little things: Centrálne Čile

Centrálne Čile

2018-08-25

Stred Čile je cyklisticky veľmi príjemný a nenáročný. V auguste, čo je vrchol zimy, teploty zostávajú na krásnych 20-25°C, skoro vôbec neprší, cesty sú dobré a nie je problém s vodou a jedlom. Proste zase som nešťastná, že sa nemám na čo sťažovať. :) Bolo to pre nás veľmi pekné a pohodkové obdobie, ale pomaly nám začínalo byť moc teplo. Trochu sme sa stočili do vnútrozemia, kde prestal pôsobiť blahodarný vplyv oceánu a začali sme sa naozaj potiť. Mali sme namierené do Santiaga, lebo to tak nakoniec vyšlo a kamarátkina rodina nás pozvala k sebe.

Tak nejako sme si mysleli, že v Santiagu sa vyriešia všetky stávajúce problémy a otázniky. Už dobrých... no možno aj 2000 km dozadu sme sa hotovali, ako si v prvom veľkom meste nakúpime všetko potrebné. Na Carretere Austral to bolo Coihayque, kde si M. kúpil novú bundu, čo sa jej na druhý deň pokazil zips a batoh, ktorý sa odvtedy potichúčku rozpadá a už na ňom nenájsť jediný pôvodný šev. Skrátka, v Coihayque sme vyriešili guľové. Rovnako v Puerto Montte, Temucu, Concepcióne a všade inde, kde sme sa snažili alebo ani veľmi nesnažili nakupovať. Je pravda, že ako sme sa posúvali na sever, dostupnosť tovaru už nebola taká kritická, ale vždy sme mali akútnejšie potreby a ani sa nám nechcelo veľmi vymýšľať, keď už sme si zvykli. Aj tak všetko, čo sme tu kúpili, bola totálna sračka. Proste keď chce človek aspoň Lidlovú alebo Kikovú kvalitu, musí kupovať značkové artikle za desiatky až stovky dolárov. Každopádne, tak nejak sme čakali, že keď dojdeme do Santiaga, bude sa dať kúpiť všetko a lacno. Po 2 dňoch behania po obchodoch sme nemali kúpené nič a boli sme krajne frustrovaní. Okrem toho sme tak trochu nevedeli, čo si so sebou počneme ďalej. Mesiace bolo naším cieľom Santiago a keď sme sa tam nakoniec s milosťou božou doonďáli, nemali sme žiadnu ďalšiu poriadnu víziu do budúcna.

Nakoniec sa nám podarilo núdzovo odstrániť aspoň najväčšie problémy, ktoré sa na bicykloch za všetky tie kilometre nazbierali, M. si dokonca kúpil cyklokabele a po skoro týždni rodinného života so super famíliou, ktorá si nás skoro adoptovala, sme boli namotivovaní pokračovať. Na sever ležala púšť, ktorej sme sa až tak nebáli, ale už sme sa prejedli všetkého, čo rôzne reťazce v Čile ponúkajú, dokonca aj alfajorov. Takže sme sa jedného pekného dňa v Santiagu rozhodli, že už by tejto krajiny stačilo a chce to zmenu. A pretože sme boli blízko dôležitého medinárodného hraničného prechodu do Argentíny, ktorý síce pomaly každý týždeň zapadne snehom a 2 dni ho upratujú... ale inak funguje, sme povedali, tak poďme teda do tej Argentíny, nejako to snáď dáme. Nasledujúce dni sme strávili googlením a prípravami a nakoniec sme celkom optimistickí opustili Santiago. Ako to dopadlo, sa dozviete nabudúce (alebo to už viete z emailov, lebo som s písaním strašne pozadu).

Ďalší kúsok pobrežia

Pláže v okolí Constituciónu

O kopce a super výhľady samozrejme tiež nie je núdza

Jazero Vichuquén

Jednoduchý spôsob ako sa zbaviť plastov - podhodiť ich Difunte

Kaktusová plantáž

Kvitnúca agáva

Už sa to v diaľke rysuje

...hory!

Pohľad na Santiago

Hlavné námestie Plaza de Armas

Gran Tore Santiago, najvyššia budova v Južnej Amerike

Chrám bahaismu nad Santiagom, náboženstva navrhnutého tak, aby zjednocovalo všetky hlavné svetové náboženstvá

Vo veľkých mestách býva nebezpečne, ostne a elektrické ploty sú normálka

Tradičná keramika, najradšej by sme si takú nakúpili domov, ale v batožine nie je miesto

Suchá, stále zelená krajina s tzv. stredomorskou vegetáciou

Fuck the system bojovník

Komentáre k článku

M. ♂

30.Aug 2018 22:50

Budeme mat taku agavu na dvore?