November

2016-12-08

Skončil november, to znamená, že by to opäť chcelo také malé zhrnutie mojich každodenných radostí, starostí a iných blbostí.

A... furt sa nič nedeje. Zarábam ťažké peniaze, rýchlo a efektívne. Popri práci mi nezostáva absolútne žiaden voľný čas, takže som na tom asi tak ako zvyšok nášho pracujúceho ľudu, s tým rozdielom teda, že si aj niečo odložím. A jedného pekného dňa budem mať dúfam odloženého dosť, aby som uskutočnila svoje sny. Tak veru. A verím tomu, že ten deň sa blíži, že sa po malých kúskoch posúvam v ústrety svojmu, alebo poviem radšej nášmu cieľu. Čo je super, lebo to znamená že mám cieľ a asi som na dobrej ceste za ním, ale je to aj na fekál, lebo to znamená, že tam ešte nie som a teraz je len taká medzifáza kedy čakám, kým sa tam konečne dostanem.

Našťastie sú tu veci, ktoré ma zatiaľ zamestnávajú v mojom momentálnom o nervy monotónnom živote, ako napríklad pletenie košíkov z novinových ruličiek. Zistila som, že košíky sú super úžasná vec a chcem ich mať veľa! Dajú sa totiž napchať do poličiek, skriniek, alebo len tak naskladať na seba a pojmú rôzny bordel, ktorý sa zvyčajne doma hojne vyskytuje. Človek, ktorý vymyslel papierové pletenie, bol úplný génius! Môžem si z papieru do zberu narobiť košíkov koľko len chcem a vyzerá to stále dobre, aj keď je to novinový papier potlačený akciami v Kauflande alebo celebritnými holými ceckami.

Okrem toho som pri druhom nájazde na barák (pri ktorom sme opäť odvážali vrchom naložený kufor auta) ukoristila niekoľko kusov starých páperových paplónov a vankúšov. Z tohto lupu mám obrovskú radosť, lebo mi pomôže pri uskutočnení ďalšieho môjho odvekého sna: veľa malých, mäkkuškých, nadýchaných vankúšikov do čajovne. Problém, ktorý tým nastal, bolo kam s minimálne 10 kilogramami peria. Zakiaľ som sa vôbec dostala k nejakému riešeniu, vozila som so sebou každý deň v aute cez hranice kufor naládovaný až po strop zatuchnutými, smradľavými paplónmi a modlila sa, aby ma zase nekontrolovali ujovia z colnej správy.

A ešte sa mi pri minulom raze podarilo nahabať nejaké lacné tenké deky, ktoré sú síce ako deky úplne na bačkoru, ale perfektne sa hodia na vankúšové obliečky. Čisto náhodou majú farby korešpondujúce s kobercom v čajovni, čo je úplne dokonalá zhoda náhod a tým sú akoby predurčené stať sa poťahmi na moje vysnené vankúšiky. Fantázia.

Trochu ma vykoľajilo zistenie, že sa mi asi dosť výrazne zmenil hudobný vkus. Také niečo som nie len že nečakala, ale si to dlho ani nevšimla, až kým ma to jedného dňa z ničoho nič neudrelo. V mojom playliste sa zrazu okrem sránd ako pirate metal a medieval začali objavovať slová "irish" "ambient", "ethereal" alebo "new age", ktoré síce len tuším, čo znamenajú, ale no veď nevadí. Takže momentálne ulietavam na pesničkách ako toto, toto, toto alebo toto. Neviem, ako k tomu došlo, asi sa to udialo postupne, ale no veď to je jedno, len ma to prekvapilo.

Rozmýšľam, čo také sa v novembri stalo, už si poriadne ani nepamätám, ale určite nič zvláštne. Tak ešte mesiac a máme zmáknutý ďalší rok, dokelu.

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 9 plus 7 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou