little things: # 5 Boston, Massachusetts

# 5 Boston, Massachusetts

2024-07-15

Našou ďalšou zastávkou na ceste po Amerike bolo predmestie Bostonu v štáte Massachusetts. Malé mestečko sa nachádza v zálive a celá oblasť je posiata plážami. Je to najstarší kolonizovaný kúsok Ameriky, domy tu datujú "až" do 17. storočia, kedy ešte nijaké Spojené štáty neexistovali. Niekedy ani nie je na prvý pohľad vidieť, ktoré sú to tie historické stavby, lebo pred 400 rokmi to boli v podstate rovnaké papundeklové búdy ako teraz. Ako viete, budovy tu sú na európske štandardy obrovské a majú všelijaké ozdobné prvky ako vikiere, rizality, stĺpy, rímsy... Dom, v ktorom sme bývali, je okolo 200 rokov starý a súčasní majitelia ho zachránili pred zbúraním, lebo developeri sa snažili zahrať kartu, že stavba nie je bezpečná. Je to také majestátne vidiecke sídlo s drevenými ozdobnými obkladmi, vyrezávaným schodiskom, kazetovými stropmi a veľkolepým krbom. V čase našej návštevy sa blížili oslavy Dňa nezávislosti, takže všade sa trepotali vlastenecké vlajočky a červeno-modro-biela výzdoba.

Historická budova s prvojúlovou výzdobou

Podľa našich hostiteľov, ktorí sú imigranti, alebo ako sa oni sami nazývajú, ex-pati, majú v mestečku super komunitu. Vchodové dvere sa nezamykajú, všetci susedia a známi chodia hocikedy zadným vchodom a jediné, čo sa môže stať, kým je človek preč, je že si nájde doma na stole koláč. Zobrali nás ku kamarátke na americkú grilovačku pri príležitosti Dňa nezávislosti. Usporiadavatelia majú na pobreží dom so záhradou, odkiaľ je výborný výhľad na starú loď v zálive, z ktorej sa odpaľovali ohňostroje. Domáca pani s manželom si obliekli zástery a grilovali pre zhruba 50 hostí hotdogy, kuracinu a burgre. Hostia priniesli nejaké prílohy a šaláty a v záhrade stál prestretý dlhý stôl, kde sa každý mohol obslúžiť. Naša hostiteľka priniesla koláč, na ktorý sme si brúsili zuby. Na bufetovom stole stále ešte nebol a rozmýšľali sme, že kedy ho tam konečne vyložia. Nevyložili. Neskôr nám prišli povedať, že dezert sa servíruje v dome v jedálni a máme sa ísť ponúknuť. Keď sme prišli do spomínanej jedálne, stál tam ďalší obrovský stôl s asi dvadsiatimi rôznymi koláčmi a tortami. Prisámvačku, vyzeralo to ako u nás na takej menšej svadbe. Večer začal ohňostroj a v diaľke všade okolo vybuchovali menšie ohňostroje zo susedných dedín alebo súkromných osláv. Aj keď je predaj pyrotechniky zakázaný, dá sa kúpiť v susednom štáte. Po celý zvyšok týždňa sme potom počúvali ďalšie ohňostrojové salvy.

Vo voľnom čase sme chodili na bicykloch po plážach a okolitých milionárskych štvrtiach. Všade sú celé húfy veveričiek a divých králikov. Stretávame ich v každej záhrade alebo mestskom parku. Malé flufkáče nie sú vôbec plaché a nezriedka sa k nim dá priblížíť na dĺžku paže. Sú považované za škodcov a spolu s drzými srnkami a zdivočelými morkami zodpovedné za väčšinu záhradkárskych neúspechov.

Milionárska štvrť na susednom polostrove

Priechod na ostrov, ktorý sa zjavuje len počas odlivu

Nájdi zajaca

Samotný Boston je taký malý New York. Financial District so svojimi výškovými stavbami a občas nejakým naozajstným mrakodrapíkom pripomína Manhattan a Boston Common je v podstate taký Central Park v malom. Aj náš príjazd do Bostonu pripomínal New York, lebo sme sa doplavili loďou. Väčšina návštevníkov sa zdržiava na turistickom chodníku, ktorý spája bostonské pamiatky a hovorí príbeh o americkej ceste k nezávislosti. Od bostonského čajového večierku sa tu odohralo viacero historicky významných udalostí a národne cítiaci turisti žerú všetky tie rozprávky o "otcoch národa", takže niekto si povedal, že by bol super nápad pospájať náhodné budovy, trhy a cintoríny a spropagovať ich ako pešiu turistickú značku "za slobodou". Jednou zo zastávok je vlajková loď amerického námorníctva USS Constitution, ktorá je v nepretržitej aktívnej službe od roku 1797, čo voľne preložené znamená, že touto dobou je proste dlhodobo zakotvená v doku v Bostone.

Na trajekte do Bostonu

Bostonský "Central Park"

USS Constitution

Počas potulky Bostonom sme usúdili, že nastal čas na americkú kuchyňu, konkrétne na Dankin® Donut. Neviem, kto je Danka, ale kúpili sme si poltucet a pokladník nám prihodil ďalšie tri. Už nikdy v živote nechcem vidieť viac ako jednu deravú šišku naraz.

Nevšedným zážitkom bolo mestečko Salem, kde pred 300 rokmi odsúdili a popravili 19 čarodejníc a odvtedy si z toho mesto robí biznis založený na bosorkách, vampíroch, veštení a všetkom aspoň trochu spojenom s okultizmom. Hlavne okolo Halloweena sa tamojšími strašidelnými domami, temnými obchodmi so suvenírmi, obskúrnymi múzeami, veštiarňami a cintorínom premelie horda turistov. Na svoje si prídu hlavne všetci ghoti, satanisti, ezoterici, new-agisti...asi máte predstavu.

Maják v Saleme

Jednou z miestnych atrakcií je malý cintorín, na ktorom sú pochované bosorky. Aj počas obyčajnej soboty zažil väčší nával, než bežný mestský cintorín na dušičky. Bolo zakázané šliapať mimo chodníčky a pri vstupe vedľa veľkého dvojjazyčného nápisu stál navyše zamestnanec, ktorý na to každú skupinu návštevníkov ešte zvlášť upozorňoval. Ďalší mal potom stanovište vo vnútri a chodil umravňovať ľudí, ktorí si aj tak sadali na kamene alebo šľapali mimo chodník. Chudák od zúfalstva takmer plakal. Taký cirkus ste na dedinskom cintoríne ešte nevideli.

Umrlčia výzdoba na pomníkoch na cintoríne

Ďalšia vec, ktorú o Amerike všetci vieme, ale aj tak človeka odrovná, keď je s ňou naživo konfrontovaný, je to množstvo morbídne obéznych ľudí. Hovoríme o naozajstnej monštruóznej obezite, kedy majú ľudia problém vôbec chodiť a dotýkajú sa im časti tela, ktoré by normálne nemali. Ak poznáte ten vtip o asymetrickej žene, ktorá je asi meter vysoká a asi meter široká, tak vám prestane byť smiešny, keď ju tak piaty krát stretnete na ulici.

Pretože nebudeme ukončovať článok na túto nôtu, tak vám ešte porozprávam, ako sme sa na Fiate Cinquecento (500) snažili stihnúť autobus. V čase nášho pobytu opravovali podmorský tunel vedúci do Bostonu, kvôli čomu bol mesiac zatvorený. To bola samozrejme zlá správa pre všetkých motoristov a ako veľmi vážna je situácia sme pochopili, až keď sme stáli v zápche vedúcej na most do centra, odkiaľ nám o 20 minút mal ísť autobus do Kanady. Z domu sme odišli vo veľmi skorú rannú hodinu a s veľkým predstihom. Na chvíľu nás zdržalo, že na veľkej Honde asi zomrela baterka, lebo nefungovalo odomykanie dverí, kufra a pravdepodobne ani štartovanie. Takže sme sa aj s veľkými ruksakmi natlačili do hostiteľkinho dvojdverového Fiata (áno, je pôvodom Talianka) s európskou šaltpákou. Náš hostiteľ šoféroval ako egyptský taxikár, v jednom momente zostal stáť uprostred križovatky, aby nemusel čakať ďalšiu rundu červenej na semafore, ale všetko bolo márne, nemali sme šancu dostať sa na autobusovú stanicu v meste načas. Všetky zastávky metra boli tiež na druhej strane zápchy. Našťastie mal Chrumkáč spásonosný nápad, že náš expresný autobus má ďalšiu zastávku v Cambridge, čo je "len" cez most na druhej strane rieky. V opise spomínanej zastávky bolo uvedené, že autobus zastaví na parkovisku vedľa reštaurácie pomenovanej Letná chajda. Do poslednej chvíle sme si neboli istí, či na toto bohom zabudnuté miesto nejaký bus naozaj príde a kedy. Nakoniec všetko dobre dopadlo a my sme sa neskoro popoludní po viac ako 8-hodinovej ceste dopravili do Montrealu. Ako sa nám darilo potom sa dočítate nabudúce.

# 5 Boston, Massachusetts

Komentáre k článku