little things: # 18 Santa Cruz

# 18 Santa Cruz

2024-11-07

Ďalší úsek našej cesty sa začal tým, že sme cestovali americkým vlakom. Slovo "vlak" je tu trochu nadávka, lebo však by sme nemuseli všade chodiť milovanými autiakmi a to by bol predsa komunizmus! Len chcem povedať, že vlak tu nie je normálny dopravný prostriedok. Na tých asi troch tratiach, ktoré existujú, chodí vlak jedenkrát za deň. A to preháňam len trochu. Takže americké železnice predávajú cestu vlakom ako výletnú zážitkovú jazdu. Akurát vzdialenosti a rýchlosti tu fungujú trošku ináč, takže to trvá takových deň až tri. Cesta vlakom je potom celodenná zábavka s loungovaním, ľahkým konverzovaním so spolucestujúcimi a trojchodovým menu v reštaurácii.

Náš pobyt v kalifornskom Svätom kríži bol strašne pohodkový. Asi to naozaj niečo robí s ľuďmi, keď je stále slnečno a pekne. Moja teória je, že tu všetci celý deň len chillujú, vozia sa na skateboardoch a sedia na pláži, lebo väčšina problémov je spôsobená zimou. Chrumkáč hovorí, že niekto musí makať od svitu do mrku pre Jablko, ale ťažko tomu uveriť, keď všetko a všetci vyzerajú ako na dovolenke. Ulice sú lemované okrem paliem rozmanitými sukulentmi, aké u nás pestujeme v kvetináčoch a v týchto klimatických podmienkach dosahujú obrovské rozmery.

Čo sme tu videli zaujímavé? Kopu vecí! Napríklad eukalyptové háje, ktoré krásne rozvoniavajú. Sú zimným útočiskom pre Babôčku smradľavú, tropického motýľa, ktorý neznáša mráz. Sťahuje sa preto každý rok tisícky kilometrov, aby prezimoval v teple. Tento motýlik pri nízkych teplotách nedokáže lietať a zhlukuje sa na konároch stromov v húfoch, ktoré vyzerajú ako strapce a trblietajú sa na slnku.

Ale naším obľúbeným zvieratkom zostávajú lachtáne. V Santa Cruz sa povaľujú a chillujú na drevených brvnách pod mólom a ak zrovna nedrichmú v klbôčku, tak sa bijú a škriekajú na celé mesto.

Okrem pláží a útesov sme sa boli konečne pozrieť na prílivové jazierka, bazéniky slanej vody, ktoré zostávajú počas odlivu v skalnatých priehlbinách a žije v nich kopa morských potvoriek.

Bazénik slanej vody

No a ďalšou lokálnou raritou sú samozrejme 100-metrové sekvoje. Dožívajú sa neuveriteľných 2000 rokov. Stáť pod týmito majestátnymi a vekovitými obrami človeka napĺňa úžasom a bázňou.

Naším hostiteľom bol muzikant, ktorý nám nie len predstavil veľa zaujímavej hudby, ako glam metal zo 70. rokov a brazílsky turbofolk, ale aj chorálovú hudbu. Vedie totiž krúžok zborového spevu pre "netalentovaných" s názvom Aj ty vieš spievať!. Prihlásiť sa môže úplne každý, kto má hlasivky, lebo tento zbormajster vás chce presvedčiť, že spev je len ďalšia zručnosť, ktorú sa môžete naučiť cvikom. Vaša prvá lekcia bude vyzerať tak, že ty si sadni hentam, budeš spievať soprán a po krátkom spoločnom rozcvičení hlasiviek proste spievate. Jedinými pomôckami sú klavír a tabuľa s textom piesne. Pesničky, ktoré volí, sú dosť nevšedné, napríklad aj preto, že sú po gruzínsky alebo po argentínsky. Cvičili sme postupne každý hlas a riadok po riadku sa prepracovávali celou piesňou. Keď sme potom išli na skúšku vo väčšom meste a v oveľa väčšej skupine, zrazu akoby mávnutím čarovného prútika sa všetko to bliakanie poskladalo do harmonického celku a znelo to úplne božsky.

Inou spoločenskou akciou, na ktorú sme sa vďaka nemu dostali, bol halloweensky večierok miestnej tanečnej skupiny. V Amerike je strašne populárny "kontratanec". Tento skupinový ľudový tanec má rôzne obdoby, hlavnou myšlienkou ale je, že nikto vlastne nemusí vedieť naozaj tancovať. Páry tancujú v dlhom rade zopár figúr, ktoré sa opakujú a vymieňajú si pri tom miesta. "Vyvolávač" oznámi, ktoré figúry sa budú tancovať na nasledujúcu pesničku a podľa potreby našepkáva ďalší krok do mikrofónu. Takže ak aj polovica ľudí nevie, čo sa deje, ostatní ho nejako nasmerujú tam, kam treba.

A potom sme boli aj na párty s vyrezávaním tekvíc. Niektorí umelci sa vyžili - mali sme poschodovú tekvicu, tekvicu s raťafákom aj minimalistickú tekvicu, do ktorej niekto vyrezal jeden veľký oválny otvor. Keď všetci skončili s rezbou, tekvice sme naskladali na pec, zapálili v nich sviečky, zhasli svetlá, posadali si okolo a obdivovali všetky tie hrozivé, čudesné, vyľakané, ale aj šťastné tváre.

Schyľuje sa k Halloweenu, obľúbené sú nafukovacie strašiaky

Vďaka nášmu hostiteľovi sme si vyskúšali aktivity, ku ktorým by sme sa normálne nedostali. A bola to fakt sranda! V tomto bode už sa náš pobyt v Amerike vlastne pomaly končí a plánujeme naše posledné presuny a pobyty. Ale o tom zase nabudúce!

# 18 Santa Cruz

Komentáre k článku