# 8 Niagara

2024-08-08

Neuveríte, ale náš ďalší hostiteľ bol tak trošku mentál. Ale o tom o chvíľku.

Najprv sme sa v Toronte ocitli surfovať u požiarničky na gauči. Má cez 40, no stále ju bavia chľastačky, skvelú narodeninovú oslavu si predstavuje tak, že idú do Vegas, tam sa tak zrichtujú, že si nič nepamätajú a potom nechápu, kam zmizli všetky ich peniaze. Pri príležitosti našej návštevy alebo možno len tak zo zvyku, sa vytratila na hodinu preč a vykúpila obchod s liehovinami. Robí doma mariškové koláčiky, pričom bylinu treba najprv správne pripraviť: listy vyvára 2 hodiny v masle, aby sa aktivovali "liečivé" látky.


Nejaké mesto v Kanade, už neviem ktoré

S ujom mentálom sme po pomerne náročnej komunikácii boli dohodnutí, že prídeme v stredu ráno (lebo vtedy ide do mesta odviezť predchádzajúcich dobrovoľníkov) a zdržíme sa do nasledujúcej stredy. Deň predtým nám písal, či teda prídeme vo štvrtok, a či odchádzame v ten pondelok...? Ako ďalšie sme sa totiž proti svojmu zdravému rozumu rozhodli zavítať do turistickej oblasti Niagara, známej vinicami, milionárskymi rezortmi a samozrejme vodopádmi. Podobne ako pri New Yorku sme vedeli, že tento profil si vyberáme len preto, že budeme mať príležitosť ísť na vodopády a že je veľká šanca nejakého mentálizmu.

Toto sú hlavné dôvody, prečo toto miesto bolo potenciálne rizikové:
1. Majú malé deti, o ktoré sme sa mali starať.
2. Náš hostiteľ trpí OCD, ADHD a dyslexiou. To si nerobím prdel.

Poďme si zhrnúť naše obľúbené state: Životný príbeh a ako vyzerá dom.

Takže tento ujo je homosexuál a ako tínedžer v americkej sedlačine v Luisiane pravidelne dostával na hubu od spolužiakov a k tomu sa mu doma dostávalo zdravej kresťanskej výchovy. Jediná možná životná dráha pre gayov v tom čase bolo smažkovať, fetovať, nakaziť sa AIDSom a otrčiť kopytá v tridsiatke (čo sa veľkej väčšine jeho niekdajších kamošov-vrstovníkov aj podarilo). Jeho život sa obrátil na ruby, keď spoznal svojho súčasného manžela na internetovej zoznamke. "Randili" spolu online tri roky, lebo jeho frajer bol zatiaľ celý čas v Číne. Číňan dlho nemal ani webkameru, takže chvíľu trvalo, kým Američan vôbec vedel, ako vyzerá. Internetovali okolo časového posunu, pozerali spolu filmy a nechávali si pustenú kameru na noc, aby mohli toho druhého pozorovať ako spí. Po niekoľkých neúspešných pokusoch, keď sa im pre Číňana nepodarilo získať americké víza, to vyskúšali v Kanade a motyka vystrelila. Zosobášili sa a postavili si dom v dobrej štvrti. Keď boli na dovolenke v Číne, hodili do studničky bohyne plodnosti dve mince. Naspäť v Kanade stretli na verejných záchodoch tetu, ktorá bola profesionálnou darkyňou vajíčok pre páry, čo nemôžu mať vlastné deti. Išli s ňou ku gynekológovi a odišli odtiaľ s brožúrkami a termínom. To ale nestačilo, lebo v ich prípade potrebovali aj náhradnú rodičku, ktorá by ich v skúmavke oplodnené vajíčko vynosila a porodila. Tú našli náhodou vďaka bazošu, keď si od jej manželky boli kúpiť nejakú hovadinu. Niekoľko spoločných večerí, návštev kliniky a advokátskej kancelárie neskôr, bola ich náhradná matka tehotná s dvojičkami. Neskôr v riadnom termíne porodila normálnou cestou, aj keď bol naplánovaný cisársky rez. Dievčatá sú polovičné dvojičky, čo znamená, že majú rovnakú biologickú matku a rozličných otcov. Jedna je blonďatá beloška a druhá aziatka. Mimochodom, keby ste mali pocit, že je vlezlé o tom hovoriť, nebojte, všetko je na instagrame.

Oteckovia najprv boli trochu v šoku, keď sa im namiesto chlapcov, ktorých by si boli želali, narodili hneď dve dcéry. Pohlavie dieťaťa je z vecí, ktoré si nemohli vybrať z katalógu. Náš hostiteľ to okomentoval, že by sa nikdy nenazdal, za akých okolností ako 54-ročný uvidí prvú živú vagínu. Ako si asi viete predstaviť, vychovávať dve dievčence v takejto unikátnej situácii môže byť ešte o chlp komplikovanejšie než zvyčajne. Okrem riešenia problémov spojených s výchovou a dospievaním dvoch báb sa potýkajú so záškodníckymi útokmi neprajníkov na ich majetok a rodinu.

Náš týždeň u nich bol plný hrania sa na vysávače, prepadávaciu schovávačku a zombíkov. Obe sestry sú múdre až hrôza a vtipné je, že náš hostiteľ predviedol najlepšiu ukážku rodičovskej výchovy, akú som kedy videla naživo, ako vystrihnutú z učebnice detskej psychológie. Okrem autentickej čínskej kuchyne - jeho koníček - nás na večeru prekvapil šniclami a raz dokonca haluškami! Predchádzajúci slovenskí dobrovoľníci mu nasadili chrobáka do hlavy, keď mu povedali o bryndzových haluškách a nedalo mu to pokoja, kým nenašiel spôsob, ako recept napodobniť. Po niekoľkých pokusoch našiel pomer feta syru, kyslej smotany, masla a philadelphie, ktorý je setsakramentsky podobný bryndzi. To by mi fakt nikdy nenapadlo, že budem v Kanade jesť bryndzové halušky.


Dom v peknej štvrti


Fuška


Chrumkáč sa našiel



Dom je tentokrát na čínsku tematiku, zaujímavosťou je hlavne čajovňa na čínske čajové rituály s vychytávkami ako do masívnej vyrezávanej skrinky vstavaná rýchlovarná kanvica a výlevka. Náš hostiteľ to s čajom myslí naozaj vážne, vlastní niekoľko čínskych starožitných čajových súprav v hodnote pár tisíc dolárov a samotný čaj je drahší ako heroín.

Samozrejme, že sme boli pri vodopádoch! Vodopády sú mohutné a prakticky neobsiahnuteľné zo zeme, či už z kanadskej alebo americkej strany, aj keď sa ľudia tvária, že výhľad z Kanady je lepší. Neustále sú zahalené oblakom pary a keď fúka vietor, je to ako stáť na daždi. Po zotmení ich nasvetľujú obrovskými reflektormi a odpaľujú ohňostroje, lebo samotné vodopády asi nie sú dostatočná atrakcia. Na vedľajšom kopci je zábavný park, ktorý tomu pridáva ďalší rozmer absurdnosti, lebo veď čo iné človeku chýba, ak sa chce ísť pozrieť na jeden z divov prírody, než Frankensteinov strašidelný dom alebo dinogolf so sopkou ktorá chrlí naozajstný oheň.


Kanadská podkova


Ako vyzerá vodopád naozaj


Americký vodopád a Nevestin závoj


Reflektormi nasvietený vodopád po západe slnka


Clifton Hill, Niagara Falls




Sup

Jeden taký výlet zahŕňal prvé šoférovanie s aickou prevodovkou. V Kanade majú takmer všetky križovatky bez semaforu z každého smeru stopku. Áno, to znamená, že všetci stojíme a potom sa ponúkame, kto má ísť ako prvý.


Miestna špecialita - "bobrí chvostík"

Ďalší zaujímavý a nevšedný pobyt je za nami. Bol to pre nás veľký test, ako zvládneme týždeň s malými deťmi a či sa im máme naďalej vyhýbať ako krížu, alebo si môžeme vyberať aj pobyty s malými huncútmi. Aj keď to malo v niektorých aspektoch o niečo vyšší level psycha než sme očakávali, v iných nás zase položilo, akí môžu byť ľudia napriek tomu (alebo možno vďaka tomu) originálne skvelí. Kam nás vietor zaveje ďalej? Prezradím len to, že sa chystáme do divočiny a máme sa načo tešiť!

Komentáre k článku

Pridať komentár:
Meno*: Pohlavie: on ona ono oni
URL/web: zapamätať? (použije cookies)
blah:   Antispam*: ( 12 plus 6 je ? )
Text*: * treba vyplniť aspoň polia označené hviezdičkou