť na ruinu a rozhodnúť sa, či sa za ňu oplatí vyhodiť spoločný ročný plat, by malo vyjsť ako elektronická príručka pre debilov s farebnými gombíkmi a blikajúcou obrazovkou, pričom nápis Don't panic! nesmie chýbať. Ide do tuhého, alebo ako by povedali soudruzi z NDR, pomaly nám ťahá na vajcia (aj keď asi by to nepovedali). Najlepšie to zhrnul M. a preto si nebudem vymýšľať nič nové (keď to môžem nájsť v histórii a skopírovať odtiaľ): Mám strach, lebo je to protisystémové rozhodnutie. A pri takých je vždy možnosť, že tí ostatní to robia dobre a my robíme blbosť.

Čaká nás máj, lásky a komárov čas. Tak snáď to prežijeme.

Komentáre k článku

03.Maj 2016 08:32
to jsou hezké fotky :-)
03.Maj 2016 11:51
No jo, na prvý apríl sa už nerobia blbé žarty, ale v rámci pripomienky, že ten deň je niečím významný, som si aspoň vyfúkla pár bublín z bublifuku :) Púpavový sirup zaraďujem na zoznam inšpirácií, ktoré treba vyskúšať. Absolútne oceňujem tvoju voľbu slov pri vyjadrovaní frustrácie z práce a súhlasne pokyvkávam hlavou pri časti o upratovaní starých harabúrd. Sentiment je zlo! :D A zhrnutie od M. tak trochu vystihuje dilemu celého môjho života. Ach jo.
31.Maj 2016 00:55
[Aerosol] Nech žijú bublifuky! Každý človek by mal mať vlastný bublifuk a po uliciach by mali lietať bubliny. Ale asi by po nich zostávalo veľa jarových fľakov. S púpavovým sirupom som spokojná, ale aj tak asi v budúcnosti zostanem pri mojom obľúbenom bazovom. :) Myslím že mám nateraz vlastné zhrnutie: Osrať dilemy. A držím ti palce so všetkými protisystémovými rozhodnutiami. ;D
Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 16 plus 3 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou