little things: # 14 Súostrovie Gulf Islands

# 14 Súostrovie Gulf Islands

2024-10-07

Naše ďalšie dva pobyty sme strávili na ostrovoch okolo Vancouveru a najprv som si myslela, že ich spojím do jedného článku, lebo šak koľko sa toho môže stať za týždeň na izolovanom ostrovčeku o dĺžke asi 15 km? B je správne: prekvapivo dosť! Už ste celí nažhavení?

Tento príbeh sa vlastne začal písať pred niekoľkými mesiacmi. Na našej dobrovoľníckej stránke väčšinou kontaktujeme hostiteľov, oni sa mrknú na náš profil a ak sa im páčime, tak nám odpíšu a potom k nim ideme. Prvý kontakt môžu nadviazať aj oni a často dostávame pozvánky, aby sme k niekomu prišli, lebo sme predsa úžasní. Raz nám napísali jedni, že či nemôžeme ísť strážiť psa k ich dcére kdesi v Kamloops, kým je ona na dovolenke. A my že hell no, máme svoje štandardy a nejdeme k random človeku, ktorý ani nemá profil a my by sme u neho boli sami doma! Ale nie, vtedy sme boli tisícky kilometrov na východe a nedávalo to zmysel. Teraz, už v Britskej Kolumbii, sme pri hľadaní ďalšieho miesta narazili na tých istých ľudí. Oni sami bývajú pri Vancouvri a slovo dalo slovo, dohodli sme sa, že ideme k nim na ostrov.

Jeden z trajektov, ktoré zabezpečujú dopravu medzi ostrovmi

Vancouver

Trochu nás vyviedlo z miery, keď nás do prístavu prišla vyzdvihnúť 80-ročná vetchá starenka. Pomysleli sme si, bisťu to zas bude... a opäť sme boli vedľa ako tá jedľa. Z tejto bábušky a jej manžela (ktorému hovorila láskyplne Papi) sa vykľuli jedni z najpozoruhodnejších a najbystrejších ľudí, akých som kedy mala tú česť spoznať. Papi má 90 rokov, ale kľudne by ste mu hádali 75. Bábi chodí plávať v mori a jazdí na bicykli do mesta. Obaja šoférujú auto, starajú sa o rodinné účty, dom so sadom a zvieratami, sú aktívni vo všelijakých kluboch a zapájajú sa do dobrovoľníckych projektov. Keď sme u nich boli, tetuš sa učila používať zoom, aby mohli mávať pravidelné meetingy krúžku. Chodia do kostola, brávajú vnúčatá na výlety a neviem čo všetko ešte. Takmer každý večer išli na nejakú akciu a pravdepodobne majú pestrejší spoločenský život ako my. Už tak by ľahko zapadli medzi ľudí o 20, pokojne aj 30 rokov mladších. Ale oni majú aj dokonalý prehľad, čo sa deje vo svete, pozoruhodné znalosti o všetkom možnom aj nemožnom, sú sčítaní až strach a precestovali celý svet... Keby som v škole mala napísať sloh o svojom vzore, títo dvaja sú mojimi hrdinami! Sú ľudia, ktorí niečo úžasné dokázali. A potom je pár výnimočných osôb, ktoré majú navyše obdivuhodný charakter. Neupozorňujú na svoje bohatsto, úspech alebo status, aj keď by sa práve oni mohli ako prví vystatovať. Tomu sa hovorí úroveň.

Starkých chalúpka na ostrove

Ďalší obyvatelia pozemku

Pamätáte, keď sme pred niekoľkými mesiacmi robili záhradníkov na panskom sídle v Spojenom Kráľovstve? Je sranda, že chudáci si predstavujú aristokraciu nejak tak, že chodí v dizajnérskych handrách, pojedá stejky s kaviárom a hrá golf. Pri tom skutoční "páni" chodili po dome aj po záhrade bosí, jedli curry z pstruha, ktorého si sami ulovili a voľný čas trávili plením zeleninovej hriadky. Tak alebo onak, pobyt v kaštieli nebol tak úplne štandardná výmena podradného ubytka a stravy za otrockú prácu. Bolo nám jasné, že to bolo terno a také už sa druhýkrát nezopakuje. Ako často by sa asi obyč dobrovoľníci ako my ocitli u šľachticov? Viac ako raz by bolo docela crazy, že? Najneskôr vtedy, keď nám Papi vyprával, ako sa jeho rodine podarilo dopátrať predkov po praslici do 11. storočia, nám začínalo svitať, ktorá bije. Rodinný rodokmeň po meči siaha do 6. storočia, prakticky ešte než vznikla Svätá ríša Rímska. Na wikipédii je k tomu celý príbeh. Toto je história, s ktorou sa s nami podelil Papi: jeho otec mal pred vojnou majetky pri Berlíne (neskôr by sa nachádzali vo východnom Nemecku), ktoré mu zhabali gestapáci. Papiho, staršieho syna, ešte pred začiatkom vojny stihli poslať do Británie k starej mame, u ktorej vyrastal. Pripojil sa ku kráľovskému námorníctvu, takže vo vojne bojoval proti svojej vlasti. Vojenská služba mu skončila, keď bol v USA a povedal si, že je najvyšší čas z armády vypadnúť. V tom čase Kanada s otvoreným náručím prijímala imigrantov, tak sa rozhodol vyštudovať lesnícku univerzitu a zostal.

Chrumkáč s prapredkami

O pár dní neskôr prišla na návštevu najmladšia dcéra (tá u ktorej nám pôvodne ponúkali pobyt) a my sme si zbierali sánky niekde zo zeme. Ako môže byť taká nepríjemná, ukričaná ignorantka ich dcéra?! Jediné, čo robila, bolo že hučala a nadávala, správala sa povýšenecky a všetko ju urážalo. Nadávala na frajera, ktorý ju opustil, na džob, ktorý ju opustil (jej formulácia), na strýka, ktorý si ju doberal... Taký balíček neuróz v takom nesympatickom balení už som dlho nevidela. Trochu nám pokazila zvyšok času so starkými, lebo musela dominovať každej konverzácii a úplne pokazila pohodu, ktorú sme spolu predtým mali. Nejaké zvyšky monarchie sa v rodine zachovali, napríklad vo forme nóbl stolovania. Pri každom jedle sme sedeli za slávnostne prestretým stolom s fajnovým porcelánom, kruhmi na obrúskoch, servírovacími misami a podnosmi, a samozrejme nechýbal kompletný príbor s erbom.

Najstaršie auto, aké som kedy šoférovala - rovnaký ročník výroby ako ja

Tento malý ostrov má len asi 4 km na šírku a prakticky z každého miesta je vidieť more. Teda keď zrovna výhľad nezakrýva les, ktorý stále zaberá veľkú časť ostrova. Priamo z našej izby sme mali výhľad na maják na malom ostrovčeku neďaleko pobrežia. Do dnešného dňa tam žije strážca majáku s rodinou. Ich deti každý deň dochádzajú na člnku do školy. Napriek snahám vlády ušetriť náklady a maják automatizovať, na protest miestnych námorníkov k tomu nikdy nedošlo.

Maják

Šantivé morské vydry

Pretože život na takom ostrove je odrezaný od normálneho sveta, ľudia musia byť sebestační. Veľmi dôležitá je miestna komunita a susedské vzťahy. Sú tu základné služby, ale za prácou, za kultúrou, do nemocnice alebo do poriadneho obchodu treba dochádzať. Do najbližšieho veľkého mesta na "pevnine" (ktorá je technicky tiež len veľký ostrov) je to "len" polhodina trajektom. Bývať na ostrove je vlastne dosť lukratívna záležitosť, ceny nehnuteľností sa tu momentálne pohybujú v sedemciferných sumách a sídla tu majú vancouverskí papaláši a lokálne celebrity. Vekový priemer na ostrove je tak 70 rokov. S dedom sme boli na omši u anglikánov a skoro sme odpadli. Pani farárka spravila takú show, že by som bola bola ochotná zaplatiť vstupné. Mala bezchybnú rétoriku a používala všetky správne triky a finty, ako zaujať obecenstvo. Bol to jeden z najlepších verejných prejavov, aké som naživo počula, vrátane ľudí, ktorí prednášali na Queen Mary 2! Aspoň trikrát padlo slovo "udržateľný" a hovorilo sa o uhlíkovej stope. To je ten rozdiel, keď to robí nadpriemerne vzdelaná stará pani a zaostalý sedlák v maštali uprostred kukuričného poľa v Ontáriu.

Pobrežie je posiate pieskovcovými útvarmi, ktoré voda a vietor obrúsili do roztodivných tvarov.

Pláž s kamennými útvarmi

Veľmi sa nám páčil výlet člnom ku kameňu, na ktorom vylihujú tulene. Bola to naša prvá plavba morom na veslovacom člnku.

Naši hostitelia nám povedali, že pre nás vlastne žiadnu prácu nemajú, lebo v lete sa všetko spravilo, a poslali nás pomôcť kamarátom. Chodili sme teda na návštevy k iným ľuďom, napríklad k hodinárovi a jeho žene. Ich dom vyzeral ako dielňa nejakého šialeného steampunkového vynálezcu. Povaľovali sa tam všelijaké možné hodiny od výmyslu sveta. Jeho najväčšou pýchou sú unikátne starožitné hodiny zo 17. storočia vyrobené v Rakúsku. Dom mal čarovnú presklenú slnečnú jedáleň s výhľadom na oceán. Ujo hodinár sa nám chcel nejako odvďačiť za našu pomoc a ponúkol sa, že mi opraví náramkové hodinky. Úplne na začiatku výletu som ich kúpila na blšom trhu v Anglicku. Dala som za ne libru a moje jediné kritérium bolo, že musia byť mechanické. Odvtedy si toho spolu so mnou kopec zažili: nevyhli sa nárazom, špine a vode a začali sa občas zasekávať. Odkedy som ich dostala naspäť po oprave, fungujú úplne ako nové. A tiež som sa dozvedela, že to vôbec nebol zlý kauf a majú oveľa väčšiu hodnotu, ako som čakala. Títo dvaja boli tiež veľmi zaujímaví. Fakt, že nehnuteľnosti na ostrove stoja nejaký ten miliónik, je asi dosť dobrý filter na hlúpych ľudí. V minulosti mali malú loďku zakotvenú na mori kúsok od pevniny a žili na nej 6 rokov. Rozprávali nám, že záchod splachovali morskou vodou a vďaka bioluminescencii planktónu voda v záchodovej mise svetielkovala.

Na brigáde u kamošov

Tento a okolité ostrovy sú posiate petroglyflmi. Sú to do kameňa vyryté obrazce, lebo Indiáni nepoznali písmo. Takéto ryhy v kameni nie sú veľmi trvácne, takže tie, ktoré ešte nezvetrali a sú rozpoznateľné, nemôžu byť nijako zvlášť staré. My sme ich našli asi šesť.

Obrazec vyrytý do kameňa

Ostrovný život sa nám veľmi páčil a preto sa tu pozrieme ešte na jeden ostrov. A to už bude pomaly koniec našej cesty po Kanade...

# 14 Súostrovie Gulf Islands

Komentáre k článku