little things: #15 BC Sunshine Coast

#15 BC Sunshine Coast

2024-10-16

Viete, ako sme minule boli na takom malom ostrove, kde je len pár obchodov a les? Tak na našom ďalšom ostrove nebolo skoro nič. Je to prakticky divočina. Celý ostrov je zalesnený a zaberá ho niekoľko kopcov. Tých pár ľudí, čo tu žije, má domy roztrúsené na pobreží. Dostupnejšiu stranu ostrova obsluhuje niečo, čomu hovoria vodný taxík, ktorý niekoľkokrát za deň funguje ako linková doprava. Na odvrátenú časť ostrova sa dá dostať len súkromným člnom. Na ostrove totiž nie sú naozajstné cesty.

Jedna z mála ciest na ostrove - do prístavu

Všetko sa sem musí dopraviť po mori a preto dostať tunák auto a vlastne hocičo ostatné je pomerne komplikované. Buď to treba zobrať so sebou na čln, alebo v prípade áut, pohonných hmôt, stavebného materiálu a pod. najať nákladnú loď. Neexistuje tu žiadna naozajstná infraštuktúra okrem elektriny a obmedzeného internetu a fakticky žiadne služby. Odpadky si treba odviezť so sebou späť na pevninu. Momentálne tu žije celoročne okolo 100 osôb. Cesta z predchádzajúceho ostrova na tento by normálne zahŕňala 4 rôzne linkové lode, čo by bol určite nejaký môj osobný rekord. Na jednom úseku trasy však existuje zaujímavá alternatíva. Cesta z mesta Nanaimo na Vancouverskom ostrove do Vancouveru normálne trvá 75 - 100 minút trajektom. Takto nám nezabrala ani 20 minút. Ako? No predsa vrtuľníkom! V tejto časti sveta náhodou lieta jedna z pravdepodobne jediných dvoch linkových helikoptér na svete. A my že to je sakra cool a fakt si to musíme aspoň raz za život vyskúšať. Táto helikoptéra pojme maximálne 12 pasažierov. A lieta proklate nízko, leteli sme asi 30 metrov nad morskou hladinou. I tak je možné, že tri rôzne lode za jeden deň sú pre mňa stále rekord.

Výhľad z vrtuľníku

Ďalšou srandou sú malé lietadielká, ktoré pristávajú na vode a starajú sa o dopravu medzi niektorými ostrovmi. Tie ale nie sú vo svete také vzácne, takže možno nabudúce.

Hydroplán

Samozrejme, že sme sa vyškriabali na spomínaný kopec na ostrove. Je odtiaľ bohovský výhľad na more a okolité ostrovy. Prechádzky lesom sú úplne neskutočný, magický zážitok. Tento prales z papradí, cédrov, osík a borovíc je prakticky v nedotknutom stave. Hlboko v hore na neobývanom ostrove sme pravdepodobne jediní ľudia široko-ďaleko.

Výhľad z vrchu Killam na okolité ostrovy a zálivy

Naši hostitelia boli funky polo-dôchodci s kopou cestovateľských zážitkov. Úplná sranda je, že hostiteľkyni starí rodičia, jedni aj druhí, pochádzali z Oravy na Slovensku. Emigrovali odtiaľ medzi dvoma vojnami. Jedni mali salaš a druhí hrnčiarsku dielňu. Z jej bratranca, ktorého tiež prepašovali do Kanady, sa podľa niektorých názorov stal najlepší hráč hokeja všetkých čias. Okrem toho, že vymyslel zakrivené hokejky, sa preslávil ako najviac penalizovaný hráč. Naša hostiteľka poznala slovenské slovíčka (ako zasran), slovenské recepty a obaja mali kopec postrehov z návštev na Orave. Bolo pre nich zaujímavé sledovať, ako sa krajina mení s každou ich návštevou a ako sa z pochmúrnej, zanedbanej diery za ostnatými drôtmi takmer cez noc stala moderným štátom s cestovnym ruchom a službami. Zanechalo na nich dojem, keď sa počas svojej poslednej cesty na Slovensko rozprávali s Ivetou Radičovou. Samozrejme, že na večeru sme u nich mali bryndzové halušky! Pozoruhodné je, že to neboli prvé halušky, ktoré sme v Kanade jedli a teraz poznáme už druhý recept, ako pripraviť falošnú bryndzu, čo by nás nikto na Slovensku naučiť nevedel.

Zeleninová záhrada na prťavom kanadskom ostrave

Ich dom sa nachádza v malom zálivčeku. Keď prejde trajekt, dovalia sa veľké vlny, ktoré špliechajú o skaly, ale väčšinou je tam úplne pokojné more. V tom tichu je vraj dokonca počuť pffffft, gejzír vody, keď sa veľryby rozhodnú poctiť toto miesto svojou návštevou. Pozemok pozostáva z niekoľkých starých drevených chatiek, kde sa nachádzajú záchod, vonkajšia sprcha, kuchyňa a spálne. Zároveň majitelia prerábajú veľký dom, do ktorého sa postupne plánujú nasťahovať. Jednou z našich úloh bolo napríklad vystrihávať a vykopávať černicové kry, ktoré sú považované za invazívny druh. Bolo to trochu ako snažiť sa bojovať s lesom, lebo ono to prakticky je les. Na pozemku rastú 12-metrové cédre a iné pôvodné stromy a keď tu chce človek stavať alebo založiť záhradu, musí si najprv svoj kúsok zeme skultúrniť. Jedným z hajlajtov bola drevom vyhrievaná kaďa s výhľadom na oceán, ktorá mala niektoré večery príjemných 45 stupňov.

Záliv

"Naša" chatka

Záhrada uprostred lesaa

A to bol náš posledný pobyt v Kanade! Za tri mesiace sme si spravili takú malú ochutnávku tejto rozľahlej, divokej a pestrej krajiny. Videli sme zase kus sveta a ako to tak býva, iba nás to naštartovalo vidieť viac. Možno zase raz. Ale show must go on, takže sa vidíme nabudúce v USA. Ak nás pustia cez hranice, sme totiž veľmi pochybné indivíduá.

#15 BC Sunshine Coast

Komentáre k článku