Prečítané: Uprooted

2019-05-13

Preklad nazvali Ve stínu hvozdu a je to taká mierne pozmenená variácia na Krásku a zviera.

Kráska nie je ani tak pekná, ani zvlášť zaujímavá, zo začiatku je vlastne len docela umrnčaná. Zviera je čarodej-Drak, ktorý žije vo veži, raz za čas si odvedie nejakú dedinskú dievčinu a všetci ho neznášajú a boja sa ho. Začína to sympaticky, ako také rozprávko-idné pastorálne fantasy plné stredovekých dediniek, prírody a vidieku. Predstaviteľom zla je v tomto prípade les - temný, hrozivý Les, ktorý občas niekoho zhltne, posadne alebo vypustí oblak peľu čo poničí úrodu. Páči sa mi koncept, že Les samotný je zákerná, zlovoľná entita, ktorá disponuje určitou zlomyseľnou inteligenciou, aby škodila ľuďom. Výborne to zapadá do obrazu temnej rozprávky, ktorú som si pod týmto titulom predstavovala. Atmosféra je správne pochmúrna, s pažravým lesom pod nosom a ešte aj s desivým, tajomným čarodejom za chrbtom.

Keď sa Agneška dostane do veže, začne to byť trochu pofidérne, napríklad sa často rieši, čo má oblečené a aká je strašne krepá, lebo sa vždy zašpiní a všetko prevrhne. A tiež je táto časť dôsledne venovaná vykresleniu toho, aký je Šarkan bastard. Neustále ju ponižuje, uráža a je k nej odporný. Také tie bad-ass mužské charaktery môžu byť určitým spôsobom sexy, ale toto bolo vyslovene kruté. Takže nechápem, prečo a ako sa do neho Agneška nakoniec zaľúbila. Aj "romantické" scény boli totiž tak odveci, že v jednej chvíli sa hádali a reval po nej a hneď nato ju pobozkal. Nie je to úplne zlá zmena oproti všetkým tým YA fantasy, kde ju idol jej srdca nepochopiteľne zbožňuje a stalkuje, ale zase som nechápala, odkiaľ to dokelu prišlo? Veď si za celý čas neukázali žiadne známky náklonnosti!

Vlastne celý Šarkan sa mi dosť ťažko chápal. Bol to zatrpknutý hulvát, lebo mal škaredú minulosť a pri tom sa rozhodol, že sa obetuje pre spoločnosť. Preto sa mu môže tolerovať pár manierov, ako že si bude k sebe do veže brať dievčatká... ktoré potom vráti nedotknuté, vzdelané a bohaté. Za čo ho to vlastne všetci tak nenávidia? Veď im dal lepšiu budúcnosť ako by normálne na dedine mali a žiadna sa nesťažovala. Ako to že mu tam karieristky pred vežou nestáli rady?

A čo to bol vôbec za chlapa, dokelu? Nechával si poslať pekné panny a nebol žiaden sex? Fakt by dávalo viac zmysel, keby tie baby aspoň preťahoval, ako hentaká podivná existencia. A keď ho konečne zviedla Agneška, tak sa ďalej choval rovnako nemožne a potom zdrhol? Aby ju nakoniec ako v každej priemernej romantickej komédii na konci vyhľadal, lebo si to konečne uvedomil...? Totálne nemožný kus chlapa.

Agneškin problém zase bol, že od samého začiatku proklamovala, aká je vo všetkých smeroch obyčajná a podpriemerná a zrazu sa z nej z ničoho nič vykľula najväčšia čarodejnica, ktorá všetkých ostatných hravo strčí do klobúka. A zakiaľ ostatní magiči používali aspoň formulky, ktoré zneli ako hapšmara-hapš-hapš, ona len zaspievala hocijakú blbosť na štýl medveďku, daj labku a vyčarovala úplne hocičo z rukáva. A tiež tam bolo viacej takých pasáží, kde spravila svoje eniky beniky kliky bé - a všetko bolo šmahom vyriešené, ľudia zázračne zachránení a uzdravení. Máme tu les, z ktorého sa ešte nikdy nikto nevrátil? Bez problému, Anežka to dá v pondelok ráno nenamaľovaná a bez kávy. Fakt ma hnevajú tieto bezprecedentné, takmer biblicky zázračné skutky hrdinov, ktorí ešte pár kapitol dozadu boli totálne neschopní!

Neskôr sa dej presunie do mesta na kráľovský dvor, lebo zlo už posadlo celú vládnucu dynastiu a prakticky sa blíži koniec sveta. Zrazu sa celá krajina ide zosypať, ide sa bojovať s inými krajinami a tak ďalej, deje sa toho rýchlo a veľa naraz. Hoci doteraz sa rozrastal pozvoľne, odrazu má Les už skoro vyhraté. Pre mňa sa to nemuselo až tak dramaticky vyhrotiť, desivá prítomnosť creepy lesa by mi stačila. Zrazu sa tam pripletú ďalšie udalosti a bitky a trochu som sa v tom strácala. Našťastie z Agnešky sa medzičasom popri jej úspešnom magikovaní stala sebavedomá a emancipovaná žena, ktorá nemá problém všetko poriešiť a potom už si to môžu ísť rozdať s lesom raz a navždy.

Les bol fakt perfektná postava, lebo podľa mňa bol postavou a vlastne asi aj najlepšou. Nakoniec sa dopátrame aj k jeho pôvodu, takže jeho príbeh je pekne ucelený. Mám k tomu len jednu výčitku a to že tisíc tristo siahodlhých opisov stromov je strašne únavných. Niekde v priebehu čítania som to začala preskakovať, lebo život je len jeden.

Aby som to zhrnula, páčila sa mi zápletka o podlom lese, rozprávkový aspekt celého rozprávania, prírodno-vidiecke prostredie a temná atmosféra. A keď pominiem zdĺhavé opisy, nepochopiteľnú romancu a hrdinkinu úžasnú jedinečnosť, bolo to fajn čítanie.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 17 plus 8 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou