Rumunsko na bicykli | deň X

2017-12-06

Câmpulung - Corbi - Curtea de Argeș (odhadom 56 km)

Búrka asi nebola, aj keď spŕchlo a trochu aj lialo. Ráno nás čakala hmla a mraky, čo je počasie, do ktorého sa človeku veľmi nechce liezť. Keď už nás aj mrňovanie naň prestalo baviť, zbalili sme vlhké veci a vypadli. Počasie sa ďalej počas dňa správalo nanajvýš schizofrenicky, po nejakom čase už sme boli unavení z nekonečného vyzliekania a obliekania všetkých svetrov a búnd. Chvíľu bolo slnko za mrakmi a fučal nám oproti studený vietor a chvíľu zase slnko vyliezlo a kvalitne pripekalo. V kopcovitom teréne to bola o to väčšia sranda... míňali sme samé dediny vkliesnené v údolí medzi dvoma kopcami, takže to bolo samé hore-dole. Pri výšľape sme sa potili a vyzliekali do tričiek, aby sme sa o polhodinu neskôr rútiac sa z kopca zase museli nabaľovať vrstvami.

Naobed sme prišli do Corbi a bez väčších problémov našli Mănăstireu Corbii de Piatră, veď na značkách ju inzerovali už 20 km dozadu. Zaujímavé, keď si človek pomyslí, ako bolo nemožné nájsť skalné pamiatky v Nucu. Každopádne sme neomylne dorazili na miesto ku kamennému kostolu. Narozdiel od Șinca Veche je naozaj kamenný, takže všetko bolo v poriadku. Jaskyňa je malá, ale dosť veľkolepá a má taký ozajstný starodávny feeling, aký by na takom mieste nemal chýbať. Na stenách sú staré maľby z neviemkoľkáteho storočia, aj s mysterióznou podobou mimozemšťana či kieho frasa. Samozrejme, že je okolo toho tiež veľa ezoteriky, lebo kresťania sa snažia tváriť, že už pomaly Ježiš a jeho učedníci tam bývali a je to bezpochyby čisto kresťanské sväté miesto. Namiesto pár prehľadných historických faktov si tam človek prečíta akurát aicky preložený text do angličtiny o vranách, asi keby to bolo ešte stále málo ezoterické.









Na chvíľu sme sa tam zabývali, lebo sa sem valili mraky a my sme netúžili zase zmoknúť ako kurence. Z mrakov nič nebolo, určite aby sme mohli zmoknúť neskôr, až opäť vyrazíme. To sa nám až do večera nejakým zázrakom nepodarilo. Boli sme veľmi vďační, lebo ďalšiu dávku mokrého šatstva už by sme asi zle znášali. Ďalší bod programu bolo dostať sa do Curtea de Argeș. Mesto je známe tým, že tam začína Transfăgărășan, jedna z najobľúbenejších serpentínových ciest v Európe. Aby sme sa po Transfăgărășane ocitli na správnej strane hôr... museli sme ich najprv prekročiť do Curtea de Argeș, aby sme ich odtiaľ mohli prekonať ešte raz po Transfăgărășane. Terén je niekedy sviňa. Takže najprv Curtea.

Nebolo to až tak hrozné, pár kopcov a údolí, pár serpentín... až sme sa bezbolestne dostali do Curtey. Nakúpili sme zásoby "aspoň na pol dňa" (z ktorých polovicu sme zošrotovali ešte v ten deň na večeru) a išli hľadať nejaké spanie. Za pätami sa nám hnalo obrovské temné mračno. Práve keď som postavila stan, začali padať prvé kvapky. Ako zlé to potom bolo nevieme, lebo sme spali ako bábätká. Nevadilo nám ani to, že všade okolo zavíjali psiská.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 17 plus 5 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou