(Ne)prečítané: samé úholníky

2019-11-21

Občas sa to proste nedá a toto bude pindanie na knihy, ktoré som nezvládla dočítať.


Cramer - The Inventor's secret

Tento titul ma zaujal preto, že to má byť "steampunkové dystopické fantasy"... Odohráva sa to v alternatívnom USA, narozdiel od skutočnej histórie, Briti vyhrali Vojnu o nezávislosť a v Impériu to pre revolucionárov nevyzerá pekne. Zakiaľ imperialisti sa majú ako v bavlnke a žijú si obklopení prepychom, povstalci sú odsúdení na život v pracovných táboroch alebo rovno na smrť v desivom väzení. Je tam síce vznášajúci sa New York a občas nejaké sympatické mašinky, ale veľmi rýchlo sa to zvrhne na... romantiku.

Tu je pár problémov:

Dozvieme sa toho len veľmi málo o svete, ktorý mohol byť naozaj kua zaujímavý! Príbeh sa odohráva uprostred revolučného diania dofrasa, krajina vraj smeruje k povstaniu a my sa o tom dozvieme hovno?! Autorka túto informáciu len párkrát hodila do éteru, ale nevysvetlila, aká je vládna situácia, ako to vlastne funguje tá alternatívna Amerika v 19. storočí, prečo je život taký mizerný. Lebo priestor je daný... milostnému trojúholníku. Aká novinka.

A ešte aj postavy sú mizerné. Hlavná protagonistka Šarlota je decko rebelov, vie bojovať a strieľať zo zbraní, nerobí jej problém vraziť človeku dýku do žalúdka. A zrazu ju oblečú do pekných plesových šiat a nej úplne prepne a nerieši nič iné, len pri ktorom z dvoch bratov sa jej viac rozbúcha srdiečko. A oni dvaja za ňou stále doliezajú a šmírujú ju a celé je to strašne úbohé. Niekedy v priebehu deja sa to dostalo do bodu, keď už som medzi jej idolmi ani nevidela rozdiel, lebo obaja sa svrckli na rovnakých doliezavých trapkov. Keď boli zalezení v bunkroch, ešte sa to dalo čítať, ale v momente ako mali vyliezť a spraviť niečo pre revolúciu, zvrhlo sa to do sračiek.

Skončila som niekde na 20. kapitoli a kašlem to, už ma ani nezaujíma, kto je mysteriózny Grave.


Singh - Otrokyně citů

Možno by to bol býval aj zaujímavý príbeh, lebo sú tam nejakí Übermenschen mutanti. Táto rasa vypla svoje emócie ako evolučnú výhodu. Vyvinuli si schopnosť telepatie a majú aj meta-internet, sieť vytvorenú z pospájaných ľudských myslí. Ich konkurentmi sú meňavci, ktorí sú naopak emocionálni a dosť si na tom zakladajú. Čo ma ale nakoniec odradilo od ďalšieho čítania, boli nekonečné žvásty o tom, aký je hlavný panterodlak kus zvera a alfasamec nadopovaný testosterónmi, ktorý keď vojde do miestnosti, tak pomaly všetky samičky orgazmujú a tretina je z toho rovno v druhom stave. A vraj tam mala byť erotika, ale bolo to slabé ako dvakrát vylúhovaný sáčok čaju, takže ani zaujímavý svet si nedokázal udržať moju pozornosť, sorry.


Maas - Throne of Glass

Ach, prečo?

Malo to byť o vraždení. O krvi, o mäse, o násilí. O číhaní, boji a o ľsti. Som si myslela...

Namiesto drsnej vražedkyne, čo človeka dokáže odrovnať pohľadom, máme ďalšiu otravnú umrnčanú pubertiačku, ktorá si vyberá medzi dvoma chlapmi. Lebo veď obaja sú takí sladkí, aaach. Ako presne sa z nej stala tá neslávne známa vrahyňa? Nato, že je obávaná asasínka, sa jej život podozrivo točí okolo fakt nezmyselných vecí, ako chalani, handry a bály. Chodila do školy pre vrahov, ale očividne väčšinu času bola zamestnaná spormi s inými slepicami, nakupovaním, chodením do divadla a plakaním, lebo hudba je taká krásna, že to nedokáže uniesť.

Jej dvaja pätolízači tiež nemajú nič lepšie na práci, len sa predháňať, ktorý bude viac doterný. Veď čo iné by robil taký kapitán hradnej stráže v zámku plnom služobníctva, ako chodil osobne budiť otrokyňu. Alebo nebodaj princ, známy sukničkár, ktorého nakoniec aj tak odkopne a vyspí sa s jeho najlepším kamošom, ale on ju stále zostane ľúbiť. A potom sa vykašle aj na kamoša, ale aj ten ju bude stále ľúbiť a ešte pre ňu obetuje svoju kariéru. Začínam si myslieť, že ono je úplne jedno, čo sú tí chlapi vlastne zač. Sú len pozadie, niekto, kto bude našu hrdinku neskonale obdivovať a zbožňovať. A ešte som mala akurát tak dosť toho, kto má aké oči a aké má v nich odblesky! Mala som už plné zuby tyrkisových, medových, orechových a neviem-akých očí, kde sú vraždy?!


Remnant cycle: The Kiss of deception

Má cenu toto vôbec rozoberať? Nejaká čúza-princezná utečie, lebo ju majú vydať za nejakého kara-princa. Zdrhá so svojou slúžkou prakticky do susedného mesta, ale všetko je v pohode a nikto ich nenájde a pred všetkými sa schovajú. Zakrátko dorazí princ, ktorého si mala zobrať, ako-inak, inkognito, a samozrejme neodolá jej šarmu. Ty brďo, aké originálne! A spolu s ním dorazí aj asasín, ktorý ju má zamordovať, ale hádajme čo? Tiež sa do nej na mieste zabuchne a tým nám vzniká... ľúbostný trojúholník! Nenávidím ľúbostné trojuholníky!!! To už nemôže vyjsť kniha bez nejakého sku*veného ľúbostného trojuholníka? Čo je to vôbec za retardovaného asasína, ktorý za ňou dolieza namiesto toho, aby si spravil svoj mizerný džob? Arrrgh, fuj tajbl apage satane, ženské autorky, už preboha skončite s tými trojuholníkovými romancami.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 10 plus 7 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou