3x prečítané

2016-10-14

Nová generácia Potterovcov

Čo lepšie sa môže stať, ako keď po rokoch oznámia ďalšie, zbrusu nové pokračovanie Harryho Pottera, ktorého sme (podaktorí) tak žrali veľa rokov tomu. Aj keď to už od začiatku znie ako pochybný podnik. Najprv sa človek dozvie prvú wtf vec, že je to divadelná hra. Takže celý harrypotterovský príbeh, ako ho poznáme, ostane osekaný len na dialógy. Pritom opisy prostredia a rozprávania o postavách predsa boli to najzaujímavejšie, prečo sme pottera čítali a to, čo ho robilo potterom.

V tomto voľnom pokračovaní čas stihol riadne poskočiť, Harry pomaly starne a posiela decká do Rockfortu. Problémový je jeho syn Albus, ktorý má problém s tým, že je Potter. Všade oslavujú jeho veleslávneho tatka a od mladého očakávajú, že bude presne po ňom. Mladý pubertálny Potter však chce byť samozrejme všetko ostatné, len nie po fotrovi, navyše ho klobúk zaradí do Slizolinu, čo je zdrojom rodinnej krízy. Potiaľ okej, aj bratríčkovanie Albusa so Scorpiom, potomkom Draca Malfoya (ktorý v súčasnom post-Voldemortovskom svete nie je veľmi obľúbený), je fajn nápad.

A potom je tu príbeh, ktorý je celý tak trochu na hlavu. Vrátia sa v čase s ukradnutým časovratom. A pretože všetko pokašlú ešte viac, ako bolo, vrátia sa ešte raz. A ešte raz. A potom ešte raz. Neviem už ani koľkokrát, ale tak približne štyrikrát sa vrátia do minulosti, úplne prekrútia beh udalostí a fundamentálne zmenia prítomnosť. Vrcholom toho všetkého je fašistická varianta sveta, v ktorom Harry nezabil Voldemorta, ale naopak. Albus sa vôbec nenarodil, z Rockfortu je nejaký náckovský výcvikový kemp, riaditeľkou je Dolores Umbridgeová a Cedric Diggory sa stal smrťožrútom, lebo jeho ego strašne utrpelo, keď nevyhral trojčarodejnícky turnaj. Je to absurdné, križujú časom sem a tam a BUM, svet sa zmení, Ron je oženený s Parvati Patilovou a z Hermiony je stará zakomplexovaná panna. Na jednej strane je to trochu smiešne, ale ani to nevykompenzuje fakt, že je to volovina.

Aby to bolo ešte lepšie, vysvitne, že na to všetko ich nahovorila Delphie, dcéra Voldemorta a Bellatrix, ktorá chce pomôcť svojmu tatkovi a nastoliť fašounskú vládu, ako sme ju už videli niekde v predchodzej scénke. Konečne sa do toho zapletú dospelí, nájdu ešte jeden časovrat okrem toho ukradnutého, ktorý bol posledný na svete, a vrátia sa do minulosti. Mladú Voldemortovú zneškodnia tak, že Harryho premenia na Voldemorta a oklamú ju. A všetko vyriešila deka a vílí prášok, no téda ako sa to všetko nakoniec úchvatne poskladalo a zapadlo do seba!

Nehovorím, že to nemalo aj pekné momenty, čítalo sa to dobre a plynulo, ale globálne vzaté mi z toho stále vychádza, že to bola strašná krávovina. Okrem toho mi prekážalo, ako sa tam neustále všetci milovali a mali neukojiteľnú potrebu o tom hovoriť a zverovať sa so svojimi ušľachtilými citmi aj okoliu. A keď sa ešte aj Draco Malfoy vo vypätej situácii zblížil s Harrym a priznal sa, ako mu vždy závidel ich družné priateľstvo s Ronom a Hermionou, skoro som blila. A vždy, keď nejaká postava bola zmätená, použili slovíčko discombobulated, čo bolo tak v každej druhej scénke. Proste s pôvodným Potterom toto nemá nič spoločné, len mená protagonistov. Pod svojou fanúšikovskou urazenosťou si vzdialene uvedomujem, že je to určené na divadelné dosky a netajím sa tým, že by som si to ako predstavenie asi kukla. Ale aj tak sa cítim sklamaná a podvedená, lebo sa pod to podpísala J. K. R. a proste šak Potter... a totok, chjo.


(Ne)prečítané: Zase len Tvajlajt

Toto bol druhý pokus, keď som sa pokúsila čítať Deborah Harkness: Čas čarodějnic. Zase sa mi to nepodarilo, takže ten prvý raz asi nebola náhoda a tretí už určite nebude. Do riti s takou knižkou, to už sa v tomto žánri nič iné nepíše len tvajlajty? Aj keď blbá otázka, v tvajlajt žánri sa asi iné nepíše. Síce trochu komplexnejší a sofistikovanejší, ale furt je to ten istý sajrajt. Aj sa snaží tváriť serióznejšie, ako kniha pre dospelých nie pre nepopulárne tínedžerky bez šance na frajera, ale že Bela je v tomto prípade nejaká knihomoľka a ešte aj veslárka mi nestačí. Ževraj to má ďalšie dve pokračovania, o ktorých nič neviem, možno v treťom sa im narodí nejaký človeko-upírí kríženec. Vôbec by ma to neprekvapilo.


Prečítané: Gričská zvonárka

Knižka úplne náhodou vybraná k doktorovi do čakárne a konečne trefa. Zagorka je známa firma a zatiaľ ma ešte nesklamala. Opäť sme na Griči a honíme čarodejnice, teda nie tak celkom, ale aj tak sa zamotáme do tajomného, spletitého príbehu, ktorý si vie čitateľ domyslieť len zpolovice. Teda vieme, že Mariša bude mať nakoniec kanca, či teda Diviaka, len ešte nevieme, aké veľmi komplikované to dovtedy budú mať. Ako aj v ostatných Zagorkách (mám prečítanú Gričskú čarodejnicu a Plamene inkvizície, obe bolo dobré), je dej veľmi bohatý a zamotaný a podľa mňa zaujímavý až dokonca, aj keď už teda vieme, ako to skončí. S opismi sa nikdy veľmi nebabrala, to mi celkom vyhovuje, ale napriek tomu vie podchytiť tú správnu atmosféru, tuto hlavne život a starosti jednoduchého pospolitého ľudu poddanského a pošahanosť panstva a duchovných. Keď sa človek zase preorientuje na ten rezký rytmus a zvykne si na krátke, až úsečné vety, je to na jeden dych až dokonca. Konečne ma niečo bavilo čítať, ďakujem!

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 19 plus 4 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou