Preteky dračích lodí

2014-06-01

Viete, čo vždy bývajú také tie preteky člnov medzi britskými univerzitami? Tak sme také aj my mali. Bolo to fakt super, aj keď celý deň bol brr chladný a do toho mrholilo.

Toto sú dračie lode. V posádke je 20 veslárov a jeden otrokár, chcela som povedať bubeník, ktorý udáva rytmus.

Ani sa mi tam moc nechcelo sprvu, lebo kamoška, s ktorou sme boli prihlásené (a celý týždeň sa vytešovali), mi večer predtým píše, že má asi natrhnutý krížový väz... Čo teraz, ísť či neísť? Nikoho tam nebudem poznať a budú tam samí fyzioterapeuti, ktorí si u nás vyslúžili trochu pochybnú povesť. Nebuď zbabelec, prehovárala som si do duše. Nepoznáš, spoznáš. Budeš reprezentovať školu. Zabiješ čas, ktorý by si musela stráviť učením. Hybaj! Tak som sa v sobotu ráno pobalila a bez jasného plánu vyrazila.

Ten sa trochu ujasnil, keď som na zastávke autobusu stretla dvoch chalanov vystrojených podozrivo športovo. Trochu sme po sebe pokukovali, potom sa niekto konečne opýtal: aj ty ideš na preteky člnov...? A už sme boli parťáci. Spoliehala som sa, že tí dvaja ma tam dovedú, lebo povedali, že boli už minulý rok. Omyl. Autobus s nami spravil akési nevysvetliteľné kolečko okolo dajakej plavárne a po asi 10 minútach nás zaviezol späť tam, kde sme začali. Keď sme vystúpili, všimli sme si, že má tam, kde normálne býva číslo linky, akýsi obrázok plávajúcej postavičky. E? No nevadí, tak pokus č.2.

Vtedy sa k nám na zastávke pridala ešte jedna baba, ktorá je vraj z mojej školy. Jéj! Aspoň nájdem svoj tím, čo by asi mohol byť problém, keď sa tak nadtým zoširša zamyslím, lebo z neho nepoznám ani jedného človeka... Ona chvalabohu vedela, ako sa tam ide, takže sme konečne všetci nastúpili do správneho autobusu a šťastlivo sa tam dostali.

Fyzio-ľudia sú úžasní! Sú strašne milí, veselí a proste len trochu osobití. Rozumiem, prečo ich ostatní majú tak trochu za čudá. Sú ako také malé hravé zvieratká, stále pobehujú a veľmi radi sa navzájom dotýkajú. Možno preto, že sa tak podrobne zaoberajú ľudským telom a sú naň už takí zvyknutí, až sa im zdá úplne normálne stále sa ho chytať.

Najprv sme mali zopár cvičných jázd s našim trénerom Felixom, ktorý nás stále chválil. Tvrdil, že máme super rytmus a techniku a opakoval, aká sme šikovná skupina, čo určite hovorí každej, ale nevadí. Potom sme už išli na ostro. Všetci sme boli maximálne vyhecovaní a v návale čistej motivácie netúžili po inom, len schmatnúť pádla a rozdať si to s Dunajskými vlnami. Ešte to nemusel byť čistý nával motivácie, ale aj z-z-zima, ktorá nami drgľovala v mokrých tričkách.

Prvý kvalifikačný závod sme štartovali proti družstvám štatistikov a chemikov. Parádne sme sa rozbehli a potom... sme to celkom stratili. Naše "ho" sa prekrikovali jedno cez druhé a do toho ešte náhodne duneli údery bubnu. Veslami sme sa skorej mečovali než čokoľvek iné a rozstrekovali vodu efektívnejšie ako fontána... No škoda reči. Chemici a štatistici nás ďaleko predstihli.

Ale nás to neodrovnalo! Už sme mali know-how, vedeli čo a ako. Na bojovej porade sme si dodali elánu a druhýkrát sme sa celí nažhavení chopili vesiel. A tentokrát to klaplo. Bolo to ako nejaký skupinový tanec. Ako jeden muž (aj keď väčšina z nás boli dievčatá) sme sa predklonili dopredu, opreli do vesiel a odrazili vpred. Ako keby loď pod nami ožila a my sme boli jej svaly, ktoré sa pohybovali v dokonalej súhre do rytmu úderov jej bubnového srdca. Všetci z toho boli úplne vzrušení, aj Felix povedal, že to bolo úžasné! A... chvíľka napätia... Tu-du-du-du-dúúm (zvučka z milionára). O päť sekúnd horší čas ako minule. A štatistický aj chemický čln nás opäť predbehol. No je vôbec nejaká spravodlivosť na tomto svete? Felix z nás však bol nadšený. Technicky ste skvelí! Ale malý háčik... Vy nemáte žiadnu silu. No čo čakal od člnu plného báb. Ale kvalifikovali sme sa z posledného miesta do polfinále! No a potom sme hneď vyleteli, lebo sme zase pretekali proti tým svalovcom zo štatistickej a chemickej.

Bilancia: Presiaknutí a vymrznutí ako zmoknuté kurence, všetky závody sme došli ako poslední... Avšak, po sčítaní celkových časov sme sa predsa len umiestnili na piatom mieste, takže? Fu*k yeah, sme morálni víťazi.

Komentáre k článku

vrania
07.Jún 2014
Fúha, tak to klobúk dolu. =) U nás v meste sa tiež čosi také koná každý rok (presnejšie zajtra). Neviem, kto tam súťaží, vlastne som sa tam nikdy nebola pozrieť, ale mama každý rok nadšene hlási, že to bude... Minulý rok sa tam, myslím, so mnou chcela ísť pozrieť, ale pršalo. A tentokrát nemám toľko času...
Akrim ♀
16.Jún 2014
Neviem, či by ma to bavilo sledovať a povzbudzovať, ale v člne to bola fakt sranda. :-D Inak super, že to poznáš. :-) Ja som predtým o takom niečom nikdy nepočula, asi to nie je veľmi rozšírené, čo je celkom škoda.
Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 11 plus 3 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou