Domov
making clothes
modifying clothes
výlety
na bicykloch
Balkán
Škandinávia
Južná Amerika
zo života
fotky
blog
prečítané
úvahy
Jún 2021 (3)
Máj 2021 (1)
Apríl 2021 (3)
Február 2021 (3)
Január 2021 (6)
...staršie
© 2013-2018
Isla Grande de Chiloé
2018-07-06
Ostrov Chiloé je obľúbená destinácia medzi domácimi aj zahraničnými turistami a to kvôli svojmu dedinkovskému rázu, originálnym tradíciam a samozrejme papanici. Pretože sme sem došli po 500 km ničoty, cítila som sa doslova prevalcovaná civilizáciou. Vylodili sme sa na mieste, ktoré mi pripadalo ako veľkomesto (24 000 obyvateľov, čo zodpovedá asi tak veľkosti Senice), na ulici celej lemovanej obchodmi, reštauráciami, cukrárňami a bufetmi, kde sa všade dá nažrať. Už len na nákupe v prvom UniMarcu som zostala paralyzovaná tou obrovskou a bohatou ponukou a nedokázala si z tých nekonečných plných regálov vybrať! Po mesiaci na chlebe, špagetách a stále tých istých dvoch značkách keksov som sa cítila ako ten oslík ibaže medzi 20 kopami sena.
Vôbec to tu zrazu začalo pripomínať normálne, funkčné sídla v 21. storočí. Ono sú tu normálne nákupné centrá, každých 200 metrov autobusová zastávka a vyasfaltované cesty!!! Zo zvyku sme hneď po príchode nakúpili jedenie dopredu a aj na zajtra, ale pomaly každý kilometer je nejaký minimarket, pekáreň alebo rýchle občerstvenie. Ba čo viac, v mestách sú reštaurácie a trhy, jednoducho nekonečné možnosti, čo jesť. Pri pohľade na všetky tie dobroty na každom rohu sme úplne stratili hlavu. Tu sme si dali koláčik, tam tanier polievky a kus ryby na trhu a spamätali sa, len keď nám párkrát zostalo ťažko a to sme sa ešte ani nepustili do proviantu, ktorý sme mali zabalený na cestu. Zrazu sa nám zásoby začali kopiť a nestíhali sme ich jesť! To je neslýchané!
Krajina je tiež iná. Kolom dokola zelené kopce posiate roztrúsenými domami a dobytkom. Na 80-tich kilometroch z mesta do mesta ani na chvíľu neopustíme súvislé osídlenie, vždy je nejaký domček alebo hospodárstvo na dohľad. Každých pár sto metrov je autobusová zastávka (aj keď často vyzerá len ako trochu väčšia búda pre psa), ale stále sa tam dá ukryť pred nikdy neustávajúcim dažďom (3000 mm za rok). Prakticky každý deň na ceste sme skončili šlapaním v lejaku a dorazili úplne premočení do najbližšieho hostela, kde by sme si osušili veci.
Čo je teda také rajcovné na tomto ostrove? Začneme tým, čo hovoria brožúrky a turistickí sprievodcovia a hádam že k tomu prihodím nejaký svoj komentár. Chilotské dedičstvo je pozostatkom pôvodného obyvateľstva a španielskych kolonizátorov. Indiáni tu pestovali zemiaky (najrozšírenejšia odroda krumplí na svete pochádza z Chiloé) a bez kontaktu s pevninou vymýšľali originálnu mytológiu. Španieli pokrisťovali domácich a stavali kostoly. A pri tom všetci samozrejme chytali ryby a morské potvory.
Pre architektúru sú typické drevené šindľe, často všelijaké farebné, aké sme ale na domoch videli už aj inde. Misionári tu postavili drevené kostoly, lebo asi bolo veľa dreva, tak je všetko drevené. A zvláštnou špecialitou sú pobrežné domky na kôloch, palafitos.
Tradičné jedlá sú prirodzene ryby a iné morské vobludy, mušle, kraby a riasy. A samozrejme veľa erteplí. Chiloé je domovom množstva sort zemiakov rôznych tvarov a farieb. Každý, koho sme stretli nás nabádal, aby sme vyskúšali chilotské krumple a nakoniec sme si jednu takú zmesku kúpili. Fakt by som nebola povedala, že zemiaky môžu chutiť aj hnusne, ale vo svete je možné všetko a niektorá odroda (alebo viac odrôd) mali otrasnú, horkú až štipľavú pachuť a podľa mňa sa na konzum vôbec nehodia, jedine že by s nimi Indiáni kŕmili prasce.
Palafitos, Castro
Kostol z drevených šindľov
Španielska pevnosť, akých je na ostrove niekoľko a všetky sú rovnako o ničom. Fuerte San Antonio, Ancud
Interiér dreveného kostola - Iglesia de San Francisco, Castro
Približne takto celý čas vyzerá krajina okolo
Aj mestá začínajú vyzerať civilizovane, jedno z pekných a upravených námestí - Chacao
Remeselný trh s tradičnými výrobkami, Dalcahue
Mestský trh, Castro
Rybí trh
Pláž, Ancud
Typické jedlá z morských plodov, curanto a paila marina
Samé bašty
Mačka na postriežke
Miestne čiernokrké labute
Prístav Chacao
A konečne... na lodi do Ameriky!
Celkovo je Chiloé fajn, hlavne pre takých čo chcú pohodovú dovolenku na vidieku s dostupnými službami a zábavou. Pastorálna krajina je pekná, užívali sme si civilizovaný svet po izolácii v Ayséne, ale nebolo to nič zvláštne. Architektonické pamiatky sú len ďalšie papundeklové baráky ako vo zvyšku Ameriky, spopularizované mýty sú úplne obyčajné príbehy ako na každej druhej dedine, ktoré si môžete prečítať na internete a v skutočnom svete si pozriete nejakú sochu alebo figúrku mytologickej postavy... proste nuda. K jedlu, čo je opäť niečo čo spraví šťastným priemerného turistu, lebo môže ísť von jesť a tráviť čas po reštauráciách a kaviarňach... zvlášť ma to nezaujíma a aj tak mi nechutia škeble. To isté s múzeami a obchodmi so suvenírmi, ktoré sú k dispozícii a pravdepodobne lákavé pre ľudí, ktorí nemajú čo iné robiť na dovolenke. Mňa hento nudí, chcem bikovať a vidieť scenérie. Nakoniec sme si trochu oddýchli, že to máme za sebou, lebo dažďa stačilo!
Isla Grande de Chiloé is very popular destination among both Chilean and foreign tourist, mostly because of its rural setting, original traditions and of course the food. Because we came here after 500 km of nothing, I felt literally overwhelmed by the civilization. We disembarked on a place that appeared like a megalopolis to me, although it was a town of 24 000 inhabitants. The next best street was lined with thousands stores, restaurants, cafeterias and fast-foods, all places where there is food available and so many other things as well! Shopping in the first UniMarc in the way, I was paralyzed by the enormous and various offer and couldn't choose from the endless and full shelves! After a month of eating bread, pasta and always the same 2 brands of cookies I felt like the Buridan's ass between 50 piles of hay.
All of a sudden, the world started to look like a normal, functional human settlement in 21. century. There are shopping centers, every 200 m a bus stop and paved roads! Out of habit we bought groceries for the whole day and the next one too, but almost every kilometer of the road there was a small grocery store, a bakery or a fast food stand. What more, there are restaurants and markets in the cities, countless options what to eat. We had a cake here, a plate of soup there, a fish in the market and stopped only when we started to feel a little bit ill from eating too much. And we still didn't touch the rations we had packed for the way. Suddenly, we started to pile food and didn't manage to eat it all! That's just crazy!
The landscape is also completely different. Green hills with scattered houses and cattle are all around. The settlement doesn't stop for a single while, the whole 80 km from one city to the next there is always a small house or a farm in sight. Every few meters there is a bus stop (often looking more like a doghouse, but it still provides shelter from the never ending rain). As good as every day we ended up pedaling for life in the heavy rain to the nearest hostel, where we could dry our clothes.
What is so interesting about this island then? Let's begin with the story that the touristic guides tell and later I might add some commentary. The Chilote heritage is the remnant of the indigenous inhabitants and the Spanish colonists. The native Americans grew here potatoes (the world's most often cultivated variety of potato probably originates from Chiloé) and without contacts with the mainland created original myths. The Spanish christianisated the locals and built churches. And meanwhile everybody fished.
Typical architectural element are wooden shingls, often in bright colors, but we have seen them in other places before. The missionaries built wooden churches, because there was a lot of wood I suppose, so everything is wooden. And the local curiosity are coastal houses on stilts, palafitos.
Traditional cosine consists of fish, sea food, crabs and algae. And of course a lot of potatoes. Chiloé is home of a great variety of potatoes differing in shapes and colors. Everybody advised us to try the potatoes of Chiloé and finally we ended up buying one such mixture. I would never say, that potatoes could taste awful, but everything is possible in this world and one (or more) varieties had terrible, bitter to almost spicy taste and I don't think they fit for a consuming, unless the native Americans fed the pigs with it.
All in all, Chiloé was quite nice if you want an easy holiday on the countryside with services and entertainment available. The pastoral landscape is pretty, we enjoyed the civilized world after the isolation in Aysén, but it was nothing really special. The architectural sights are just another paperboard houses like in the rest of America, the popularized myths are just boringly ordinary stories, that you can read online anyway and in the real world, you see some statues or pictures of the creatures and... yeah, boring. About the food, it is again something that makes happy the average lazy tourist. Going out to eat and pass time in one of the many restaurants, that's something I'm not really interested in and I don't like seafood anyway. The same for museums, cafes, souvenir shops, they are available and it is probably nice for people who have nothing to do when on vacation. These things bore me, I want to bike and see the scenery. In the end we were quite relieved to leave, we have had just enough of the rain for an average week.
Komentáre k článku