Škandinávsky výlet I | Helsinki

2014-10-26

Ako sme tak raz sedeli v kuchyni s kamošmi, niekto dostal nápad, že by sme mali ísť na výlet. Kseniia chcela ísť do Amsterdamu, keď už je raz v tej Európe, a keď sme uvideli, ako lacno sa tu lieta nízkonákladovkami?, hneď sme si k tomu prihodili aj Oslo, Kodaň, Štokholm a Helsinki a začali sa tešiť na poriadny Škandinávsky výlet.

Než sme mohli vyraziť, stihlo sa všetko ešte párkrát kvalitne potentovať. Keď som sa jedného pekného popoludnia vrátila z praxe, ešte som ani nestihla vyjsť na druhé poschodie do bytu, keď ma na chodbe odchytil Filip, že sme zarezervovali nesprávne letenky. To bolo chvíľu po tom, čo už všetko začínalo vyzerať, že by sme aj naozaj mohli vyraziť. Vráťme sa v čase o niekoľko dní naspäť.

Od začiatku prvého ročníka si povinne vedieme záznamy zo všetkých labákov, praxí, cvičení a pod. Je to kniha ťažká ako pol kravy, čiže celkom dôležitá. Po skončení praxe v piatok popoludní som si túto buksľu niesla pod pazuchou domov, lebo do tašky sa mi to hovädo nezmestí. A to je asi poslednýkrát, čo som svoju knižôčku videla. Samozrejme som si do nej nezabudla založiť dosť dôležité papiere. Ono je tu tá malá vec so mnou a s dôležitými papiermi... Snažím sa, ale vždy sa mi stane nejaká blbosť a papiere sa niekam podejú. V každom prípade, prúser ako krava, tie blbé papiere so všetkými pečiatkami a podpismi sú prakticky nenahraditeľné. Začala som rozanalyzovávať to vzdialené piatkové popoludnie, prevrátila byt hore nohami, pýtala sa na univerzite a preklínala karmu, že prečo zase kurnikšopa? Konečne som dostala spásonosú myšlienku, utekala tam a... bingo! Svoju záznamovú knihu som nechala v Prisme pri banánoch. Nepýtajte sa ma prečo a ako. Radšej si predstavte, aká som bola nehorázne šťastná, že tie debilné dokumenty môžem šéfke konečne s päťdňovým oneskorením odovzdať. A presne v tom momente, to musí byť nejaké ďalšie blbé pravidlo - keď je všetko konečne ó ká, v zápätí sa to musí ešte viac posrať - sme zistili chybu v rezerváciách. S letenkami to teda bolo v háji, nedali sa vrátiť ani prebookovať, najlacnejšie bolo nechať ich prepadnúť. Ja som im vravela, že majú prestať blbnúť a sústrediť sa, keď kupujeme letenky! S celým výletom to bolo na spadnutie, stále sme nemali žiadne ubytovanie, informácie o mestách, do ktorých ideme, vlastne žiadny poriadny plán.

Už som hovorila o tom, že vedúca sa veľmi zdráhala dať nám voľno z praxe? Každý, úplne každý na univerzite mal týždeň prázdnin, hergot! Som raz za život vo Fínsku a aby som nedostala blbých päť dní dovolenky? Veď ani nie som zamestnanec! Konečne sa spamätali a po týždňových dohovoroch nám to odklepli.

V piatok o polnoci sme nakoniec s malými batôžkami nastúpili na Onnibus? do Helsiniek. Pokúsila som sa urvať si trochu spánku, ale skúšajte to posedačky v buse. O šiestej ráno sme boli v Helsinkách a vybrali sa túlať spiacim mestom. Pod rúškom noci sa všetko javí úplne inakšie ako za denného svetla. Vyľudnené bulváre, všetky tie svetlá žmurkajúce do tmy, vôňa nadchádzajúceho úsvitu. Rovnako ako zoznamovanie sa s ľuďmi za noci v bare, aj zoznámenie sa s nočným mestom je viac intímne, žiadne dlhé predstavovanie.

Narazili sme na vysvietenú budovu parlamentu a tie obrovské schody nás veľmi lákali, aby sme vyšli hore a pozerali sa okolo z výšky. V parku sme objavili svetielkujúce vílie jazierko a tamto, čo je to tam? Lákavé fialové, červené a zelené svetielka, ako tajomní svetlonosi medzi stromami. Očarení sme sa sunuli bližšie, čo za nočný div sa to tam skrýva... To sme sa nechali nalákať pascou na mole.

Boli sme v Sibeliovom parku a cestou do prístavu sme naďabili na pekný cintorín. Keďže sme sa túlali len tak naverímboha, neviem to určite, ale tak sa mi vidí, že to mohol byť cintorín Hietaniemi.

Filip nám úplne vyrazil dych, keď zrazu vyčaroval sendviče, ktoré pre všetkých prichystal. Pustili sme sa do nich na lavičke v Kauppahalli, nákupnej hale s malými obchodíkmi. Slnko presvitalo cez sklenené tabuľky okien a príjemne hrialo. Mágia noci sa definitívne vytratila.

V centre sme sa opäť zastavili pri majestátnej evanjelickej katedrále a tentokrát vystúpili až na vrcholok jej monumentálneho schodiska. Vnútrajšok je prekvapivo veľmi skromný, ako tu tomu býva v luteránskych kostoloch. Je to veľký rozdiel oproti vyzdobeným katolíckym chrámom plným kadejakých čačiek a mačiek.

V prístave na rybiom trhu sme vyskúšali fínsku obľúbenú pochúťku paistettu muikku, vyprážané drobné sleďovité rybky s cesnakovou omáčkou.

Prístav a veľké helsinské koleso Finnair Sky Wheel

Po niekoľkominútovom blokovaní automatu sa nám podarilo kúpiť lístky na ostrov Suomenlinna. Je to okúzľujúce miesto, kde akoby sa zastavil čas. Utešené domčeky, cesty z mačacích hláv, malebné zákutia, trávnaté stráne a výhľady z útesov na šíre more. A ak ste si doteraz mysleli niečo iné: Hobbiton sa v skutočnosti nachádza v Helsinkách.

Hobbiton, Suomenlina

Na spiatočnom trajekte do mesta sme stretli susedov-cestovateľov z Juontotie, aké je to Fínsko len malé. A pomaly bol čas nalodiť sa na trajekt do Štokholmu. MS Gabriella kraľovala prístavu ako pravá morská veteránka. Bez auta bolo oveľa jednoduchšie dostať sa na palubu, proste sme len prešli po mostíku. Našu kajutu sme našli úplne na najspodnejšej palube, pod garážami pre nákladiaky. Ja som bola rada, že strávim noc v poriadnej posteli, ale moji spoločníci frflali, že to vyzerá ako na Titanicu v turistickej triede a začali sa vadiť o to, kto bude spať na dolných posteliach. Mary vyhlásila, že ona má z výšok strach a ju nahor nikto nedostane. Dobrovoľne som sa prihlásila na spanie na hornej priečke a Kseniii s Filipom som dala ťahať papieriky. Podľa mňa bola izba v poriadku, s vlastnou mini-kúpeľňou a čistými uterákmi. Trochu som sa zase cítila podnapitá z toho kolísania, avšak menej ako minule. Naša gazdinka Kseniia nám zabalila na večeru pečené mäso plnené cesnakom, takže sme prežúvali výbornú domácu stravu a sledovali z okienka vzďaľujúce sa Helsinki. Zajtra nás čaká bájami opradený Štokholm, perla severu. Už sa nevieme dočkať!

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 17 plus 8 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou



Ctení čitatelia, toto je INTERNET. Čo sa tu píše, môže byť fikcia, polopravda, holá pravda alebo neexistovať. Akákoľvek podobnosť s čímkoľvek je možno výplod vašej fantázie. Ak s hocičím nesúhlasíte, máte právo opustiť stránku a zdržať sa komentára. Komentáre môžu byť zmazané. Za podporu webu patrí vďaka M@trixXovi. Blog bol presťahovaný a od 2017 funguje výhradne na tejto adrese. Všetky práva vyhradené.

Dear readers, this is Internet. Don't accuse me of truths or halftruths. Everything you read can be fiction or result of your imagination. If you don't agree with anything, it's your problem. You have right to leave and not comment. Comments can be deleted. Special thanks for support goes to M@trixX. All rights reserved.