Rumunsko na bicykli | deň XII

2017-12-09

Po tom ako sme sa ráno zobudili a ešte chvíľu lebedili v stane, odzrazu sme zaregistrovali divný šúchavý zvuk prichádzajúci zvonku. Najprv som si myslela, že to vietor šustí s plachtou, ale neznelo to úplne tak a navyše, zvuk sa pohyboval. Obchádza niekto okolo stanu? To sa mi tiež nezdalo ono. M. vyslovil teóriu, že to znie ako keď nejaká babka vo vyčaptaných dôchodkách pomaly chodí a šúcha nohami. Keď sme rozopli zips na stane a odhrnuli látku, dostali sme zdravý ranný záchvat smiechu.



Potom sme sa dali na cestu 7c, známu tiež ako Transfăgărășan a asi najslávnejšiu trasu v Rumunsku. Veľa ľudí ju prichádza zdolať na motorke alebo autom. My sme sa ju rozhodli dať na bicykli. Začali sme sa štverať do kopca, zatiaľ len mierne - to budú nejaké predhoria skutočného Făgărășanu. Samozrejme sme si spravili zastávku na zrúcanine hradu Poenari, tentoraz vraj už skutočnom Vladovom sídle. Teraz už je to len ruina, vlastne nijako zvlášť zaujímavá a dôkaz o Drakulovom pobyte tam je zredukovaný tiež len na nejakú vágnu legendu. Aby sa človek dostal hore, musí vyšlapať 1480 schodov a všade sú medvede, teda vlastne len fotky medveďov na postrašenie, aby bolo aspoň nejaké vzrúšo pre turistov. Hore na kopci sú ešte panáci napichnutí na koloch, Țepeșova špecialitka a výhľad na cestu stúpajúcu do hôr. Kocháme sa s vedomím, že za chvíľu tadiaľ budeme šlapať.








Konečne fotka s Vladom!



No a to už je naozajstný začiatok Transfăgărășanu, po najvyšší bod priesmyku pri horskom jazere Bâlea to máme 70 km. Už teraz je nám jasné, že to sa nám do večera nepodarí a budeme kempovať niekde medzi medveďmi. Vystúp ale nie je v žiadnom bode trasy nejaký závratný, dokonca máme pocit, že ideme relatívne po rovine. Podozrivé, šialené serpentíny nás pravdepodobne čakajú až tesne pred priesmykom. Ďalšia zastávka na ceste 7C je priehrada a jazero Vidraru. Sme na jednej z najnebezpečnejších ciest whatsoever a turisti sa tu veselo špacírujú po vozovke a cez jeden pruh parkujú autá. Sú tam nejaké stánky, ale na jedenie sme videli len nejaké 7days a balíčky bakerollsov. Už vieme, že na miestach ako toto, 100 km od najbližšieho obchodu, to na bicykli môže byť s proviantom tesné. Ešte máme nejaké zásoby zdola, dúfajme že nebudeme nútení uloviť si medveďa.









Cesta sa vlní okolo jazera a stále výrazne nestúpame, skôr sa dosť vezieme dole kopcom. Vodná nádrž má strmé, zalesnené brehy a my márne fantazírujeme o prístupe k vode. Pár vzácnych bočných cestičiek už na prvý pohľad vedie iba k hotelom. Ale potom sa predsa naskytne sľubná odbočka pri nejakej nedokončenej stavbe budúceho hotela a my si to šibneme dole k vode. Objavili sme úžasné miesto a máme ho len a len pre seba, pretože sme uprostred lesov, kde široko-ďaleko nie je nič len cesta a každý iba prefrčí autom okolo. Okúpali sme sa, zaplávali si, oprali a obdivovali peknú scenériu.



Potom sme pokračovali v ceste. Tá išla cez kopček, popri nejakom potoku, takže stále v údolí, krucipísek. To tých 1500 výškových metrov budeme musieť nastúpať na zostávajúcich 20 km? Aua. Popoludní sa ochladilo a zniesla sa hmla. Tu v horách bol samozrejme rýchlo večer. Bolo zrejmé, že 20 km do kopca už dnes nedáme a museli sme vymyslieť, kde budeme spať. Samozrejme nás netešilo spať niekde ďaleko v horách medzi medveďmi a M. zase veľa čítal, takže sme nakoniec boli aj celkom vystresovaní. Napokon sme sa rozhodli zakempiť na jednom odpočívadle pri ceste vedľa potoka, kde si práve nejakí rybári balili vercajg. Jeden nás akurát upozornil, že tu bude desná kosa. Keď som sa opýtala na medvede, mávol rukou smerom do hôr, odkiaľ sme prišli, tak snáď nás tu v noci nič nezožerie. Kosa bola naozaj, ešte ani poriadne nezapadlo slnko. Uvarili sme čaj a zaliezli do spacákov. Pri potoku som našla nejakú divoko rastúcu mätu a napchali sme si ju do stanu, možno trochu zaženie puchy človečiny a medvede nás nevyňuchajú. Odpadky sme zavesili na kus vzdialenú dopravnú značku a išli proste spať, medvede-nemedvede.



Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 19 plus 8 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou