San Prdo de Atacama
2018-10-28
Tomuto mestu sa hovorí rôznymi menami ako San Perro de Atacama (pre svoju početnú populáciu všelijakých pouličných mazlíkov a mestských túlavých čuvačov). Ale tento druh zvieratiek mi nijako nevadil, jeden taký wufík sa k nám pripojil na výlet a celý deň nám robil spoločnosť. Iná sorta sú volovia, hlavne tie ľudskí. Lebo v Sv. Pjadrovi si zvlášť dávajú záležať, aby sa chovali s vycibreným čilským hajzlovstvom, hlavne k zahraničným turistom. Všade kam sme išli sme sa stretli s neuveriteľnou mierou čilského odrbávačstva a arogancie, ale že ma to ešte prekvapuje. Svätý Peter je asi najturistickejšie mesto v celom blbom Čile.
Môj prvý dojem po príchode do mesta bol, krista to je ľudí! Po týždňoch v izolácii a osamote len s vikuňami a lamami to bol fakt divný pocit, preplnené ulice a veľa miešajúcich sa zvukov a hlasov. Ale to čo ma zaujímalo najviac bola úžasná horúca sprcha a hojdacie sieťky na hosteli (a hojdajúca sa posteľ).
Sv. Peter je oáza uprostred púšte, ktorá podľa mňa vznikla len aby mali odkiaľ turisti chodiť do púšte. A prečo je práve toto mesto také zaujímavé a navštevované? Úprimne nechápem, lebo taký iistý piesok a kamene sme videli 1000 km v Argentíne a celkom zadarmo, zakiaľ čo tu je úplne všetko speňažené a ako špeciálnu službu sa k vám chovajú ako hajzli. Na každom jednom mieste, ktoré sme navštívili, sa nám pritrafil nejaký incident a správali sa k nám otrasne, ak nás rovno neodrbávali a nepodvádzali (napríklad keď sa nám v jednom bare, kde sa mimochodom udialo viac vecí, snažili druhýkrát naúčtovať tú istú nie práve lacnú položku, ktorá už bola raz zaplatená). Takže návšteva hentej diery bola len taká čerešnička na torte čilskej retardovanosti. Našťastie sme si náš pobyt tam aj užili vďaka iným cestovateľom, s ktorými sme trávili čas a podnikali výlety. Viac sa mi o tom nechce rozpisovať, boli sme radi, že odchádzame z tejto hlúpej zaprdenej krajiny.
Tak si dajme fotky.
Valle de la Luna
With Charlotte on bikes through Valle de la Luna
Pucará de Quitor, Chilean Inca site
Random heads with no information what they are close tu Pucará
Catarpe valley
Biking the Garganta del Diablo canyon
M., Marie & San Perro on a lookout over the desert
They call the city many names like San Perro de Atacama (because of its numerous population of stray pet-dogs). But these animals did not bother me at all (one sweet doggie went with us on a trip and was perfect company). Another kind are human animals. Because in St. Pedro they try really hard to treat you with polished Chilean assholeship. Every place we went to, we encountered unbelievable measure of Chilean cheating and arrogance. I shouldn't be surprised anymore. San Pedro is probably the most touristy place in whole stupid Chile.
My first impression of the city was - there are hell many people! After weeks of isolation and solitude in the mountains only in the company of vicuñas and llamas, it was a very strange feeling. But what interested me the most was the hot shower and hammocks at the hostel.
St. Peter is an oasis in the middle of the desert, that in my view came to existence only to house tourists seeking to start trips to the desert from there. And why is particularly this city so interesting and visited? Honestly I have no idea, because we have seen the very same sand and rocks for 1000 km in Argentina and completely for free, while here they monetized literally everything and treat you terribly as an additional service. Every single place we visited, there was some kind of an issue and they ill-treated us, if not directly cheated on us (for example the one bar where they intentionally put the very same pricey item on the bill again, afterwards it had been paid for already). So the visit of that asshole-places was a perfect icing on the cake of the Chilean retardness. Fortunately we could enjoy our last stay in Chile thanks to other travelers we spent time with and made trips. I feel like it's not worth to write about it anymore, we were happy to leave this dull retarded country once and for all.
Komentáre k článku