little things: #1 Anglický vidiek

#1 Anglický vidiek

2024-06-23

Máme tu dobrú správu pre mojich skalných fanúšikov a obdivovateľov: som späť so svojími neopakovateľými postrehmi a exkluzívnym materiálom priamo z cesty!

Toto je môj prvý a pravdepodobne jediný sabbatical a rozhodli sme sa ho stráviť v Severnej Amerike. Budeme používať internetovú službu, ktorá sprostredkúva dobrovoľníkom prácu za ubytovanie a stravu a vo voľnom čase budeme chodiť na výlety, pokukovať iným ľuďom po dome a v ideálnom prípade sa s nimi socializovať. A keď hospodin dá, tak sem tam písať nejaké články. Jedno miesto vždy dostane jeden článok, to budú cca 1 až 2 týždne, lebo tiež na vás nemám celý deň, vajčáci.

Náš prvý pobyt bol v Dorsete v Spojenom kráľovstve. Chcela som zo svojich 6 mesiacov a 4 týždňov starej dovolenky vytrieskať čo sa dalo a tak sme koncom júna vo štvrtok na svitaní odleteli do Londýna. V Británii sme mali na zabíjanie 10 dní do začiatku cesty do Ameriky.

Mali sme trochu problém nájsť našich prvých hostiteľov, lebo všetky profily v tom regióne boli pofidérne. Výber sme nakoniec zúžili na dva. S prvou tetou sme mali videohovor a po ňom sme ju poslali do riti, lebo aj my máme super referencie a môžeme si vyberať. Takže nám ostal jeden kandidát. Mali sme z toho celého trochu žalúdok na vode, lebo čo ak títo druhí budú ešte horší než tá teta, čo sme ju zrušili? Niekedy má človek po prečítaní profilu a komunikácii s hostiteľom dobrý pocit a naozaj sa tam teší. A niekedy má šimranie v brušku, lebo tam ide vlastne len preto, že nič iné nebolo v ponuke. Tak ako dopadlo toto?

Ako dobrovoľníci na anglickom vidieku

Nebudem vás napínať, vyhrali sme lotériu. Bývali sme vo vidieckom sídle lordovcov, kde sme mali izbičku v podkroví a pomáhali v záhrade. Už len bývať v zámočku so slávnostnou jedálňou, salónikom so starožitnými obrazmi od stropu po podlahu, záhradou s vysokým múrom a s obrovským tvarovaným živým plotom bol zážitok na celý život. Keď nám povedali, že ideme navštíviť mamu v susednej dedine, ktorá žije vo “veľmi starom dome“, ani vo sne by nám nenapadlo že to bude stredoveký kláštor. Keď sme tam boli deň predtým na výlete a videli len vonkajšie múry, fakt sme netušili, že neskôr dostaneme súkromnú prehliadku. Okrem toho sme si z prvej ruky vypočuli hádam tie najbizarnejšie historky, s akými sme sa kedy stretli. Chalan čo sa kamoší s talianskymi zločincami, ktorí pri úteku pred zákonom budujú plávajuce mesto v medzinárodných vodách pre bandu jemu podobných štvancov a uprchlíkov? Alebo s libérijskými zločincami odsúdenými za nespočetné zločiny proti ľudskosti, aké si v Európe ani len nevieme predstaviť? Taký zážitok by pre nás nebol inak možný ako robením toho, čo robíme. Na druhej strane: už sme asi zažili to najlepšie, čo táto služba ponúka, takže sa natíska otázka...čo nás čaká ďalej? Ideme to totiž robiť ešte ďalšieho polroka...

Motorvý fúrik

Pretože sme výletníci, využili sme takmer každú voľnú chvíľku na úžasné prechádzky po okolitých pastvinách s ovečkami a kravami, cyklovýlety k stojacim kamenným kruhom, do stredovekých mestečiek a samozrejme, k moru. Pláže a útesy sme si zamilovali a strávili tam aj svoje dni voľna prechádzkami popri pobreží. Vyšplhali sme sa na strmé útesy s neopakovateľnými výhľadmi do hlbiny, kráčali po plážach obmývanych vlnami... Pieskové pláže striedali okruhliakové a potom morom obmývane balvany, po ktorých sme preskakovali a okolo sa trieštila morská voda. Na predhistorickom pobreží sme našli skameneliny amonitov. Najviac sa nám páčil úsek pomenovaný Pašerácky chodníček, ktorý sa cik-cakovito hadí z vysokého skalného útesu cez trávnatý svah až k moru na pláž.

Durdle Door

Smugglers' Path

Videli sme aj prekrásne anglické záhradky, napríklad na dni otvorených záhrad alebo v obrovskom zámockom parku v neďalekej dedinke, ktorý pre zmenu vlastnia kamoši našich hostiteľov. Ďalšou lokálnou zaujímavosťou boli pravidelné blšie trhy, čo je okrem iného obľúbená spoločenská udalosť. Ľudia si prenajmú parkovacie miesto na parkovisku a predávajú svoje prebytočné rárohy priamo z kufra auta, ak nemajú deku alebo stánok. Keby sme pred sebou nemali polroka cestovania, tak by naše nakupovanie vyzeralo úplne inak. Napriek tomu niektorí z nas neodolali a kúpili si ešte nejaké drobnosti do výbavy - naťahovacie náramkové hodinky a šperky na bál (že čo to? máte sa na čo tešiť v ďalšom článku).

Po tom, čo nám meškali tri vlaky z troch, presedlali sme na pohodlné, ale úmorne pomalé poschodové autobusy. Slimačili sa priemernou rýchlosťou 30km/h, my sme našťastie boli na dovolenke a nikam sa naozaj neponáhľali, takže sme si vyhliadkové jazdy užívali z predných sedadiel na hornom poschodí. Živé ploty a stromy lemujúce úzke anglické cestičky možno raz za rok ostrihajú, ale autobus sa tade ledva zmestil čo do výšky, to do šírky, takže nám každú chvíľu vetvy stromov s obrovským rachotom treskli do čelného skla tesne nad hlavami. A zase raz sme pravdepodobne najazdili na bicykloch viac než domáci za celý čas, čo ich vlastnia.

Svoj pobyt v Anglicku sme zakončili v prístave v Southhamptone, kde sme sa nalodili na majestátnu zaoceánsku loď Queen Mary 2 a vyplávali v ústrety ďalším dobrodužtsvám.

#1 Anglický vidiek

Komentáre k článku