Rumunsko na bicykli | deň VIII

2017-11-26

Perșani - Șinca Veche - Bran (odhadom 50 km)

Na ďalší deň sme išli do Șinca Veche. Bolo to viac než jednoduché, lebo toto miesto už je evidentne spopularizované natoľko, aby tam mali značenia, plné parkovisko turistických autobusov a obchody s ezoterickými predmetmi.

Sincha Veche je mystické miesto, kde stávala starobylá kamenná svätyňa. V chráme sa nachádzal "komín", akási zvislá šachta v strope, cez ktorú bolo vidieť nebo hore. Tadiaľ na človeka malo zostúpiť osvietenie alebo také niečo. Keď sa o tomto mieste začalo písať na internete, prilákalo kopu návštevníkov, ktorí si sem prišli liečiť svoje choroby, splniť svoje želania a pod. Na anglicky hovoriacich weboch ho nazývali Temple of wishes. Tak to je dávno minulosťou. Z kamenných oltárikov a z božskej diery už toho veľa obdivovať nemôžete, pretože celé okolie aj jaskyne chrámu obúchali doskami. Vnútorné priestory teraz predstavuje drevená konštrukcia, aby sa náhodou nedalo po jaskyni chodiť, len po drevenej lávke. Pieskovcové steny sú umne zamaskované drevenými trámami a "kamenné svätyne" už je pre toto dielko trochu moc dramatický názov. Zvonku pred jaskyňami je pre istotu pristavaný ešte nejaký moderný drevený kostol. Aj diera je samozrejme zabúchaná drevami, dúfajme že osvietenie dokáže ísť skrz a celé je to došperkované plechovou strechou. Ak ste chceli vidieť mystické kamenné svätyne, vôbec sa sem neobťažujte chodiť. Ak si chcete kúpiť svätý obrázok ako suvenír, je to pre vás to pravé.


Ako to bolo predtým, môžeme vidieť napríklad tu.


Jediná zaujímavosť - ezoterický obchod v hobiťom brlôžku

Potom sme pokračovali pomedzi kopce do Râșnova. Do mesta sme nakoniec vôbec nešli, lebo sme povedali však načo, keď tam nemáme žiadny konkrétny cieľ... a zabočili sme rovno do Branu. Pred Branom sme sa dostali do niekoľkokilometrovej zápchy, našťastie na bicykloch sme okolo kolóny áut a kamiónov šikovne prefrngli. Centrum Branu okolo hradu bolo pre zmenu zapchaté turistami, ktorí si bezmála skákali po hlavách a po stánkoch so suvenírmi. So svoju kompaktnosťou v kombinácii s nepochopiteľnou popularitou je to asi najpreplnenejšie miesto v Rumunsku.


Išli sme na Drákulov hrad, aby sme mali na konte aj nejakú vykričanú turistickú atrakciu. Kto si myslí, že to zato vôbec nestálo, má samozrejme pravdu. Okrem pár pekných kusov nábytku a informačného panelu o Vladovi Țepeșovi, ktorý s hradom nemá vôbec nič spoločné, tam nebolo čo k videniu. Drákulov hrad bez Drákulu.


Hrad v Brane


Drákulova pohoda pred krbom

Napchali sme sa langošmi a obrovským Kürtőskalácsom, v preklade skalickým trdelníkom, ktorý tu má 400g! a išli hľadať miesto na stanovanie. Tušili sme, že to bude zapeklité, ale... V úzkom údolíčku sú dediny natesnané jedna na druhej a okolo len strmé stráne, na ktorých nechcete stavať stan, ak nemusíte. Nemohli sme nájsť absolútne nič, čo by sa podobalo kempovaciemu pľacu. Dokonca sme sa zatúlali za kopec do susednej doliny a ani tam sme nenašli jeden blbý štvorec trávy. Trvalo to už veľmi dlho, slnko zatiaľ zapadlo a rýchlo prichádzala tma. Už pomaly zúfalá som sa pokúsila opýtať nejakých babiek, či si môžeme postaviť stan u nich na paši, ale neviem, či vôbec pochopili čo chceme alebo čo akože znamenala ich odpoveď. Vrátili sme sa na hlavnú cestu a pokračovali ešte chvíľu niekam dokopca. Už bola skoro čierna tma. Nakoniec sme vyliezli na nejaký briežok pri ceste a spali šikmo z kopca, presne ako sme nechceli. Bicykle sme zamkli o nejaký plôtik a dúfali, že sa v noci nezvezú dole aj s ním. Opäť sme zaspávali za tónov balkánskej diskotéky, ale to už sme si zvykli.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 13 plus 2 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou