Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Ročné zúčtovanie
2018-01-06
Máme za sebou december a s ním aj ďalší rok, ktorý nám už nikto nevráti. To znamená, že prišiel čas na zhrnutie predošlého roka a možno aj nejaké vízie do toho nového.
Keď sa ohliadam za seba, uvedomujem si ako nikdy predtým, aký pominuteľný je každý deň, mesiac či rok. Keď človek chodí do práce, dni sa mu zlievajú jeden do druhého a roky letia ako vietor. Je ťažké odlíšiť jeden od druhého, lebo všetky sú rovnaké. Veľmi skoro som prišla na to, že sa mi tento nazvime to "štýl" nepáči a že ho vlastne nechcem slepo praktizovať, prinajmenšom nie v takej podobe ako doteraz.
Dva roky každodenných poobedných služieb až do večera, k tomu skoro dvojhodinové dochádzanie... a mám toho dosť. Zarobila som si, ale práca ma obrala prakticky o všetok čas. Ráno v kľude dospať je samozrejme fajn, ale furt, celý boží deň zasvätený robote, a to všetko lebo... Dva roky v zamestnaní, kde sa mi navyše nepáčilo a držalo ma tam len vedomie, že čoskoro vypadnem, ma úžasne znechutili. Keď si predstavím normálnu pracovnú dobu od 7 do pol štvrtej na inom mieste, kde ma budú srať iní ľudia... je mi jasné, že to bude to isté, len bez dobrého spania. Pri tomto všetkom sa len utrvdzujem v tom, že nechcem tráviť celé svoje dni v práci, ale venovať ten čas radšej ľuďom okolo seba a svojmu domovu a s radosťou to spravím na úkor peňazí.
Na začiatok, na taký prvý rozjazd sme prachy samozrejme potrebovali, ale keď už máme vyriešené bývanie, nechápem prečo by som každý deň mala hniť 8 hodín v robote. Teraz slušne zarábam, parádička, ale často sa pristihnem pri myšlienke, že toľko lóve vlastne ani nepotrebujem. Ďaleko viac si vážim voľný čas, čas strávený s rodinou a s kamarátmi a nevadí mi uskromniť sa. Žijeme pomerne nenáročne a to sa ani nemusíme obmedzovať, proste nám to stačí. Veď veľkú časť zarobených peňazí sme v pohode dokázali našetriť, aby sme tento rok mohli ako dobrovoľne nezamestnaní low-costovo cestovať.
Staré mamy boli doma s deckami, zakiaľ dedovia chodili po zárobku. Naše mamy už pomáhali živiť rodinu a tatkov sme doma skoro nevideli, aby sme sa mali dobre a mohli si dovoliť lepší a pohodlnejší život. Je to lákavé, nechať sa strhnúť masou a dovoliť si západoeurópsky štandard žitia, ale pre mňa je cena príliš vysoká. Hľadaním nejakej rovnováhy som dospela k rozhodnutiu, že v budúcnosti prejdem (ako čoraz viac ľudí momentálne) na čiastočný úväzok. Výdavky pribudnú až nás raz bude viac, ale nároky na čas predsa porastú tiež. Pachtenie sa za peniazmi si už vôbec neviem predstaviť popri výchove detí.
Končím, uľavilo sa mi. Teraz vidím ešte jasnejšie ako inokedy, aké nezmyselné by bolo zostávať v tej šarlatánskej, zaprdenej firme. Cítim sa zvláštne free, až nato teda, že tam ešte stále sedím každý deň do večera a ešte mám mesiac to go. Za niektorými mi bude smutno, lebo predsa sme ten teror znášali spolu a prežili nejednu zabijácku službu, ale ide sa ďalej. Mala som v tom jasno v podstate už od samého začiatku, ale išlo o prechodné obdobie a brala som to ako taký test, kam až vedie ich udrbanosť a moja trpezlivosť. Mám pocit, že výpoveď som dala v pravej chvíli, lebo už sa to tam ozaj začalo zvrhávať. Alebo bol môj pohár trpezlivosti už dlhšie nebezpečne plný a konečne pretiekol.
Teším sa, že budem mať celý február úplne totálne voľno. Dúfam, že mi to moc nepolezie na mozog, lebo keď som bola naposledy nezamestnaná, mala som z toho blbé stavy. Našťastie budem mať bohatý program a plnú prdel vybavovačiek, takže o zábavu bude určite postarané.
A v marci konečne začíname našu cestu po Južnej Amerike s možným pokračovaním, ku ktorej sa už chvíľu schyľovalo. Nakoniec sme si povedali, že naozaj nie je na čo čakať, najlepší moment je teraz. Kúpou leteniek sme pocítili, že sa to naozaj deje. Takže uvidíme, čo prinesie rok 2018 a ako to bude všetko prebiehať, hlavne v zdraví ostávajme.
Komentáre k článku