little things: # 17 Oregon

# 17 Oregon

2024-10-25

Zo Seattlu vo Washingtone sme pokračovali našu cestu do ďalšieho štátu, Oregon. Skončili sme neďaleko hlavného mesta Salem. Je to už náš druhý Salem v Spojených štátoch.

Našimi hostiteľmi sa stali traja dôchodcovia-rebeli (tak je to napísané na ich profile) vo veku 74-84 rokov, a tak trochu pár ďalších ľudí. Boli to takí zaujímaví hippie týpkovia a týpkine. Ich rebelstvo sa prejavovalo asi hlavne tak, že ich hipisáctvo stále ešte neomrzelo a to sa opäť prejavovalo hlavne tak, že si radi trošku pofajčili. Pochválili sa nám, že už sú kompletne sebestační a to je čo povedať, lebo vraj hulia hodne veľa. Začali si svoju spotrebu pestovať sami, lebo veď chleba je drahý a aj tráva je drahá. Celý dom stále smrdel od gandže a na dvore mali karavan, kde kuchtili a fabrikovali svoje medecíny.

Ich dom bol tiež docela sranda. Vznikol niekoľkými atypickými prestavbami, takže sa v ňom nenájde jediný pravý roh. Centrom je maličké presklené átrium so stromom, okolo neho sú priechodné miestnosti do kruhu a z nich niekoľko výbežkov do rôznych smerov. Vnútri to vyzerá ako bludisko, čomu určite dopomáha aj fakt, že sú to horderi a domom vedú vlastne len úzke kľukaté priechody a zákutia lemované stohmi harabúrd. Každý horizontálny povrch zaberajú rady a rady ozdôbok a dekorácií. Každý týždeň sa vyberú na výlet do mesta, kde obehajú všetky garážové výpredaje a blšáky a donesú odtiaľ za tašku super úlovkov za babku, ako discmana, škrabku na krevety a stojan na artičoky. Raz týždenne chodia na veľký nákup do supermarketu. Jedna zo stareniek je expertka na zľavové kupóny a všelijaké vernostné programy a body a vždy sa jej podarí zraziť asi 50% z ceny nákupu. Pokladníci už ich tam poznajú a sú z nich zúfalí, lebo to musí byť horor, dávať pozor na všetky tie zľavy a kľučky. Preto majú "svojich" dvoch pokladníkov, ktorí už sú zbehnutí a dá sa na nich spoľahnúť, že nespravia chybu a nezabudnú im uplatniť niektorý z rabatov.

Átrium

Práve som chytila slinu, tak vám doprajem trošku umeleckého opisu a popíšeme si niektoré miestnosti. Kúpeľňa, ktorú sme používali, pozostávala z vane s dvierkami (tak sa to po slovensky volá, spravila som si výskum), umývadlového pultu obloženého fľaštičami, obrázkami a citátikmi a záchodu, ktorému na splachovacej nádržke trónili knihy a ďalšie ozdôbky. Po zemi a stolčekoch sa povaľovali nejaké hračky a päť vypchatých látkových labutí v čepčekoch. Po stenách boli potom rozvešané desiatky obrazov, všetky s kúpeľňovou tematikou, ako bábätká v kadiach a vaničkách. Každá miestnosť bola zarárožená od podlahy až po strop, vrátane izby, v ktorej sme spali. Celý týždeň sme žili z kufra, lebo sme nenašli ani kúsok miesta, kam by sme si vyložili veci. Ešte aj záložná posteľ, ktorú sme nepoužívali, bola zaprataná škatuľami, dekami, vankúšikmi a vianočnými ozdobami. Jednu z miestností nám predstavili ako "barovú" lebo sa v nej nachádza drevený barový pult, ktorý nikto nikdy nepoužil. Okrem toho tam majú oltárik s fotkami a všelijakými relikviami, pamiatku na svojich zosnulých. Okrem sliepok, zeleniny a černíc majú v záhrade labyrint.

Dom s labyrintom zhora

Vypchaté látkové labute v čepcoch

Nikdy sme sa naozaj nedozvedeli, ako to v tej ich domácnosti v skutočnosti funguje. Dvaja z nich sú pár a tretej umrel muž, ale všetci majú rovnaké priezvisko. Myslíme si, že sú proste veľmi dobrí kamoši a druhovia, ktorí sa dali dokopy a žijú spolu ako jedna veľká šťastná hippie rodinka. Porozprávali nám príbeh, ako si zvolili nové spoločné priezvisko. V Steinbackovej knihe Na východ od raja rozpráva postava Lee, že v dvoch rôznych prekladoch biblie sa píše buď zvíťazíš nad hriechom alebo musíš zvíťaziť nad hriechom. Keď vraj išiel študovať bibliu v pôvodnej hebrejčine, dopátral sa, že správny preklad znie: môžeš zvíťaziť nad hriechom, teda možnosť voľby. A to sa im tak páčilo, že si z týchto dvoch hebrejských slovíčok, ktoré znamenú "ty môžeš", vytvorili priezvisko a založili vlastný klan. Miestami nám niektoré veci nedávali zmysel, ako napríklad že ich dcéra má 28 rokov, keď oni majú osemdesiat a je z nej socka bez kontroly nad svojím životom, aj keď oni sú očividne veľmi šikovní. Ich život vyzerá, ako keby mali aspoň o dva krížiky menej, sú bystrí a agilní a stále otvorení novým dobrodružstvám. Každé ráno cvičia aerobik a tai chi podľa youtubu na veľkom televízore v obývačke, hrávajú hry, starajú sa o pozemok a záhradu a o celú veľkú rodinu. Pripisujú si zásluhy za vychovanie 15 detí, vlastných, adoptovaných (to konečne vysvetlilo mladú dcéru), cudzích a ktovie akých ešte. Jedno z ich detí otehotnelo v osemnástich a teraz prakticky vychovávajú 9-ročného vnúčika. No proste je to celé jeden veľmi zamotaný príbeh.

Prasopes* a Doge

Náš hostiteľ pracoval na univerzite, kde robil školníka. Pretože bol veľmi zvedavý a asi sa nudil, so všetkými sa rýchlo skamarátil. Začal chodiť na prednášky a nechal si od profesorov vysvetľovať učivo, takže si tak trochu spravil inžiniera bez diplomu. Má švédske korene a začal sa zaujímať o švédsky jazyk. Nejako sa mu podarilo votrieť na kurzy švédčiny a naučil sa po švédsky tak dobre, že začal prekladať knihy. Tým si teraz kráti dlhú chvíľu na dôchodku. Preložil pár dosť zaujímavých knižiek, napríklad cestovanie mliekara okolo sveta v roku 1920 alebo vôbec prvý feministický román z roku 1838 o Švédke, ktorá vlastnila majetok, podnikala a žila v jednej domácnosti s chlapom, s ktorým nebola zosobášená. V tom čase to bolo niečo ako fantasy literatúra na pobavenie.

Tiež nám porozprával jeden z najpozoruhodnejších skutočných príbehov, aký som kedy počula. Keď sa narodil, jeho otec mal 44 rokov. Celý život sa tatka pýtal, či nemá iných súrodencov a ten ho vždy ubezpečil, že iné deti neboli. Keď otec neskôr zomrel, zanechal po sebe kopec dlhov. Náš hostiteľ dostával pravidelné telefonáty od ľudí, ktorí chceli peniaze. Raz keď zdvihol slúchadlo a ženský hlas sa ho pýtal, či bol jeho otcom XY, už chcel zložiť, keď mu dotyčná oznámila, že je jeho sestra. Samozrejme jej najprv nechcel veriť. Mala však pri sebe listy, ktoré tato počas vojny posielal jej mame. Náš hostiteľ v nich hneď spoznal otcovo písmo. Ukázalo sa, že táto pani celý život pátrala po svojom stratenom otcovi. Jej manžel bol farárom a vypátral rodný list toho chlapa kdesi na fare vo Švédsku. Priložený bol aj úmrtný list. Stratená dcéra teda nikdy svojho otca nestretla, tesne to nestihla. V rodine nášho hostiteľa sa tiež našiel kufor s miniatúrou asi dvojročného dievčatka. Dcéra mala rovnakú fotku u seba. Toto je celý príbeh, ako ho rozprával hostiteľov tatko: ako tak ležal na pláži na Floride, nešťastný zo svojho manželstva, počul správy o útoku na Pearl Harbor a ucítil vlasteneckú povinnosť. Nato vstal a prihlásil sa do armády, s ktorou na druhý deň odplával. (Podľa nášho hostiteľa to trochu nevychádza, lebo narukoval až takmer rok po Pearl Harbore, príhodne len pár dní predtým, než dosiahol hornú vekovú hranicu.) Každopádne bol niekoľko rokov v Číne a keď sa vrátil, stretol hostiteľovu mamu. Najprv sa ešte musel rozviesť s prvou ženou, ale za celý ten čas nikto z jeho novej rodiny netušil, že má malú dcéru. Je záhadou, prečo ju nikdy po celý zvyšok svojho života nepriznal.

Neuveriteľnými príbehmi sa to v tejto rodine len tak hemžilo. Spomeniem ešte jeden, lebo popisuje, ako vyzerala Amerika za čias imigrantov. Figuruje v ňom ten istý hostiteľov otec, ale oveľa mladší. Imigroval keď mal 16 rokov, lebo vo Švédsku nebola žiadna budúcnosť. V tom čase krajinu opustila polovica obyvateľstva! Každý prisťahovalec vtedy prešiel obrovskou imigračnou stanicou na ostrove Ellis v New York City. Väčšina záznamov vyzerala asi tak, že človeku skomolili meno a do ďalších kolóniek uviedli, že nemá so sebou žiadne peniaze a nehovorí po anglicky. Ako Švéd sa hostiteľov otec pripojil k ostatným krajanom, ktorí už v Amerike boli a cez švédsku pracovnú agentúru dostal svoj prvý džob vo fabrike na ventily pre pneumatiky. Tam dlho nevydržal. Polepšil si, keď dostal prácu lokaja u new-yorského milionára švédskeho pôvodu, ktorý vybudoval impérium z firiem na výrobu zápaliek. Hovorí sa, že veľkú hospodársku krízu v 30. rokoch spôsobilo, keď tento chlap vybral z firmy všetky prachy a zmizol. Hostiteľov otec spolu s ostatným služobníctvom sa zrazu ocitli bez práce. Nájom na obrovský penthouse bol zaplatený na rok dopredu, takže žili v jednom z najluxusnejších bytov v New York City, spávali v hodvábnych obliečkach, ale nemali čo jesť.

Schyľuje sa k voľbám, ľudia vyvesujú plagáty pred domom

Títo starkí mi fakt prirástli k srdcu a budú mi chýbať. Ale pomaly začína prituhovať, takže sa presúvame na juh do teplých krajín a vyskúšame si pritom (zlo)povestné americké vlaky. Lístok zo Salemu do Santa Cruz (cez 1000 km) stál toľko ako lístok do Európy a cesta potrvá okolo 20 hodín. Piece!

* prasopes = Schweinehund; seinen inneren Schweinehund überwinden = prekonať svojho vnútorného prasopsa/svoju lenivosť

Komentáre k článku

Bimbo Šourek ♂

25.Oct 2024 22:43

Starý Čmoud - nejlepší tráva z Nové Půlky.
Šmajdalfe, ty starý vyhulenče... Toto bude památná noc!

Chlup ♂

30.Oct 2024 00:54

Mír! Lášku!