#22 New Jersey
2024-12-10
Tento článok opisuje naše posledné chvíle na americkom kontinente. Nastúpili sme do lietadla v Arizone uprostred púšte a o pár hodín neskôr vystúpili do 0 stupňov a snehovej vianice v New Jersey. Náš let bol odklonený kvôli zlému počasiu a meškal nám každý jeden vlak, na ktorý sme museli ísť, ale zvládli sme to a dostali sa na východné pobrežie, len na skok od New York City. Zoznam úloh na ďalší týždeň a pol vyzeral nejak takto:
- kúpiť suveníry
- spraviť na ne miesto v batožine
- vyhodiť staré, rozpadnuté pracovné oblečenie
- zohnať miesto toho gala oblečenie
- chodiť na prechádzky
- opraviť strechu na šope
- hladkať kocúra
- nastúpiť na loď do Európy
Jesenné prechádzky
Naša hostiteľka bola nenormálne cool a pridala ďalšie body:
- výlety do sekáčov
- výlet do knihobúdky
- výlet za alpakami
Oprava strechy
Kikikiki
Jej dom, v ktorom sme bývali, je úžasný, starý a veľkolepý. Má krivé drevené podlahy, okná so skutočnými závažiami, starožitné nábytky, naozajstné obrazy a kopu jej čudesných predmetov a dekorácií. Okrem obývačky, čitárne, troch spální a izby na jógu má aj dielňu na ručné práce. Táto týpkyňa sa totiž zaujíma o šitie, štrikovanie, háčkovanie, plstenie, tkanie a neviem, čo všetko ešte. Naučila som sa u nej plstiť zvieratká z vlny a tkať na tkáčskom ráme. Okrem sliepok a kačíc, ktoré voľne behajú po dvore a čľapkajú sa v bazénoch, má dve mačky, Goldy a Stony. Veľmi rýchlo som ich prekrstila na Rusty a Chonky. Chonky sa uchytilo, lebo... veď uznajte sami. Tento mačiak vyzerá trochu ako medvedík čistotný a je to naozaj unit (©Gatikú).
Plstený medvedík čistotný
Chonkáč
Podľa niektorých názorov medvedík čistotný
Prakticky hneď prvý deň u nej nás zobrala na výlet k opustenému železničnému viaduktu. Svojho času to bola najväčšia železobetónová stavba na svete. A všetci dobre vieme, že naše obľúbené zábavky v Amerike sú trespassing a loittering. Viadukt je známy vnútornými komorami, dostupnými po servisných rebríkoch, ktoré umožňujú prechádzať medzi oblúkmi, čo je mega cool. Je to tiež obľúbené miesto grafiťákov a steny zdobia nánosy umeleckých výtvorov. Jedného loitteringa sme stretli pri čine, poradil nám ďalší most pár kilometrov ďalej. Naša hostiteľka zrazu že: "To mi neuveríte, ale spomenula som si, že mám v kufri auta nejaké farby v spreji, čo keby sme si to vyskúšali?" Až neskôr, keď sme si googlili informácie o viadukte, sme sa dozvedeli, že poliši tam často chodia hliadkovať.
Viadukt
Chytili sprejera, sprejera frajera
Ďalšou srandou, ktorú nám ukázala, boli sekáče. Najdivokejší z nich je Goodwill Outlet, "kilový" obchod, kde predávajú lacno oblečenie a drobné predmety. Dostanú sa tam veci, ktoré sa nepredali na normálnych predajniach a ktoré sa nedostali do regálov. Nahádžu ich do obrovských boxov na kolesách a ľudia sa nimi zbesilo prehŕňajú. Pripomína to hrabanie sa v kontajneri. Na internete varujú, že sa odporúča použiť rukavice, lebo v boxoch sa môžu nachádzať kúsky skla alebo špinavé predmety. Celý zážitok je veľmi bizarný. Na začiatku vyfasujete nákupný vozík. Zákazníci s vozíkmi sa zoradia do niekoľkých radov, zakiaľ čo vo vedľajšej miestnosti pripravujú boxy s vecami. Potom v náhodnom poradí (aby sa ľudia nemohli pobiť o miesto) púšťajú jednodlivé rady do miestnosti s boxami.
Rad tri, idete! Rad šesť, pripraviť! Pri tom vykrikujú ostatné pravidlá, ako
nebežať, nestrkať sa a
dodržiavať rad. Postupne sa všetci kupujúci zoradia okolo boxov,
ničoho sa nechytať! čakáme!. Niektoré z ďalších pravidiel sú
brať veci po jednom a
nesácať sa. Keď sú všetci so svojími vozíkmi na miestach, zaznie:
Pripraviť sa, pozor, nakupovať!. A začne sa mela. Tri štvrte vecí sa rozoberie v prvých 30-tich sekundách. Niektorí ľudia bezhlavo naberajú plnú náruč handier a hádžu si ich do nákupného vozíka. Pretriedia si ich neskôr, hlavné je zmocniť sa čo najviac vecí v čo najkratšom čase a zvyšiť svoje šance na úspech. Je to úplné šialenstvo. Keď sa väčšina boxov preberie, zosypú ich a prázdne odvezú preč. Zákazníkov vyženú z miestnosti a celé sa to opakuje. Niektorí ľudia tam strávia celý deň. Najšialenejšie, čo sme v boxoch našli, boli zubné protézy a tampóny.
"Glen"
Vydrísek
Postupne sme postretali a ponavštevovali kamošky našej hostiteľky a celý ich krúžok sa nedá označiť inak ako spolok čarodejníc. Jedna z nich sa nám prakticky predstavila ako ježibaba, zakiaľ čo ostatní nám ju predstavili ako "starú štetku", lebo to bola jej maska na posledný halloween. Ukázala nám svoj kamenný domček z 18. storočia, v ktorom organizuje viktoriánske čajové dýchanky a oslavy slnovratu. Táto teta si tiež v minulosti zobrala k sebe do bytu medvedíka čistotného a spravila si z neho domáce zvieratko. Minnie sa dožila 5 rokov, strašne stlstla, odmietala chodiť von a neustále sa hašterila s jej psom. Nesmeli doma nič držať, lebo všetko zobrala do rúk a pokazila. Spávala u nich v posteli, až museli manžela vyhnať na gauč. Keď sa s ňou snažila ísť k veterinárovi, žiaden nevedel, čo má robiť s medvedíkom čistotným. Niektorí sa ho odmietali vôbec dotknúť, lebo v USA je absurdne drahé očkovanie proti besnote.
Okolité mestečká so starými domčúrmi
Ďalším spolubývajúcim v našom dome bol šéfkuchár bez čapice, ktorý bol tiež dobrovoľník, až nato, že vlastne nebol... Tento človek bol opäť raz z tých divnejších. Povedal si, že ho vlastne nebaví pracovať u cudzieho, založil si kuchársky biznis pre boháčov a celebrity a ponúkol našej hostiteľke keš za ubytovanie. Jeho biznis plán mu má zarobiť dosť peňazí na hotel na Kostarike, čo mu má zabezpečiť pasívny príjem a prakticky dôchodok v 40-ke. Neustále bol nadratý, každá jedna veta, ktorú vypustil z úst, sa týkala peňazí a väčšinu času nikto nechápal, o čom to vlastne točí. Varil nám a nosil z práce gurmet obedy a večere a asi sme jedli najkvalitnejšie a najdrahšie jedlá vo svojom živote.
Čas nám veľmi rýchlo ubehol a ani sme sa nenazdali, prišiel čas zbaliť svojich pár šupiek a vydať sa na poslednú cestu do New Yorku. A pretože naša cesta domov tiež nie je taká priamočiara, ukončíme celú túto rubriku v budúcom článku.
Komentáre k článku