Život na bicykli

2018-09-28

Možno sa pýtate, aké to asi je, dlhodobo pobývať v stane a na bicykli nomádiť z miesta na miesto. Alebo o tom máte svoje vlastné (zvrhlé) predstavy, ktoré sú pravdepodobne viac alebo menej mimo, pokiaľ ste nikdy neprebicyklovali pár dní v kuse a neprežili niekoľko nocí za sebou v stane. Toto bude zhrnutie najčastejších obskúrnych predpokladov a fantázií, ktoré si ľudia okolo nášho spôsobu cestovania robia a môj komentár k nim z pohľadu cyklistu.

Vzdialenosti, časy a rýchlosti
Pred Južnou Amerikou by mi vôbec nenapadlo zahrnúť aj takýto bod, ale pre istotu si najprv povedzme základné čísla, aké normálny človek na normálnom bicykli dosahuje. Kto už v živote sedel na biku tak vie alebo aspoň tuší, že tak 15-20 km/h je taká reálna cestovná rýchlosť po normálnej ceste. Kto už bol na nejakom cyklovýlete tak vie aj to, že tak 5 hodín čistého času na kole bohate stačí a teda nejakých 75-100 km za jeden deň je viac než dosť. Tieto veličiny samozrejme závisia od veľa faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú veci ako pridaná hmotnosť, vietor, terén a kvalita vozovky. Pri dlhšom cestovaní na bicykli treba brať do úvahy aj kopec ďalších vecí, ako trebárs počasie, dĺžku dňa a aktivity, ktoré chce cyklista popri presúvaní sa bicyklovaním stihnúť. Napríklad náš zvyčajný denný priemer v Európe dosahoval okolo 70 km, zakiaľ v Južnej Amerike je to ledva polovica. Dôvodom sú presne tie veci ktoré som vymenovala - otrasné cesty, klimatické javy, veľká záťaž a dlhšie zastávky. Vo všeobecnosti naša skúsenosť hovorí, že 60-70 km za deň je v pohode po asfalte, ak nefučí a extrémne nestúpame. Pri priemernej rýchlosti okolo 15 km/h je to takých 4-5 hodín šlapania, čo je tak akurát na jeden deň, keď si človek robí prestávky na jedlo a oddych, nejaký čas zabije atrakciami a rozbíja kemp ešte za svetla. Akonáhle je niektorý z predpokladov "proti", priemerná rýchlosť ide rapídne dole. Pri strmom stúpaní dosahuje naša rýchlosť okolo 5 km/h, to znamená že keď musím vyšlapať 3-kilometrový kopec, s prestávkami mi to potrvá tri štvrte hodinu a budem mať prejdené hovnové 3 km. Keď musím miesto asfaltu jazdiť po šutroch veľkých ako hlavy, opäť sa moje tempo násobne spomalí. Keď mi v pampe fúka oproti vietor o rýchlosti 80km/h, akú rýchlosť musím vyvinúť, aby som sa hýbala proti nemu? To sú veci, ktoré podľa mňa nie je ťažké si spočítať, ale ľudia radi otvoria ústa bez toho aby rozmýšľali a potom zajebú také niečo ako že je to 2 hodiny autom, bicyklom možno 4. Vzhľadom nato, že 2 hodiny autom tiež môže byť hocičo medzi 100 a 250 km, čo by mohlo byť čokoľvek medzi 1-7 dní na bicykli, je taká informácia užitočná ako mašlička na gaťkách. V Južnej Amerike ľuďom drbe z natriasania sa v Hiluxe po ich paródiach cesty a potom si myslia, že bicykel s 30-timi kilami batožiny ide 50 km/h. Ľudia v Európe, ktorí aspoň tušia ako veci fungujú, na druhej strane majú tendenciu si myslieť, že 70 km za deň je obrovský výkon, ktorý by oni sami nedali. Pretože my sa v žiadnom prípade nepovažujeme za nijakých športovcov a čísla, ktoré uvádzam môžete podľa mňa brať ako taký vyskúšaný odhad pre obyčajného, absolútne priemerného, lenivého človeka, myslím si, že väčšina ľudí by to zvládla rovnako dobre, ak by sa o to chceli pokúšať. Cestovať na bicykli nie je žiadna veda a nerobíme to aby sme trhali rekordy.

V stane je zima
Ďalšia juhoamerická múdrosť, že pri 10 alebo 15 alebo 20°C nám je vonku zima (lebo šak vonku). Keby sme boli na Čukotke, možno je taká obava na mieste. Ale pretože sme snáď v najmiernejšom pásme, aké na planéte existuje, ukazuje taká otázka zase len regionálnu sprostosť a že dotyčný opäť raz nevie, o čom hovorí, lebo ani vzdialene nepozná klimatické pomery na zemeguli a naozajstnú zimu nevidel ani na obrázku. A keď v baráku nekúrite a je tam rovnaká teplota ako vonku, mám pre vás jednu novinku. V mojom stane je teplejšie ako vo vašom papundeklovom nepodarku, lebo malý priestor samozrejme vyhrejeme oveľa rýchlejšie vlastným telom. Ešte menším takým priestorom je napríklad spacák, takže v noci spím ako v bavlnke aj keď vonku mrzne. Stanovanie so sebou prináša isté nepohodlia, ale zima je to len veľmi zriedka. Áno, keby bolo vonku -20, tak je v stane určite zima. Bola som so spacákom z Tesca v nórskych horách a keď sa mám nepodarilo nájsť nejakú búdu na spanie tak mi bolo chladno, ale inak som všetky svoje noci v stane prežila relatívne v teple. Ak je niečo nepríjemné, tak je to napríklad vlhkosť. Predstavme si vodnú paru, ktorú dvaja ľudia za celú noc vydýchajú. Bude sa samozrejme zrážať na látke stanu, lebo hneď za ňou je vonkajší chladnejší vzduch. Vnútorná strana stanu sa vie kvalitne orosiť, záleží od odvetrávania (čím viac vetráte, tým viac tepla sa samozrejme stráca), či fúka vietor a podobne. Ak mrzne, táto vyzrážaná voda sa môže premeniť na námrazu alebo proste vrstvu ľadu, ktorú potom vôbec nie je sranda oškrabovať. Rozumnejšia otázka (ktorú mi ešte nikto v živote nepoložil) by bola, či nám nie je teplo, lebo v lete nám fakt teplo je a keď ráno začne hriať na stan slnko, vnútri to pripomína pekelnú vyhňu a nedá sa tam existovať.

Nie ste unavení? Nebolia vás nohy, zadok?
Geniálna úvaha, samozrejme že sa na bicykli človek unaviť dokáže, napríklad keď prejde pár desiatok kilometrov deň čo deň. Keď telo niečo robí, napríklad pracuje alebo športuje, tak sa unaví a potom si zas oddýchne, aby mohlo pracovať alebo neviem čo robiť zase. Tak funguje vesmír s jednoznačne definovanou termodynamickou šípkou času v akom žijeme: prijmeme energiu aby sme ju premenili na prácu a potom prijmeme ďalšiu. Samozrejme že sa môžem unaviť len po určitú hranicu a že keď som veľmi unavená, tak prestanem v činnosti... Tieto veci mi pripadajú tak samozrejmé, že je smiešne o nich hovoriť (a pýtať sa na ne). Rovnako ako veci, ktoré človeku spôsobujú bolesť. Keď ma bolia nohy a je mi to nepríjemné, tak nimi prestanem zaberať. Keby som nejakým spôsobom dobrovoľne naozaj trpela, tak som buď masochistka, alebo retardovaná. Vás nebolia rite z celodenného sedenia v robote a potom doma pri televízore?

Veď to je malé, ľahké, užitočné...
Ďalším, čo ľudia absolútne nevedia odhadnúť, je hmotnosť vecí. Niečo čo váži "len 1kg" je približne 1/50 mojej vlastnej hmotnosti. 10 takých vecí je 10%. Takže si veľmi dobre rozmyslím, čo som ochotná za sebou ťahať po svete, pretože gramy a kilogramy veľmi rýchlo naskáču. Moja súčasná výbava váži odhadom okolo 20 kg bez jedla a vody, čo je o trochu viac ako tradičná letná batožina na cestách po Európe. Dôvodom je, že máme teplejšie oblečenie, oveľa viac elektroniky vrátane laptopu a oveľa viac náhradných dielov, lebo v Južnej Amerike je problém zohnať veci. Samotný bicykel môže mať okolo 15 kg, neviem to presne, lebo to nemám ako zistiť. S 5 kg vody a jedla je to spolu okolo 40 kg hmoty, ktorou pohybujem okrem svojej vlastnej (a to si myslím, že som ľahšia ako väčšina cyklistov ktorých som stretla). Pri výšlape do kopca cítim doslova každý jeden gram ako ma sťahuje naspäť. Takže len pre istotu zopakujem, že hmotnosť je alfa a omega cestovania na bicykli a preto sa všemožne snažíme nosiť so sebou len úplne nutné minimum. Ak rozmýšľate, čo by ste si zobrali so sebou na cestu, tak 99% vecí nie je dobrý nápad. Môžete si doma zo srandy odvážiť jednotlivé položky a spočítať hmotnosti. Zistíte že taká jedna mikina alebo bunda váži 0.5 kg každá, pár tenisiek ďalších 0.5 kg, prilba 300g a 2 l vody 2 kilá. Opäť to nechce viac než jedno zdravé zamyslenie sa. Potom by sa nám možno ľudia nesnažili podarovávať bábiky, krémiky, sklenené poháre, potraviny ako vajcia a veľa ďalších. Možno v obchode povedia, že tento 3-kilový spacák je výborný na cyklistiku, len by ma zaujímalo koľko kilometrov dotyčný s povolaním predavač v živote odpedáloval a ako pri tom optimalizuje výbavu. A pretože bicykel sa tak trochu natriasa a kempovanie nie je zrovna sterilné, fakt nie je dobrý nápad dať mi na cestu nič, čo sa rozbije, zašpiní, zdeformuje, zaberá miesto a nedá sa rýchlo zožrať.

Tak to musíte mať dobré bicykle/výbavu
Čo pre kristovu hlavu je dobrý bicykel? Čo konkrétne na ňom má byť dobré? Ďalšie divné poznámky bez nejakého skutočného obsahu. Samozrejme že nejazdím na rozheganej hrdzavej herke, ale to skôr znamená že sa svoj bicykel logicky snažím držať v dobrom stave, keďže na ňom chcem každý deň jazdiť. Ak niekto dobrým myslí drahý/značkový bicykel, tak taký mať nemusíme a nemáme. Ako keby ste potrebovali "dobré" auto aby ste na ňom mohli jazdiť... Možno niekoho taká informácia prekvapí, ale väčšina bicyklov vyzerá pomerne rovnako, nech majú na ráme napísané hocičo. Niektoré časti môžu byť z kvalitnejších materiálov, čo teoreticky predlžuje ich odolnosť a životnosť. Keď sa opotrebujú, tak isto ich musím vymeniť. Nemá pre mňa veľký význam čo je kde napísané alebo nalepené, lebo mi to nijako pri šlapaní nepomôže. Napríklad kvalitnejšie gumy alebo brzdové doštičky znamenajú, že ich na takýchto cestách nemusím meniť tak často. A pretože vozím 20+ kilo vecí, musím ich niekde upevniť a musia mi tam držať. Preto potrebujem nosič, ktorý toľko unesie, tak možno mám nie zlý nosič, hoci by podľa mňa úplne stačilo povedať že to je nosič na 25kg bez ďalších morálnych verdiktov. Takže asi mám taký docela normálny, priemerný bicykel a nevidím na ňom nič dobré ani zlé. Väčšina ľudí, ktorí komentovali aké máme dobré kolá, úplne očividne usudzovala na základe veľmi podivných atribútov, ako že sú to (takmer) horské bicykle a majú výrazné farby (šak športové veci mávajú nejakú peknú žiarivú farbu). Jeden taký odborník zhodnotil, že máme veľmi dobré bicykle, len tie hrdzavé šróby to kazia...

Čo sa týka ostatnej výbavy, tiež si predstavte že nie je bohvieaká dobrá, označila by som ju skôr za celkom rozumnú. Jediná drahá vec lepšej kvality do ktorej sme investovali sú spacáky, lebo ísť stanovať keď rátate aj s teplotami okolo nuly s klasickým prikrývátkom na letné festivaly by bola tak trochu debilina. Dobrá výbava by asi znamenali napríklad cyklotašky, ktoré momentálne nemám a každý deň priväzujem obyčajný ruksak o nosiče. Je to otravné, ale prešla som tak už 5000 km takže asi sa to dá. Ďalej používame úplne najzákladnejší typ stanu ktorý predávajú v každom Tescu (jediný typ stanu, ktorý váži niečo cez 1 kilogram), stál asi 15€ a dokým sa nerozpadne, považujem ho za dobrý. Keby náhodou niekomu chceli napadať nejaké ďalšie choré fantázie, tak kvalitný stan neznamená že v ňom je teplejšie. Môže mať robustnejšiu konštrukciu a lepšie odolávať vetru, kvalitnejší materiál dokáže zadržať vyšší stĺpec vody... skrátka môže maximálne tak lepšie odolávať poveternostným vplyvom a mať dlhšiu výdrž.

Stanovanie je nebezpečné...
Iste, asi tak nebezpečné ako napríklad chodiť do roboty, do obchodu alebo vychádzať z domu. Okradnúť ma môžu zrovna tak na ulici, v metre, doma, na hoteli...vlastne kdekoľvek, s tým že si asi veľmi rýchlo všimnem keby mi niekto liezol do stanu. Iné zločiny sa samozrejme dejú tiež, ale opäť prečo by som bola viac ohrozená v stane ako kdekoľvek inde. Štatisticky najviac kriminality sa objavuje v mestách a verte že len veľmi zriedka stanujeme priamo v meste. Ľudia nám často radia stanovať na viditeľných miestach blízko sídiel alebo domov, ale z hľadiska bezpečnosti je to kravina. Keď každý vie kde stanujem, skôr mi môže nejaký chytrák potiahnuť kolo spred stanu. Keď sa zakempím v lese, pravdepodobne si ma tam nevšimne ani živá duša a mám celú noc svätý pokoj. Istota nie je guľomet, ale niektoré veci sú tak málo pravdepodobné, že je smiešne byť z nich pokakaný. Sadnúť do auta je štatisticky miliónkrát nebezpečnejšie ako stanovať, akurát že to väčšina ľudí robí deň čo deň a nemôžeme sa predsa každý deň báť. Človek sa bojí hlavne toho, čo nepozná. Takže je fakt nezmyselné báť sa stanovať alebo báť sa o nás keď stanujeme, keď tam vonku číhajú iné a oveľa reálnejšie hrozby. Ak nám pri kempovaní hrozí nejaké skutočné nebezpečenstvo, tak že nám naprší do stanu alebo nám tam nalezie nejaká háveď (v Európe sú klasika slimáky a raz som mala v stane jašteričku).

Bicyklovanie je pomalé
Ako asi nikdy nepovedal Einstein, ale hodilo by sa to k nemu: všetko je relatívne, iba debilita je absolútna a záleží s čím to porovnávame. Ako som už vysvetlila, na bicykli vieme prejsť 20-120 km za deň, normálne tak 70. Ak chce človek čo najrýchlejšie prejsť z bodu A do bodu B, tak je to pomalé, lebo existujú iné, rýchlejšie spôsoby prepravy. Ak chce cestovať a spoznávať, tak je to dosť veľa. Aspoň mne sa zdá spoznávanie 70 km za jeden deň viac než dosť. Keď už sa bavíme o prekonávaní vzdialeností, 6000 km z Londýna LHT do New Yorku JFK za jediný deň je niečo, čo sa dá robiť posledných pár desaťročí. Ako vám rád porozpráva M., poväčšinu histórie bola taká bežne dosiahnuteľná cestovná rýchlosť pre obyčajného človeka 30 km za deň. Toľko približne sa dá prejsť pešo alebo koňmo. Na bicykli sa dá zvládnuť 2 alebo aj 3-násobok, čo je vlastne dosť úžasné. Takže takých 70 km je docela diaľka, len ľudia to tak veľmi rýchlo prestali brať, hoci odkedy neklušú pampou na lamách a začali rachotiť na zavíjajúcich plechovkách páliacich skvapalnené paprade ubehlo ledva storočie. To vedie k tak pomýlenému pohľadu na svet, že sú schopní zadeliť že je niečo vzdialené 5 km keď je to 20.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 19 plus 3 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou