Rumunsko na bicykli | deň XVI + XVII

2017-12-28

Je tu ďalšie ráno a hmla sa plíži okolo. Napriek tomu vyrážame zavčasu, lebo už nemáme čo robiť. Polovicu noci sme boli hore, asi sme po niekoľko posledných daždivých dňoch stravených v stane prespatí. Počas dňa konečne vyšlo slnko, rozpustilo hmlu a nakoniec aj začalo kvalitne pripekať. Konečne teplý, slnečný deň! To znamená, že keď narazíme na rieku, perieme o stosedem. Oproti na opačnom brehu sa rozložili nejakí rybári, ktorým z auta vyhráva ugrofínsky žalospev (znie to jak mohamedánske modlitby, to je tu pomerne bežné). Pri rovnakej rieke sa zastavujeme ešte raz neskôr, aby sme sa schladili a oprali ďalšie veci, na ktoré vtedy nebolo miesto na bicykloch, kde sa môžu za jazdy sušiť. Celý deň je pekne a konečne sme urazili celkom slušnú vzdialenosť a je vidieť, že sa niekam hýbeme.

Večer ešte stíhame Densus s ruinou kamenného kostola, ktorý nám nie je celkom jasný. Podľa všetkého je funkčný, má malý interiér tvorený štyrmi stenami s vežou. Potom sú tam úplne random nejaké ozdobné rímske stĺpy okolo a ešte zvyšky nejakých ďalších obvodových múrov, ktoré pripomínajú obrys kostolnej lode. Boli sme sklamaní, že bolo zamknuté, lebo pohľad cez okienko bol celkom lákavý. Inak nič zvlášť zaujímavé, čo by vysvetlilo popularitu dedinského kostola. Spoločne s nami tam boli asi o siedmej večer nejakí Američania, čo dokazuje, že to nie je neznáma atrakcia. Stanovali sme na poli za Densusom v susedstve nejakého baču s ovčím stádom. Vedľa v dedine zase slávili buď nejakú svadbu, 111. technopárty alebo aspoň normálnu víkendovú didžinu, lebo turbofolk vyrevoval na celý chotár a do toho zavíjali všetci dedinskí psy. Ako čerešnička na torte trieskal vetrisko plachtou tak, že sa pri tom hluku nedalo spať. Keď nespím, začnem byť hladná a nezostáva mi iné, ako uprostred noci niečo tlačiť, proste celé zle. Ale prvýkrát po sto rokoch máme suchú plachtu a stan, intenzívny vietor vytriasol aj poslednú kvapku.




Pes na podstavci

Na druhý deň je nádherne jasno bez jediného obláčika a keď vyrážame, už začína pripekať. Po daždivých dňoch je nám opäť horúco a pri šlapání sa pre zmenu prehrievame. Celkom rýchlo a bezproblémovo sa podľa GPS koordinát dostaneme k Tunelu lásky, čo je internetový fenomén, ktorý vyvolali tieto fotky.
Ľudia sa o "Tunel lásky" začali zaujímať a ukázalo sa, že táto zarastená železnica sa nachádza na Ukrajine. Neskôr sa podobný "tunel" našiel aj v Rumunsku a my sme naň samozrejme boli zvedaví. A aké sú naše zistenia? Je to fejk. Stromy naozaj nevytvárajú tunel, lebo nie sú zrastené do oblúka, len sem tam nejaká vetva prečnieva na druhú stranu. Napriek tomu je to celkom cool miesto a dá sa spraviť fotka tak, že to vyzerá uzatvorené, ale skutočný tunel to nie je!





Prehodnocujeme ďalšiu cestu a vidíme, že do Temešváru nám zostáva už len asi 100 km a to je ešte iba deň 17. Národný park na srbskej hranici sme škrtli už skorej, lebo je to veľká zachádzka, ktorú si nemôžeme dovoliť. Keď sa ale dostaneme k autu v Temešvári, nemusela by táto vzdialenosť predstavovať veľký problém... No modlime sa, aby sme svoje auto ešte niekedy videli. Dovtedy sme si na ďalší deň naplánovali túru do opustenej dediny v horách. Kemp sme si spravili pri riečke. V noci sa prehnala búrka ako hovädo. Najprv fučalo tak, že nám zhodilo bicykle na stan. Stan je tiež už postarší pán a, chudák, už to neustál. Zlomil si jednu tyč, ktorá už predtým zažila niekoľko fraktúr a operácií a už sa viac zlepiť nedala... Sme bez stanu. Kolá museli ísť na zem, lebo v tom fukote nevedeli stáť. A potom sa prehnala ešte lejavica, aby nám medzi rozborený stan a pováľané bicykle napršalo, kde sa dalo.

Ráno po dramatickej noci sme pobalili, pokúsili sa rozvešať na bicykle všetky mokré veci, ktoré sme včera v dobrej viere prali a teraz sú zase mokré a zatuchnuté, a vyrazili do hôr. Ako sme včera zistili, máme ešte docela dosť času do konca dovolenky, tak sme sa rozhodli spraviť si menšiu zachádzku k opustenej dedine Lindenfeld. Po skúsenosti z Buzau a Nucu sme očakávali, že to bude nedostupná riť zastrčená niekde pod korytnačkiným pancierom. Po Poianu ale išla skoro normálna cesta, z hrboľatých betónových kvádrov, čiže na Rumunsko v pohode. Stúpanie tiež nebolo také závratné, ako sme sa báli. Na mape to vyzeralo krkolomne, samé cik-cak, takže sme čakali kruté serpentíny, ale hradská sa len vlnila okolo potôčika. Čiže sme sa bez problému dostali až do poslednej dediny. Cesta pokračuje ďalej do rolí a ku kopcom, až nakoniec nepokračuje. Ďalej vedie už len poľná do hôr. Dokonca so značkou "Lindenfeld 4 km". Takže odtiaľto ďalej už len pešo.

Zamykáme bicykle a balíme veci na turistiku. Na temená nám dokonca začína pripekať slnko, čo je povzbudivé, lebo celé dopoludnie sa tvárilo na dážď. Prešli sme pár kopcov a došli do Lindenfeldu. Vyzerá to tam ako na lazoch, ale tuto stálo minimálne zo 20 domov. Mnohé domy pripomínajú už len kamenné ruiny, inak pár rozborených alebo polospadnutých búd a opustený kostolík. Nato, že je dedina dlhodobo opustená a nikto v nej nežije, tam bolo dosť rušno. Stretli sme nejaké potulné zvery, voľne sa pasúce kravy, stádo oviec, psy a nakoniec aj bačov.









Keď sme sa vracali k bicyklom, zase začínalo smokliť. Počas zjazdu po tých krivých betónoch som preletela riadidlá a kvalitne sa zrúbala a nabila si šušku. To je fajnové, keď má človek ešte dobrých pár kilometrov pred sebou.

Ale tých kiláčikov je už len nejakých 100 do Temešváru k autu, čo ak sa nič nedoserie, by sme mohli čoskoro aj v takomto zbedačenom stave zvládnuť. I keď nie je isté, či nám aj to auto nestihli udrbať alebo odtiahnuť. Odbicyklovali sme ešte nejakú štreku, ale nemala som chuť to viac siliť. Nakoniec kempujeme slabých 60km pred Timișoarou! Stan už sa nám rozpadáva nad hlavou, ale musí to s nami ešte chvíľu vydržať. Postavíme ho, aj keď je krivý ako riť a stropom sa pomaly prikrývame. Zoznam strát je opäť o niečo dlhší. Odpálenie stanu, v ktorom prakticky bývame, zanecháva našu výbavu povážne deravú, ale tých posledných pár nocí v ňom ešte prežijeme. Temešvár čaká!

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 13 plus 7 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou