little things: # 11 Alberta

# 11 Alberta

2024-09-09

Nás ďalší pobyt bola rurálna Alberta. A keď rurálna, tak myslím naozaj rurálna. Farma, na ktorej sme vypomáhali, je úplná samota, najbližší susedia sú dedkova farma, potom ujova farma a potom bratova. Najbližšie mestečko je vzdialené 30 km po prašnej ceste (polhodina autom) a v okolí farmy nie je v pešej dostupnosti zhola nič. To však neznamená, že tu skapal pes a nič zaujímavé sa nedeje, práve naopak!

Préria

Meanwhile in Canada...

Na ranči chovajú stádo bizónov a asi 10 včelstiev. Že ako také niečo funguje? To je veľmi dobrá otázka, ktorú si kladie každý, kto tam od začiatku tohoto roka zavítal, vrátane dcéry bývalého vlastníka. Po tom, čo jej tatko nečakane umrel, sa vrátila z Austrálie, kde dovtedy robila sestričku a povedala si, že tak ona bude chovať na kanadskej samote tatkove včely, aj keď vôbec nevie, čo robí. Keď sa človek dostane z 0 úľov na asi 250 cez noc, tak je to docela úlet a jej včelia sezóna bola divoká jazda. Počas nášho pobytu vrcholil zber medu a začínali prípravy včelích spoločenstiev na zimu. Spolu s nami jej pomáhali ďalší dvaja dobrovoľníci, takže sme boli pestrá a veselá skupina. Okrem toho s nami chvíľu pobudol jej nový frajer a pár ďalších ~~príživníkov~~ nájomníkov, relikty z dôb jej dobráckeho tatka, ktorý prichýlil každú socku v okolí a ona sa ich teraz nevie zbaviť.

Také divné kravy

Celý príbeh je ešte viac zamotaný. Rodinná situácia našej hostiteľky je totiž všetko ostatné ako normálna, ba až bizarná. Jej otec si po rozvode s druhou manželkou našiel na internete milú na Filipínach. Po tom, čo niekoľko rokov posielal na Filipíny peniaze, mu tak trochu došla trpezlivosť a zaťal sa, že buď jeho frajerka príde do Kanady, alebo sa nato vykašlú. Filipínčanka sa teda zbalila, vybavili jej letenku a minulý december naozaj dokvitla. Stihli sa zobrať a ísť na vianočný večierok s rodinou, kde sa dedo nakazil chrípkou a krátko nato, chudák, umrel. Novopečená manželka, ktorá bola v Kanade tak integrovaná, že mu ani sanitku nedokázala zavolať, sa stala vdovou a dedičkou bizónov a včiel. Ujo síce vraj napísal poslednú vôľu, že farmu necháva dcére, ale asi len do šuflíka a dedičské právo je veľmi rigidné, no proste je to veľký bordel a dedičské konanie beží už polroka. Filipínčanka zatiaľ býva v suteréne, prakticky s nikým nehovorí a nič poriadne nerobí a nikto nechápe, čo sa jej asi preháňa hlavou. Ak aj zdedí farmu a včely, som veľmi zvedavá, čo s nimi asi tak bude robiť, lebo sa nevie postarať ani sama o seba.

Okrem divných ľudí s nami bývalo toto

Aby toho nebolo málo, naša hostiteľka sa očividne vždy ocitá v divných vzťahoch. Výsledkom toho predchádzajúceho je, že má stalkera a predátora, ktorý sa na ňu zameral a odkedy ho vyhodila z domu, obťažuje jej rodinu. Zašiel tak ďaleko, že si kúpil dom neďaleko, aby ju mohol mať v merítku a robiť jej zle, hoci má súdny zákaz približovania sa. Píše ľuďom, ktorí ju poznajú a snaží sa jej robiť škodu cez nich. Na veľkom televízore beží neustále záznam z bezpečnostných kamier okolo domu, keby sa zase rozhodol ukázať, no úplné psycho. A že na dedine sa nič nedeje.

Jej súčasný je ostrieľaný chlapík, ktorý vyrastal v drsných uliciach Edmontonu. Má niekoľko zážitkov, keď ho niekto prepadol, vlámal sa mu do auta alebo do domu. Každýkrát sa mu však podarilo útočníkov dobiť a zahnať. Pri nočnej vlámačke do domu jeho mamy zlodejovi roztrieštil ruku páčidlom. Poliši, ktorých privolali, mu vraj akurát dali pokutu za tónované sklá na aute a informovali ho, že neúspešný zlodej ho môže udať za ublíženie na zdraví. (V zime majú pravidelne v Edmontone problém s vlúpačkami. Bezďáci fakt nechcú pri -50°C zostávať na ulici, takže vnikajú do prázdnych budov, aby tam prezimovali, alebo spravia vlúpačku a trochu škody, ktorá im vynesie aspoň pár týždňov v teple a so zdravotnou starostlivosťou.) Každopádne, svojej frajerke pomáha, ako vie, čo napríklad znamená, že jej šúľa jointy, aby zvládla ďalší deň (tráva je v Kanade legálna). Tomu sa hovorí láska.

"Čítanie" plástu

Zber medu - odfúkavanie včiel z plástov fukárom na listy

Okrem starania sa o včely a zbierania a stáčania medu sme boli na pár výletoch so starými rodičmi. Dedkovci sú úplne super, babka má síce mierneho Alzheimera a často sa opakuje, ale je s ňou sranda. Vždy keď hovorí o premiérovi, nedokáže si odpustiť zašomranie "somár sprostý". A dedko je fakt super týpek. Zobral nás strieľať z máloražok a brokovnice. Okrem toho sme s ním boli kŕmiť a napájať bizóny. Raz sme boli v mestečku na škótskych hrách (veľa rodov tu má škótske korene), kde okrem tradičných tancov a hry na gajdy súťažili v hode 50-kilovým brvnom. Iný raz nás zobrali na "vrch dohody" (najvyšší kopec široko-ďaleko), historické miesto na ich pozemkoch, kde kedysi znepriatelené kmene Indiánov uzavreli mierovú dohodu. Na kopci našli kopu hrotov z oštepov.

Streľba na terč, neživý, kravy sú len kulisa

Dedov pes kráľ Ľudovít

Keď sa tu rozpredávali pozemky, každému vymerali 160 akrov pôdy (asi 65 hektárov) za 10 dolárov. Bol to dvojnásobok toho, čo farmári dostali v Ontáriu, ale zabudli im povedať, že tu skoro vôbec neprší a výnosnosť pôdy je štvrtinová. Jedným z "veľkých susedov", ktorí vlastnia nie jeden, ale niekoľko štvorcov pôdy, je kolónia hutteritských bratov. Hutteriti sú sekta podobná amišom alebo menonitom, žijú komunitne v uzavretých kolóniách, majú spoločný majetok a nezapájajú sa do normálnej spoločnosti. Sú takmer úplne sebestační, všetko si sami dopestujú, vyrobia a postavia. Členovia bratstva nedostávajú žiadne peniaze (takže je takmer nemožné z komunity odísť) a ženy nemajú volebné právo. Pár podnikavcov z kolónie tu predáva okolitým farmárom kradnutý komunitný benzín, aby sa dostali k peniazom a mohli si kupovať chľast. Okrem alkoholu majú problém s depresiami, hlavne ich ženy. Výlet do nemocnice je asi jediná príležitosť, ako sa z kolónie dostať aspoň na pár hodín, preto si vymýšľajú neexistujúce ťažkosti. Keď sa kolónia dostatočne rozrastie, rozdelí sa založí novú odnož. Farmári sú frustrovaní, že hutteriti vo veľkom skupujú poľnohospodársku pôdu pre svoju expanziu. Kolónia spoločne má docela veľké páky (inak povedané moneys), a ostatným farmárom idú vypadnúť oči, že majú vždy najnovšie a najdrahšie poľnohospodárske stroje. Títo hutteriti sú vraj docela moderní, majú mobilné telefóny (teda aspoň muži), vlastné požiarne autá a pomohli našej hostiteľke uhasiť požiar, lebo najbližšia požiarna hliadka je príliš ďaleko.

Los s mláďatkom

Polárna žiara

No bola to švanda, to vám poviem. Vozili sme sa na polozhrdzavenom pickupe s popraskaným čelným sklom, lebo Kanaďania svoje autá používajú, až dokým sa pod nimi nerozpadnú. Zase sme trochu poopravili svoje predstavy o svete, napríklad keď sa naša hostiteľka prekecla, že Európa je preľudnená. My rozmýšľame o Kanade ako o pustatine, kde nič nie je, lebo hustota osídlenia u nás sa nám zdá normálna. Tak niekomu inému sa môže zdať, že roztrúsené ranče sú tak akurát a stará dobrá Európa proste praská vo švíkoch. Boli sme medzi mladými ľuďmi a mali spolu kopec srandy. A miestami to bolo riadne psycho, lebo opäť raz, to len tak nevymyslíš...

Plechovka, ktorá nás vozila po okolí

A nabudúce už sa chystáme do hôr!

# 11 Alberta

Komentáre k článku