Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Prečítané: Zlatý kompas
2016-11-10
Spoiler alert: Ak sa nechcete dozvedieť príbeh, nie je toto článok pre vás, lebo ho tu podrobne rozoberiem. Mojím zámerom je skôr podeliť sa so svojimi dojmami s tými, ktorí to čítali a chceli by si náhodou porovnať svoj čitateľský zážitok.
Zlatý kompas je také fajn fantasičko a to hneď z niekoľkých dôvodov. Je to pre zmenu o niečom inom ako o nesení prsteňa partou elfov, trpajzlíkov a čarodejov so špičatým klobúkom (nič proti), čoho už som sa načítala dosť. Alebo nedajbože stredoškolskej romanci, kde slovo fantasy zastupuje priteplený upír/vlkolak/anjel/iná buzna. Tu sa dostávame do sveta, ktorý je fantazijný, áno, ale na druhý pohľad sa od toho nášho v podstate až tak veľmi nelíši. Ľudia vynašli a využívajú elektrickú energiu, akurát jej hovoria anbarická. Existuje vedná disciplína nazvaná experimentálna teológia a tá sa zaoberá okrem iného najmenšími čiastočkami matérie (my by sme jej povedali fyzika). Ibaže okrem "normálnych" notoricky známych častíc ako trebárs elektróny alebo fotóny, istá skupina ľudí tajne pracuje na výskume celkom iných, očividne veľmi čudne sa správajúcich elementárnych častíc... Ale k tomu sa ešte dostanem. Dokonca aj názvy krajín a ich geografia v tomto trochu inom svete než je ten náš, nápadne pripomína politickú mapu sveta tak, ako ju poznáme. Natíska sa až myšlienka, že sa pozeráme na inú verziu sveta, ako by sa asi mohol za určitých podmienok vyvinúť...
Sú tu však ďalšie detaily. Vzduchom križujú vzducholode a zepelíny, autá sa veľmi nepresadili. Spoločnosť je viditeľne stavovská, rozlišuje napríklad aristokraciu a služobníctvo. Vlastne je to taký mierne steampunkový svet líznutý fantastičnom. Neskôr totiž prídeme nato, že tu existujú rôzne iné bytosti, ako napríklad opancierované medvede, ktoré rozprávajú a palce majú v opozícii k ostatným prstom ruky/laby alebo bosorky lietajúce na borovicových vetvách. Čo je však najzaujímavejší rozdiel, ľudia majú akési externé svedomie. Celý život vedľa nich cupká zvieratko, ktoré sa volá démon a je v ňom nejaký kúsok ľudskej duše. Démon je s vami neoddeliteľne spojený, vie čo si myslíte a čo cítite a je stelesnením vášho ja. Takisto ľudia vedia spoznať podľa toho, či je váš démon majestátna biela leopardica alebo prašivý pes, čo ste asi zač.
A ešte je tu jeden dôležitý detail: cirkev má absolútnu moc. Rôzne jej inštitúcie a pobočky prosperujú a rozrastajú sa ako nádor. Cirkev je všadeprítomná, ovplyvňuje politiku, kontroluje všetky aspekty života a samozrejme cenzuruje nové vedecké poznatky. Teóriu o Prachu, ktorý nejakým spôsobom reaguje na ľudí a ich démonov prehlásia samozrejme za kacírsku, lebo šak nejaké senzitívne častice z vesmíru musia byť dielo diablovo. Príbeh sa točí hlavne okolo decka Lyry, ktorá je dosť vychcaná a všetečná, aby sa zamotala do diania. Na svojej ceste na sever za polárnou žiarou ju postretnú všelijaké dobrodružstvá, ako to tak býva keď je o čom. A nakoniec jej otec, najväčší kacír a cirkevný oponent otvorí priechod do iného sveta, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo a ľudia sú z toho na vetvy, predovšetkým teda tlčhubovia v sutanách. Ďalšia cirkvou zavrhnutá teória o existencii iných svetov im vybuchne rovno do salámových ksichtov.
Druhá časť (Magický nôž) sa odohráva v úplne obyčajnom našom svete, kde je všetko v normále, až kým sa KGB nezačne zaujímať o akúsi priestorovú anomáliu niekde na Aljaške, o ktorej sa traduje v eskimáckych legendách. Eskimovia vraj vstupujú do "sveta duchov", ktorý je tam na druhej strane. Nevysvetlené zmiznutie úplne celej prieskumnej expedície v rovnakých miestach tiež neznie ako náhoda. Tieto informácie sú veľmi cenné a samozrejme tajné, takže hlavná postava, tentokrát chlapec Will je na úteku a náhodou objaví podobný priechod a bam! Ocitne sa v inom svete. Približne tu zapracovala fantázia naplno a človek už naozaj nevie, čo ďalšie môže ešte očakávať. Postupne sa tam objavujú ďalšie a ďalšie postavy a prvky a celé je to neuveriteľne komplexné, ale stále to ako celok dáva zmysel, takže nemám problém. Všetko tu rozpisovať nebudem, lebo by toho bolo strašne veľa a sústredím sa na tie veci, ktoré sa mi zdali nejakým spôsobom zaujímavé.
Dozvieme sa, že skúmanie Prachu alebo tieňových častíc je v našom svete len okrajovou vednou disciplínou na nejakom krachujúcom oddelení, ktoré nikto neberie vážne. Asi sú aj na správnej stope, ale predstava mysliacich čiastočiek hmoty sa predsa len nehodí do bežnej skeptickej vedeckej praxe, takže tento fenomén, ktorý je rovnako prítomný vo všetkých svetoch, zostáva až do konca nepovšimnutý. Zato však existujú ľudia, vplyvní ľudia, ktorí sa dosť živo zaujímajú o okná do iných svetov, vyskytujúce sa akoby náhodne na určitých random miestach. To samozrejme znamená, že svet nie je úplne taký, ako sme si mysleli, či skôr nie jediný, ale len jeden z nekonečna možností koexistujúcich v rovnakom okamihu nezávisle od seba, ako predpovedala kvantová teória. To by bol objav nesmierneho významu, ale jednak to vyzeralo, že rôzne tajné služby a vplyvní zainteresovaní všetko ututlali a dvojak, to bolo všetko z nášho sveta a zvyšok príbehu už sa odohrával inde, škoda.
Jedným z paralelných svetov bolo Chitagaze, akýsi prototyp dokonalého sveta, kde žiť bolo ako byť stále na dovolenke. Práve v čase najväčšieho rozkvetu ale prišla tragédia a bleskový úpadok. Čo môže ohroziť prosperujúcu, dostatkom oplývajúcu civilizáciu? Napríklad invázia parazitov z iného sveta, proti ktorým ľudia nie sú odolní a ktorí im zožerú démona. Výsledkom je národ zombíkov, ktorí nemajú žiadnu dušu, ducha alebo niečo podobné a teda ani žiadnu vôľu alebo chuť prežiť. Napadnutí jedinci sa len tak motkajú okolo bez toho, že by niečo robili a pri tom napríklad spadnú do potoka a utopia sa. Zaujímavé je, že títo dementori nenapádajú démonov detí. Decká sa medzi nimi môžu v pohode hrať a tĺcť, alebo čo takí osirelí fagani robia, keď zostanú bez dozoru a žravé potvory si ich vôbec nevšímajú. Akonáhle však dieťa začne dospievať, pomaly priťahuje pozornosť fantómov a jedného dňa baf! Vrhnú sa naň a celé ho vycucajú. Takýto svet je obligátne odsúdený na zánik. Lebo každé decko raz dospeje a skončí duševne vadné, takže sa nemá kto postarať o ďalšie potomstvo. Jedine že by sa deti začali rozmnožovať už vo veľmi mladom veku, čo už by asi ale boli klasifikovaní ako predčasne dospelí a zase by zozombíkovateli. A opäť nemá kto vymyslieť liek alebo dopátrať príčinu pandémie, lebo keď začne rozmýšľať takým spôsobom, je už očividne dosť zrelý na spapanie. Kruté. Každopádne, viac sa o tom nedozvieme, lebo v tomto zamorenom svete sa nikto dlho nezdržuje a zdrhá radšej do iného. Vieme akurát, že to boli učenci z tejto reality, ktorí dali svetu kudlu na rezanie tých intergalaktických okien. Nejako, asi ani sami nevedia ako, zrobili alebo vyčarovali nožík, ktorý môže prerezať spojivká medzi atómami hmoty a tým pádom otvoriť dieru do iných vesmírov. Táto časť zostáva v kategórii hókusov-pókusov, ale chápem, potrebovali spôsob ako sa dostať zo sveta do sveta.
Potom sme tu mali svet, kde doktorka Melónová žila v domorodom kmeni Moliva a učila sa ich jazyk a zvyklosti. To bolo super, lebo to bol konečne aj ozajstný alternatívny vesmír, kde nerozprávali anglicky a nemali tam slaninu s vajcom a fazule z konzervy. Molivovia sa nejakou náhodou vyvinuli do tvaru akýchsi kráv s kosoštvorcovým usporiadaním končatín, ktorým na rozprávanie a ručné roboty narástol sloní chobot s prstami. Z obrovských diskovitých semien tamojších stromov si vyrobili kolesá, začali si ich pripevňovať o prednú a zadnú nohu a jazdiť na nich ako na kolobežke. Okrem toho, že to je haluška, dozvedeli sme sa, že narozdiel od pripečených ľudí, ktorí si za tie roky evolúcie vymysleli cirkvi a iné ptákoviny, alternatívne mamuty pochopili, že Prach tu asi na niečo je a to, že ho je zrazu menej, asi bude prúser.
Počas príbehu sa dostaneme do niekoľkých ďalších svetov, alebo sa o nich aspoň dopočujeme, z toho jeden je napríklad prázdny, nevyvinul sa tam žiadny inteligentný druh, alebo už stihol vykapať. A jeden je Ríša mŕtvych. Ževraj ju vymyslel Boh, najväčší boss všetkých svetov, aby tam posielal duchov zomrelých a terorizoval ich ešte aj po smrti. Pre efekt je tam kopec kulís vrátane jazera a starého prievozníka, harpyí, smrťákov... Ale ide o to, že sú tam lapené duše mŕtvych, asi aby mali cirkvi argument nútiť smrteľníkov správať sa podľa svojich predstáv, inak im hrozí, že im harpye vyďobú oči a skapú nudou na nejakom prázdnom, šerednom mieste bez internetu.
Podstatná časť obsahu je čisto rozprávková, ako všelijaká bosorácka mágia, čarovná kudla, Podsvetie a podobne. Do toho je však celkom zaujímavo zakomponovaný logický príbeh. Boh sám seba vydával za stvoriteľa, pretože je starší ako všetko ostatné a žiadna mysliaca bytosť tu nebola pred ním. Cirkvi všetkých svetov mu posluhujú a udržujú ľudstvo v slepej pokore a strachu pred Najvyšším. Preto treba Boha zosadiť. Potrebujeme na to iba spojenú armádu všetkých svetov. Ďakujem, zrovna táto nezvyklá pointa to dosť okorenila a odlíšila. Knižka pre deti, kde idú zakillovať boha, ktorý je vlastne starý podvodník. Som zvedavá, či aj proti tomuto bývajú kázne v kostole (ako nám svojho času v kostole kázali, že Harry Potter je pre nás ako kresťanov nevhodná kniha). A temné hmoty, častice vedomia... Nikto nevie, čo to presne je, ale v každom svete ich poznajú a potrebujú. Cirkev sa rozhodla použiť ich ako nástroj propagandy a rozpútať inkvizičný boj, lebo to cirkvi robievajú. Podľa všetkého je Prach niečo, čo sa na svete prirodzene vyskytuje (a zodpovedá fyzikálnym zákonom danej reality), ale úchylní spiatočnícki svätuškári ho prehlásia za hriešny a protiústavný, asi ako obiehanie Zeme okolo Slnka, sex, antikoncepciu, pirátenie na torrentoch...a tak podobne. V mene svojho boha, ktorému panáčkujú, je v pohode, že vraždia, unášajú decká, experimentujú na nich a kriplia ich. Hlavne nech tie úbohé malé tvory neupadnú do pokušenia a nezhrešia nejakým ohyzdným spôsobom, napríklad že oklamú učku alebo ich prichytia v šatni ako skúšajú jazýčkovú.
Asi ste sa dovtípili, že sa mi to lúbilo, je tam niečo nové a zaujímavé a stále to má aj svoju logiku. Možno tam mohlo byť menej tých čisto rozprávkových fikcií a viacej takých "alternatívno reálnych" ako boli molivovia. Zaujímalo by ma aj viac politiky a hlbší opis spoločenskej situácie, ale aj tak je to zatiaľ asi jediná kniha o alternatívnych vesmíroch, ktorá nie je totálna chobotina a naozaj dáva zmysel. Okrem toho sú druhý aj tretí diel stále rovnako pútavé, asi ešte aj pútavejšie ako jednotka, čo sa tiež často nestáva. A ešte teda ten koniec, ktorý vôbec nebol zlý. Asriel a pani Coulterová spoločne stiahli zloducha so sebou, okná sa všetky pozatvárajú, aby to nejakého špekulanta veľmi nelákalo a svety sa vrátia zase pekne k svojej paralelnej existencii. A mladí zaľúbenci majú smolu, nie je im súdené ostať spolu. Keďže nie som priaznivec happy-endov, považujem tento záver za veľmi uspokojivý a tým som bez vážnejších námietok dočítala celú sériu. Akurát by som sa nesťažovala, keby ich oboch spravil o pár rokov staršími, lebo predsa len o nehynúcej láske, keď má človek 12, mám isté pochybnosti.
Komentáre k článku